Śviet33

Papularny italjanski vostraŭ abmiažoŭvaje pamier turystyčnych hrup

Ułady znakamitaha italjanskaha vostrava Kapry ŭ Mižziemnym mory vyrašyli ŭvieści novyja praviły, jakija pavinny abmiežavać praźmierny turyzm.

Fota: Francesco Riccardo Iacomino / Getty Images

Ciapier arhanizavanyja ekskursijnyja hrupy nie mohuć naličvać bolš za 40 čałaviek, a hidy pavinny vykonvać šerah novych pravił, piša «Jeŭrapiejskaja praŭda» sa spasyłkaj na Il Sole 24 Ore.

Dla hrup, jakija naličvajuć bolš za 20 čałaviek, uviali abmiežavańni: ekskursavody ciapier pavinny mieć znosiny z padarožnikami z dapamohaj biespravadnych navušnikaŭ; vykarystańnie hučnamoŭnikaŭ bolš nie dazvalajecca. Jany taksama pavinny sačyć za tym, kab ich hrupa nie raschadziłasia zanadta daloka. Dla identyfikacyi jany pavinny nasić śpiecyjalnyja znaki; parasony i inšyja «nieprykmietnyja pradmiety» zabaronienyja.

Łarenca Kopała, prezident turystyčnaj arhanizacyi Federalberghi Capri, nazvaŭ hetyja praviły «niezamiennymi instrumientami». Jon skazaŭ, što jany daduć piešachodam bolš svabody ŭ horadzie. Staršynia miascovaj handlovaj asacyjacyi Łučana Biersani nazvaŭ heta «pieršym važnym krokam» i vykazaŭ nadzieju, što za im rušać uśled inšyja.

Heta nie pieršy vypadak, kali Kapry prymaje aktyŭnyja miery suprać masavaha turyzmu i jaho nastupstvaŭ: na praciahu dziesiacihodździaŭ turystam, siarod inšaha, zabaraniałasia chadzić pa vuzkich vulicach haradoŭ u draŭlanym abutku abo hrać muzyku zanadta hučna. U minułym hodzie mer Paoła Falka vydaŭ pastanovu, nakiravanuju na abaronu turystaŭ ad nadakučlivych pradaŭcoŭ.

Raźmieščany ŭ Nieapalitanskim zalivie, vostraŭ słavicca svaimi viłami i skalistym uźbiarežžam, usiejanym buchtami. U pryvatnaści, hałoŭny horad moža pachvalicca šmatlikimi raskošnymi hatelami. Na Kapry pražyvaje kala 13 000 čałaviek, a letam štodnia siudy pryjazdžajuć dziasiatki tysiač turystaŭ.

Nahadajem, u 2024 hodzie ŭ Vieniecyi ŭstupili ŭ siłu novyja praviły, jakija zabaraniajuć vykarystańnie hučnamoŭnikaŭ i abmiažoŭvajuć pamier turystyčnych hrup da 25 čałaviek. U tym ža hodzie Vieniecyja ŭviała płatny ŭjezd u horad u pikavy čas napłyvu turystaŭ dla tych, chto nie zastajecca na načleh.

Kamientary3

  • Baradzied
    08.02.2026
    Tichanovskaja shłupiła. Vot, kuda nado było pieriejezžať.
  • Josik
    08.02.2026
    [Red. — Dziakuj za zaŭvahu]

    [Zredahavana]
  • Drill baby drill
    09.02.2026
    "hučnamoŭniki"- nu i słoŭca ž prydumali

Ciapier čytajuć

Zahinuŭ biełaruski dobraachvotnik Vasil «Dzir» Rapicki11

Zahinuŭ biełaruski dobraachvotnik Vasil «Dzir» Rapicki

Usie naviny →
Usie naviny

Pa kamierach videanazirańnia biełarusaŭ za styrnom štrafujuć za ramiani i telefon3

Rehbistku Maryju Šakura, jakaja była kapitanam zbornaj Biełarusi, asudzili pa palityčnaj kryminałcy6

U susiednich krainach padaražeŭ bienzin. Ci budzie padaražańnie ŭ Biełarusi?1

Uładzimir Makiej zaŭsiody braŭ na pracu ssabojki i kazaŭ, što ŭ domie pavinna pachnuć śviežapryhatavanaj ježaj9

Łatyš pražyŭ 15 hadoŭ u Anhlii i raptam pierajechaŭ u hłuchuju biełaruskuju viosku. Ciapier trymaje husiej i bažycca, što ščaślivy21

Zatrymanyja ŭ Budapiešcie inkasatarskija mašyny ŭkrainskaha Aščadbanka znachodziacca na terytoryi Antyterarystyčnaha centra Vienhryi4

Polski dypłamat raskazaŭ, jak pryvoziŭ Kolu multfilmy na dyskach i kim dla siamji Łukašenkaŭ byŭ Makiej21

«Strajk pakupnikoŭ». Čały sprahnazavaŭ źnižeńnie cenaŭ na kvatery6

Budaŭnictva treciaj čarhi Zialonałužskaj linii mietro: što ŭžo zroblena i što jašče napieradzie1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zahinuŭ biełaruski dobraachvotnik Vasil «Dzir» Rapicki11

Zahinuŭ biełaruski dobraachvotnik Vasil «Dzir» Rapicki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić