Śviet77

Iran nie choča pahadnieńnia z ZŠA i rychtujecca praciahvać vajnu

Pry hetym va ŭrada ŭ Tehieranie ŭzrasła ŭpeŭnienaść u mahčymaści atakavać celi na Blizkim Uschodzie.

AP Photo / Vahid Salemi

Iran nie hatovy da zaklučeńnia mirnaha pahadnieńnia z ZŠA i maje namier praciahvać vajnu ŭ bližejšyja miesiacy. Pry hetym va ŭrada ŭ Tehieranie ŭzrasła ŭpeŭnienaść u mahčymaści atakavać celi na Blizkim Uschodzie. Pra heta śviedčać dadzienyja amierykanskaj raźviedki za apošnija niekalki tydniaŭ, piša The New York Times.

«Šmat u čym takaja acenka adlustroŭvaje situacyju, jakaja nazirajecca na miescach paśla adnaŭleńnia bajavych dziejańniaŭ, jakomu papiaredničaŭ pieryjad adnosnaha spakoju, — kanstatujuć žurnalisty. — Za apošnija tydni Iran atakavaŭ sudny ŭ Armuzskim pralivie i amierykanskija vojski ŭ rehijonie, a Uzbrojenyja siły ZŠA nanosili ŭdary pa terytoryi Irana, zabivajučy vajskoŭcaŭ i hramadzianskich asob».

Jak raspaviali vydańniu krynicy, aznajomlenyja z dakładam raźviedki, «iranski ŭrad, jaki prytrymlivajecca žorstkaha kursu, moža razvažać nad mahčymaściu značnaj eskałacyi».

Pry hetym siońnia, praz paŭhoda paśla pačatku vajny, jakaja to zacichała, to znoŭ razharałasia, Iran značna lepš, čym raniej, uśviedamlaje svaju vajennuju moc i bolš upeŭnieny ŭ svaich mahčymaściach, ličać krynicy NYT.

Pavodle acenki byłych i dziejnych amierykanskich čynoŭnikaŭ, ź jakimi aŭtary razmaŭlali na hetuju temu, dasiahnuć pahadnieńnia, jakoje dazvoliła b kančatkova zaviaršyć vajnu ZŠA i Izraila suprać Irana, budzie składana.

«Mała što śviedčyć na karyść taho, što Iran hatovy zaklučyć z ZŠA jakoje-niebudź pahadnieńnie, budučy zadavolenym abvastreńniem palityčnych prablem prezidenta ZŠA Trampa napiaredadni pramiežkavych vybaraŭ u ZŠA», — pieradaje vydańnie mierkavańnie svaich surazmoŭcaŭ.

Što tyčycca ekanamičnych sankcyj, jakija, jak spadziajecca Tramp, prymusiać Tehieran pajści na sastupki ŭ pytańni kantrolu nad Armuzskim pralivam i jadziernaj prahramaj Irana, to ŭ karotkaterminovaj pierśpiektyvie jany, vierahodna, pryviaduć tolki da eskałacyi, miarkujuć amierykanskija čynoŭniki, aznajomlenyja z dakładam raźviedki.

Kamientary7

  • ImJa
    05.09.2026
    Łajdak, usia składanaść u tym, što ŭ vypadku atrymańnia Iranam jadziernaj zbroi (a kraina była za krok da hetaha), "dalekija" prablemy Irana chutka mohuć stać realnymi prablemami nie tolki Izrailu j ZŠA, ale j pacyfisckaj Jeŭropy.
  • Łajdak
    05.09.2026
    ImJa, jakija mienavita prablemy? U Izraila taksama jość jadziernaja zbroja, ale čamuści heta nie prablema dla pacyfisckaj Jeŭropy
  • Tata
    05.09.2026
    ImJa, eto izrailskaja točka zrienija.

Ciapier čytajuć

U Minsku pradajuć dom na vadzie. Kolki prosiać za niezvyčajny abjekt na Čyžoŭskim vadaschoviščy?3

U Minsku pradajuć dom na vadzie. Kolki prosiać za niezvyčajny abjekt na Čyžoŭskim vadaschoviščy?

Usie naviny →
Usie naviny

U centry Minska za amal miljon dalaraŭ pradajuć zakinuty dziciačy sad z 1950‑ch

Marsachod Perseverance ustanaviŭ suśvietny rekord pa adlehłaści, projdzienaj pa-za Ziamloj

Kitaj imkniecca stać suśvietnym lidaram u halinie niejrainterfiejsaŭ

U Biełarusi na cełuju tracinu skaraciłasia kolkaść novych vypadkaŭ ałkahalizmu3

Narkahandlar zastreliŭ pad Kupianskam šaściarych rasijskich vajskoŭcaŭ8

«Dla nas, BNF, vyłučeńnie Šuškieviča było nažom u śpinu». Navumčyk i Statkievič vyśviatlajuć rolu Biełaruskaha zhurtavańnia vajskoŭcaŭ72

Vyjšła na svabodu apošniaja hrupa asudžanych pa spravie vaŭkavyskaha čata2

«Biełaruskuju movu ja lublu navat bolš za ruskuju — jana bližej da serca». Marakaniec 18 hadoŭ žyvie ŭ Salihorsku i nie moža naciešycca15

Va Ukrainie zapeŭnili, što ZŠA praciahvajuć pieradavać raźviedvalnyja źviestki2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku pradajuć dom na vadzie. Kolki prosiać za niezvyčajny abjekt na Čyžoŭskim vadaschoviščy?3

U Minsku pradajuć dom na vadzie. Kolki prosiać za niezvyčajny abjekt na Čyžoŭskim vadaschoviščy?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić