Śviet77

Iran nie choča pahadnieńnia z ZŠA i rychtujecca praciahvać vajnu

Pry hetym va ŭrada ŭ Tehieranie ŭzrasła ŭpeŭnienaść u mahčymaści atakavać celi na Blizkim Uschodzie.

AP Photo / Vahid Salemi

Iran nie hatovy da zaklučeńnia mirnaha pahadnieńnia z ZŠA i maje namier praciahvać vajnu ŭ bližejšyja miesiacy. Pry hetym va ŭrada ŭ Tehieranie ŭzrasła ŭpeŭnienaść u mahčymaści atakavać celi na Blizkim Uschodzie. Pra heta śviedčać dadzienyja amierykanskaj raźviedki za apošnija niekalki tydniaŭ, piša The New York Times.

«Šmat u čym takaja acenka adlustroŭvaje situacyju, jakaja nazirajecca na miescach paśla adnaŭleńnia bajavych dziejańniaŭ, jakomu papiaredničaŭ pieryjad adnosnaha spakoju, — kanstatujuć žurnalisty. — Za apošnija tydni Iran atakavaŭ sudny ŭ Armuzskim pralivie i amierykanskija vojski ŭ rehijonie, a Uzbrojenyja siły ZŠA nanosili ŭdary pa terytoryi Irana, zabivajučy vajskoŭcaŭ i hramadzianskich asob».

Jak raspaviali vydańniu krynicy, aznajomlenyja z dakładam raźviedki, «iranski ŭrad, jaki prytrymlivajecca žorstkaha kursu, moža razvažać nad mahčymaściu značnaj eskałacyi».

Pry hetym siońnia, praz paŭhoda paśla pačatku vajny, jakaja to zacichała, to znoŭ razharałasia, Iran značna lepš, čym raniej, uśviedamlaje svaju vajennuju moc i bolš upeŭnieny ŭ svaich mahčymaściach, ličać krynicy NYT.

Pavodle acenki byłych i dziejnych amierykanskich čynoŭnikaŭ, ź jakimi aŭtary razmaŭlali na hetuju temu, dasiahnuć pahadnieńnia, jakoje dazvoliła b kančatkova zaviaršyć vajnu ZŠA i Izraila suprać Irana, budzie składana.

«Mała što śviedčyć na karyść taho, što Iran hatovy zaklučyć z ZŠA jakoje-niebudź pahadnieńnie, budučy zadavolenym abvastreńniem palityčnych prablem prezidenta ZŠA Trampa napiaredadni pramiežkavych vybaraŭ u ZŠA», — pieradaje vydańnie mierkavańnie svaich surazmoŭcaŭ.

Što tyčycca ekanamičnych sankcyj, jakija, jak spadziajecca Tramp, prymusiać Tehieran pajści na sastupki ŭ pytańni kantrolu nad Armuzskim pralivam i jadziernaj prahramaj Irana, to ŭ karotkaterminovaj pierśpiektyvie jany, vierahodna, pryviaduć tolki da eskałacyi, miarkujuć amierykanskija čynoŭniki, aznajomlenyja z dakładam raźviedki.

Kamientary7

  • ImJa
    05.09.2026
    Łajdak, usia składanaść u tym, što ŭ vypadku atrymańnia Iranam jadziernaj zbroi (a kraina była za krok da hetaha), "dalekija" prablemy Irana chutka mohuć stać realnymi prablemami nie tolki Izrailu j ZŠA, ale j pacyfisckaj Jeŭropy.
  • Łajdak
    05.09.2026
    ImJa, jakija mienavita prablemy? U Izraila taksama jość jadziernaja zbroja, ale čamuści heta nie prablema dla pacyfisckaj Jeŭropy
  • Tata
    05.09.2026
    ImJa, eto izrailskaja točka zrienija.

U SIZA KDB adšukaŭsia padpałkoŭnik Zara, jakoha siłaviki ličać analitykam Sachaščyka. Jak jon apynuŭsia ŭ Biełarusi — nieviadoma12

U SIZA KDB adšukaŭsia padpałkoŭnik Zara, jakoha siłaviki ličać analitykam Sachaščyka. Jak jon apynuŭsia ŭ Biełarusi — nieviadoma

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp padpisaŭ zakon ab «piakielnych» sankcyjach suprać Rasii42

MZS Łatvii paśla sustrečy z Koŭłam: Sankcyi suprać Biełarusi pavinny zachoŭvacca8

Rasija ŭžo pačała razmaŭlać z «Alternatyvaj dla Hiermanii» pra mahčymaść adnaŭleńnia pastavak rasijskaha hazu14

Saudaŭskaja Aravija pakinuła jeŭrapiejskija NPZ biez nafty na miesiac1

Aryna Sabalenka pastaviła na korcie rekord raskošy14

U viadomym halivudskim filmie «Palaŭničy na aleniaŭ» Robiert de Nira i inšyja zorki hrali biełarusaŭ4

U Minsku časova zakryvali stancyju «Płošča Lenina»

Nastaŭnica z Karmy sabrała kalekcyju z 3000 redkich sartoŭ tamataŭ3

U Horackim rajonie ŭ viosku pryjšli vaŭki FOTY6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U SIZA KDB adšukaŭsia padpałkoŭnik Zara, jakoha siłaviki ličać analitykam Sachaščyka. Jak jon apynuŭsia ŭ Biełarusi — nieviadoma12

U SIZA KDB adšukaŭsia padpałkoŭnik Zara, jakoha siłaviki ličać analitykam Sachaščyka. Jak jon apynuŭsia ŭ Biełarusi — nieviadoma

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić