Zdaroŭje11

Kluč da lačeńnia depresii, artrytu i Alchiejmiera chavajecca ŭ błukajučym niervie

Niervovaja sietka, jakuju ŭtvaraje błukajučy nierv, dapamahaje kantralavać u našym arhaniźmie ŭsio: ad dychańnia da imunnaj sistemy. Vučonyja dapuskajuć, što praź jaho stymulacyju možna vylečyć šmatlikija chvaroby.

Mozh i niervovaja sistema Brain and nervous system Mozh i niervnaja sistiema
Ilustracyjnaje fota. Getty Images

Błukajučy nierv (łat. Nervus vagus) — para niervaŭ, jakija słužać kanałam dvuchbakovaj suviazi pamiž mozham i sercam, lohkimi i orhanami brušnoj połaści, a taksama takimi strukturami, jak stravavod i hałasavy aparat.

Błukajučy nierv dapamahaje kantralavać mižvolnyja pracesy, u tym liku dychańnie, častatu sardečnych skaračeńniaŭ, stravavańnie i imunnyja reakcyi. Jon taksama źjaŭlajecca važnaj častkaj parasimpatyčnaj niervovaj sistemy, jakaja kiruje pracesami «adpačynku i stravavańnia» i rassłablaje cieła paśla pieryjadaŭ stresu abo niebiaśpieki.

Jak piša The Guardian, jašče ŭ kancy XIX stahodździa navukoŭcy zaŭvažyli, što pieraciskajučy hałoŭnuju arteryju šyi, uzdoŭž jakoj prachodziać błukajučy nierv, možna praduchilać prystupy epilepsii.

Da hetaj idei viarnulisia ŭ 1980-ch, kali pieršyja elektryčnyja stymulatary błukajučaha nierva impłantavali ŭ šyju pacyjentaŭ z epilepsijaj. Mienavita ŭ šyi błukajučy nierv najbolš dastupny.

Pryłada zabiaśpiečvaje rehularnyja impulsy stymulacyi z roznymi častotami, jakija błakujuć abo aktyvujuć roznyja niervovyja vałokny, dapamahajučy supakoić nierehularnuju elektryčnuju aktyŭnaść mozhu, jakaja vyklikaje sutarhi.

Daktary zaŭvažyli, što šmatlikija pacyjenty, jakija atrymlivali elektrastymulacyju błukajučaha nierva (VNS-terapiju), paviedamlali ab palapšeńni nastroju i pamiaci dy padvyšeńni ŭvažlivaści. Bolš za toje, niekatoryja pacyjenty z časam zmahli źmienšyć kolkaść i/ci dozy preparataŭ.

Siońnia VNS-terapiju ŭsio čaściej vykarystoŭvajuć u jakaści alternatyvy antydepresantam u pacyjentaŭ z depresijaj, rezistentnymi da lačeńnia. Taksama było vyjaŭlena, što takaja pracedura moža dapamahčy pry bijapalarnym razładzie, tryvožnych razładach i chvarobie Alchiejmiera.

Adnak VNS-terapija maje pabočnyja efiekty. Siarod ich časavaja chrypata / źmieny tonu hołasu, pakašlivańnie, śvierb u horle i ŭskładnienaść dychańnia.

U kancy 1990-ch amierykanski prafiesar malekularnaj miedycyny i niejrachirurhii Kievin Trejsi (Kevin Tracey) i jaho kalehi adkryli suviaź pamiž niervovaj i imunnaj sistemami z dapamohaj błukajučaha nierva.

Centr uzajemadziejańnia — heta kasa (jaje jašče nazyvajuć sielazionka), orhan, jaki adyhryvaje vyrašalnuju rolu ŭ imunnaj sistemie. Mienavita adtul pasyłajucca elektryčnyja sihnały pa błukajučym niervie. Jany vyklikajuć vyzvaleńnie chimičnaha rečyva pad nazvaj acetyłchalin, jaki prymušaje imunnyja kletki vyklučyć zapaleńnie. Elektryčnaja stymulacyja błukajučaha nierva z dapamohaj impłantavanaj pryłady dazvoliła dabicca taho ž vyniku.

Trejsi adrazu ž uśviadomiŭ terapieŭtyčnyja nastupstvy, patraciŭšy hady na raspracoŭku bolš efiektyŭnych mietadaŭ lačeńnia zapalenčych stanaŭ, takich jak siepsis, artryt i chvaroba Krona. Ciapier dla lekavańnia hetych chvarob vykarystoŭvajecca VNS-terapija, jakaja dazvalaje abychodzicca biez pryjomu lekaŭ. Dastatkova stymulatara ŭ vobłaści šyi. Jość i inšyja miescy, u jakija jon źmiaščajecca.

Jak piša elektronnaje navukovaje vydańnie Horizon, hrupa navukoŭcaŭ ź Impierskaha kaledža Łondana pad kiraŭnictvam prafiesara Krysa Tumazu (Chris Toumazou) raspracavała malusieńki impłantant, jaki raźmiaścili pobač z błukajučym niervam u kišečniku. Jon moža vyjaŭlać harmanalnyja źmieny.

Kali vyjaŭlajecca harmon hoładu, pryłada błakuje nierv, kab hety sihnał nie adpraŭlaŭsia ŭ mozh. Heta dazvalaje kantralavać apietyt u realnym časie bieź nieabchodnaści surjoznaha chirurhičnaha ŭmiašańnia.

Taki impłantant moža zastavacca ŭ ciele čałavieka na praciahu niekalkich hadoŭ, jak kardyjastymulatar, impłantavany dla rehulavańnia sercabićcia.

Ale jość i inšyja sposaby stymulavańnia błukajučaha nierva biez dadatkovych pryład i impłantaŭ. Naprykład, stymulacyi spryjaje masaž zadniaj pavierchni šyi, zaniatki johaj i miedytacyja.

Čytajcie jašče:

Navukoŭcy viarnuli da žyćcia čałavieka, jaki pralažaŭ u komie 15 hadoŭ

Narkotyki dazvalajuć adkryć užo zakrytyja vokny mahčymaściaŭ dla navučańnia

Cykličnaje dychańnie: usiaho piać chvilin na dzień zdymajuć stres

Kamientary1

  • Žvir
    26.08.2023
    Ničoha nie zrazumieŭ, akrom taho, što ŭ čarhovy raz zapeŭniŭsia, što ŭsie liudzi - heta bijarobaty ! Upieršyniu ja zapadozryŭ heta, kali navučaŭsia na abaviazkovych miedyčnych kursach, tady heta mianie ašalamila. Ciapier užo spakojna staŭliusia, chacia pytańni zastajucca...

Ciapier čytajuć

Pamierła 39-hadovaja eks-palitźniavolenaja Hanna Kandracienka. U kałonii ŭ jaje znajšli rak, ale nie vyzvalili2

Pamierła 39-hadovaja eks-palitźniavolenaja Hanna Kandracienka. U kałonii ŭ jaje znajšli rak, ale nie vyzvalili

Usie naviny →
Usie naviny

Bryšciel staŭ najlepšym bambardziram ČS pa plažnym futbole, Aŭhustoŭ — hałkipieram

«Hetaja partyja prajhranaja». Biełaruskija daśledčyki — pra toje, u što pieratvaryłasia Akademija navuk10

Tramp zapatrabavaŭ ad Ukrainy pačać pieramovy z Rasijaj3

Kachańnie i mužčyny: usio chutka. Kachańnie i žančyny: usio ŭdumliva13

Polšča abvinavaciła rasijskija śpiecsłužby ŭ padpale handlovaha centra, jaki zhareŭ hod tamu3

«Źbieh abstavinaŭ». U «Minsktransie» prakamientavali incydent z pandusam, jaki adłamaŭsia ad aŭtobusa prosta padčas rejsu2

Zialenski zajaviŭ, što budzie asabista čakać Pucina ŭ Turcyi 9

U Sibiry zaharełasia i abrynułasia buravaja vyška «Biełarusnafty»4

Zbornaja Biełarusi pa plažnym futbole zavajavała srebra na čempijanacie śvietu3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamierła 39-hadovaja eks-palitźniavolenaja Hanna Kandracienka. U kałonii ŭ jaje znajšli rak, ale nie vyzvalili2

Pamierła 39-hadovaja eks-palitźniavolenaja Hanna Kandracienka. U kałonii ŭ jaje znajšli rak, ale nie vyzvalili

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić