Hramadstva55

U hrodzienskaj himnazii na ŭroku pamierła šaścikłaśnica

U piatnicu, 17 listapada, u adnoj z himnazij Hrodna na ŭroku pamierła šaścikłaśnica. Dziaŭčyncy stała drenna, joj akazvali miedycynskuju dapamohu, ale vyratavać jaje nie ŭdałosia, raskazali vydańniu «Lusterka» jahonyja čytačy. Ministerstva adukacyi pra nadzvyčajnaje zdareńnie pakul nie paviedamlała.

Jak raskazaŭ «Lusterku» svajak adnaho z vučniaŭ, u himnazii №5 u Hrodnie pamierła šaścikłaśnica. Dziaŭčyncy było 12 hadoŭ. U hetaj ustanovie adukacyi jość kłasy z chareahrafičnym uchiłam, i nadzvyčajnaje zdareńnie adbyłosia na ŭroku tancaŭ.

«Nakolki ja viedaju, u dziaciej štodnia ŭroki tancaŭ, časam jany daŭžejšyja za dźvie hadziny, nahruzka vialikaja, ale dzieciam padabajecca. Nu i ŭ piatnicu prosta na ŭroku dziaŭčyncy stała drenna, jana pamierła.

Nastaŭnikaŭ paśla zdareńnia źbirali na niejkuju naradu i, napeŭna, skazali, kab jany maŭčali. Tamu što baćkam pra heta ničoha ŭ škole nie kazali — ni ŭ navinach, ni ŭ čatach infarmacyi niama. Ale heta aburalna — choć by patłumačyli pryčynu, pastavili baćkoŭ u viadomaść, kab chacia b jany viedali, moža, dzieści za zdaroŭjem dziaciej bolš sačyć treba, da lekara chadzić čaściej, kali takija nahruzki», — raskazaŭ surazmoŭca.

Pavodle jaho słoŭ, kali dziciaci stała kiepska, pravodzilisia reanimacyjnyja dziejańni, vierahodna, pryjazdžała chutkaja, ale adkačać dziaŭčynku nie zmahli.

Nieaficyjnaja pryčyna śmierci — prablemy z sercam.

U himnazii, kudy žurnalistka «Lusterka» patelefanavała jak mama adnoj z vučanic, paćvierdzili: šaścikłaśnica pamierła padčas uroka.

«Stała kiepska, straciła prytomnaść — i ŭsio, lekary nie zmahli adkačać, akazać dapamohu. Tam u dziciaci byli prablemy sa zdaroŭjem», — patłumačyli ŭ administracyi, a padrabiaznaści praz telefon raskazvać admovilisia.

Aficyjna miascovyja ŭłady Hrodna abo Ministerstva adukacyi pra nadzvyčajnaje zdareńnie sa śmierciu dziciaci na ŭroku nie paviedamlali. Pakul nieviadoma, ci pravodzicca niejkaja pravierka.

Kamientary5

  • Raw
    20.11.2023
    Dziaciej katavali tancami pałmanvajučy baćkoŭ i nie kazali što zaniatki pa dvie hadziny. Nie kožnaje dzicia vytrymaje takija nahruzki. Łukašenaŭski hienacyd dziaciej.
  • Łukašysckaje školnictva as is
    20.11.2023
    Isnavańnie ŭrokaŭ fizyčnaj kultury, pracoŭnaha navučańnia, śpievaŭ dy inšaha padobnaha – prosta nieimaviernaja hańba łukašysckaha školnictva. Jak bačym, nia prosta marnujecca čas dziaciej na toje, što nie daje sučasnych viedaŭ, ale dziaciej jašče i zabivaje.
  • hoblen
    20.11.2023
    "...časam jany daŭžejšyja za dźvie hadziny, nahruzka vialikaja, ale dzieciam padabajecca..."

    Diebiły, štole? Kakaja nach raźnica nravitsia idi niet? Dva časa? Pod sud, tvari!

Ciapier čytajuć

Adciskańni z tatam, uroki z mamaj. Jak žyvie i vučycca siamja Sieviaryncaŭ u Vilni

Adciskańni z tatam, uroki z mamaj. Jak žyvie i vučycca siamja Sieviaryncaŭ u Vilni

Usie naviny →
Usie naviny

Pucin daŭ ukazańnie troje sutak nie bić pa Kijevie12

U Homieli za palityku asudzili kiraŭnika abjadnańnia, jakoje šukaje pareštki achviaraŭ vajny i stalinskich represij, i jaho žonku-miedsiastru9

Kucharaŭ: Budaŭnictva treciaj linii mietro nie pieranosicca1

Novaja madel Claude za 44 chviliny ŭzłamała šyfr, jaki nie mahli razhadać 373 hady4

«U siezon možna zarablać na rybie bolš za 10 000 na miesiac». Biełaruska pra žyćcio na Kamčatcy11

U Krymie ŭ vyniku ŭdaru USU zahinuŭ kiraŭnik rasijskaha fondu «Narodny front. Usio dla Pieramohi!»5

Čechija rychtujecca da mahčymaj vajny ŭ Jeŭropie ŭ vypadku napadu Rasii5

Iran nie choča pahadnieńnia z ZŠA i rychtujecca praciahvać vajnu7

Maładaja minčanka vyrašyła prajechać u mietro — ciapier try tydni chodzić na mylicach2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Adciskańni z tatam, uroki z mamaj. Jak žyvie i vučycca siamja Sieviaryncaŭ u Vilni

Adciskańni z tatam, uroki z mamaj. Jak žyvie i vučycca siamja Sieviaryncaŭ u Vilni

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić