Hramadstva

Adnyja iduć u adpačynak, inšyja jeduć u Bałharyju. Što robiać pieravozčyki z-za ŭzmacnieńnia pravierak na miažy z Polščaj

«1000 jeŭra kaštuje zabrać piersik z «Kukuryk» i davieźci da Bresta», — raskazaŭ adzin ź pieravozčykaŭ vydańniu Most.

Polšča pačała ŭzmocnienyja pravierki hruzavoha transpartu ŭ punkcie propusku «Kukuryki» na miažy ź Biełaruśsiu.

Mytny kamitet Biełarusi ranicaj paviedamiŭ, što Polšča naohuł pierastała ŭpuskać hruzaviki ź Biełarusi. Adnak polski bok paźniej abvierh hetuju infarmacyju, adznačyŭšy, što byli ŭviedzienyja ŭzmocnienyja pravierki.

Pradprymalnik, jaki pracuje ŭ transpartnaj halinie, paćvierdziŭ, što mašyny ź Biełarusi prapuskajuć, ale prykładna ŭ 10 razoŭ pavolniej, čym zvyčajna.

«Adna mašyna 15 chvilin na vahach, heta čatyry mašyny ŭ hadzinu. A zvyčajna prapuskajuć 1000 mašyn za dzień», — kaža surazmoŭca.

Jon ličyć, što ŭ načnuju źmienu situacyja dla transpartnikaŭ moža jašče bolš pahoršycca: «Moža być, prapuściać 5-10 mašyn, buduć bačnaść stvarać».

Na vyjezd u bok Biełarusi punkt propusku pracuje ŭ zvyčajnym režymie. Adnak razumiejučy, što ź viartańniem u Polšču mohuć uźniknuć prablemy, pieravozčyki admaŭlajucca vykonvać rejsy ŭ bok Biełarusi.

«Usie pryhaniajuć mašyny ŭ Polšču — i iduć u adpačynak, pakul nie prajaśnicca situacyja», — raskazvaje pradprymalnik.

«Nichto nie budzie pracavać u minus»

Pavodle jaho słoŭ, łahistyčnyja kampanii i hruzaadpraŭščyki ŭžo pierahladajuć šlachi dastaŭki. Niekatoryja viazuć hruzy ŭ Bałharyju, a adtul dastaŭlajuć moram da Navarasijska abo ŭ party Hruzii. Inšyja pierabudoŭvajuć aŭtamabilnyja maršruty praź Litvu i Łatviju.

Situacyja moža adbicca na kančatkovych spažyŭcach: ciapier siezon, kali ź Jeŭropy dastaŭlajuć sadavinu i harodninu.

«1000 jeŭra kaštuje zabrać piersik z «Kukuryk» i davieźci da TŁC u Breście. Try dni staiš z hruzam na miažy, jašče dva dni jaho vyhružajuć. I potym jašče miesiac stajać, kab zajechać nazad u Polšču?» — pytajecca pradprymalnik.

Praciahłaje čakańnie moža zrabić rejs stratnym.

«Nichto nie budzie pracavać u minus», — kaža pradprymalnik.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Modnaja minskaja kaviarnia «Marks» trapiła ŭ skandał: adtul paprasili syści žančynu, jakaja malavała. Ale ŭsio nie tak adnaznačna12

Modnaja minskaja kaviarnia «Marks» trapiła ŭ skandał: adtul paprasili syści žančynu, jakaja malavała. Ale ŭsio nie tak adnaznačna

Usie naviny →
Usie naviny

«Nikoli nie bajaŭsia pracy rukami». Biełaruski fiechtavalnik emihravaŭ u 58 hadoŭ i ciapier stavić vokny ŭ Krakavie8

Šakujučaje videa zabojstva ŭ rasijskim tyle dvuch mirnych žycharoŭ Ukrainy i ich sabaki pryviało da ŭzajemnych abvinavačvańniaŭ40

Parolem ad kamier videanazirańnia ŭ abrabavanym Łuŭry było słova «Łuŭr»6

Pucin asabista ŭručyŭ miedali Andreju Lemiašonku i ihumieńni Haŭryile23

Kreml rehularna vydaje «kansiervy» z Pucinym, ale detali vydajuć pastanoŭku10

U Polščy raskazali padrabiaznaści pra spravu rasijskaha apazicyjaniera, jaki akazaŭsia špijonam13

Pamior televiadučy Juryj Nikałajeŭ14

U prodažy źjaviłasia chałva sa smakam skvarak i cybuli8

Viciebski futbalist, jaki abraziŭ padčas matča kamierunca, jeździŭ u Smarhoń prasić u jaho prabačeńnia6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Modnaja minskaja kaviarnia «Marks» trapiła ŭ skandał: adtul paprasili syści žančynu, jakaja malavała. Ale ŭsio nie tak adnaznačna12

Modnaja minskaja kaviarnia «Marks» trapiła ŭ skandał: adtul paprasili syści žančynu, jakaja malavała. Ale ŭsio nie tak adnaznačna

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić