Historyja

Analiz staražytnaj DNK vyjaviŭ, što vikinh — prafiesija, a nie etnas

Maštabnaje daśledavańnie pachodžańnia vikinhaŭ pakazała, što ich hienietyčnyja karani časta sustrakalisia za miežami Skandynavii.

Fota The Science

Epocha vikinhaŭ, jakaja prychodzicca na 800-1050 hady, značna paŭpłyvała na palityčnaje i kulturnaje žyćcio Jeŭropy. Žyćcio vikinhaŭ u asnoŭnym składałasia z vajennych pachodaŭ, jakija prymali formu piractva, i rabaŭnictva haradoŭ i pasieliščaŭ. Da taho ž, jany prymali aktyŭny ŭdzieł u palityčnym žyćci Jeŭropy, pra što śviedčać hieahrafičnyja nazvy i proźviščy tahačasnych palityčnych dziejačaŭ.

Doŭhi čas ličyłasia, što vikinhi źjaŭlalisia pradstaŭnikami plamionaŭ, što zasialali terytoryju sučasnaj Šviecyi, Narviehii i Danii. Adnak paleahienietyki abvierhli hetu teoryju.

Kamanda jeŭrapiejskich navukoŭcaŭ praanalizavała ŭzory staražytnaj DNK, jakuju atrymali z čałaviečych pareštkaŭ, znojdzienych u pachavańniach epochi vikinhaŭ. Tudy ŭvajšli jak i dakładna identyfikavanyja pachavańni vikinhaŭ, tak i vykananyja ŭ ich stylistycy, što vyjavili ŭ Skandynavii i ŭ inšych krainach Jeŭropy. Daśledčykam udałosia siekvienavać hienomy 442 daŭno pamierłych i paraŭnać z hienomami sučasnych ludziej, piša časopis The Science.

Navukoŭcy vyjavili hienietyčnuju nieadnarodnaść siarod praanalizavanych uzoraŭ. Bolš za toje, mnohija ź vikinhaŭ nie byli błandzinami: ciomnyja vałasy ŭ ich sustrakalisia čaściej, čym u sučasnych skandynavaŭ.

Niekalki vikinhaŭ u Narviehii adnosilisia da saamaŭ — nievialikaha naroda Paŭnočnaj Jeŭropy ź fina-ŭhorskimi karaniami. U Vialikabrytanii znajšli pachavańni vikinhaŭ, jakija nie mieli skandynaŭskich hienaŭ, a ŭ samoj Skandynavii vyjavili vikinhaŭ irłandskaha i šatłandskaha pachodžańniaŭ.

«Być vikinham — heta nie etničnaja źjava, heta ład žyćcia, jaki možna było pryniać niezaležna ad taho, ci źjaŭlaŭsia čałaviek skandynavam», — śćviardžaje adzin z kiraŭnikoŭ daśledavańnia Eskie Vilerśleŭ.

Hienietyčnyja daśledavańni taksama dapamahli vyjavić, jak mienavita adbyvałasia ekspansija vikinhaŭ pa terytoryjach i krainach.

Stała viadoma, što «šviedskija» vikinhi pierasoŭvalisia na ŭschod — u Prybałtyku, Polšču, Rasiju, Ukrainu, «dackija» — na terytoryju sučasnaj Anhlii, a «narviežskija» kałanizavali Irłandyju, Isłandyju i Hrenłandyju.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Zakančvajecca termin daŭniny pa narodnym pratesnym artykule. Bolš nikoha nie pasadziać? Nie, jość niuansy11

Zakančvajecca termin daŭniny pa narodnym pratesnym artykule. Bolš nikoha nie pasadziać? Nie, jość niuansy

Usie naviny →
Usie naviny

«Mała što ŭ internecie pišuć». Vykładčyk, jakoha abvinavacili ŭ damahańniach, praciahnie pracavać u ansambli «Biełaja Ruś»15

Jak miedsiastra z Barysava adpačyvaje amal biez hrošaj5

Tajvań choča adarvać svaju ekanomiku ad Kitaja. Nakolki heta realna?2

Pravaabaroncy: Siłaviki masava zatrymlivajuć biełarusaŭ, što trapili ŭ kadry dakumientalnaha filmu pra pratesty11

«My pracujem, kab vyzvaleńni stali sistemnymi, a nie sparadyčnymi». Viačorka adkazaŭ Kraŭcovu13

Biełaruskija školniki stvaryli dziciačy błakpost na miažy z Ukrainaj. U ich savieckija našyŭki i miedal «udzielnika SVA»58

Paŭtorna aryštavali adnaho z pačynalnikaŭ biełaruskamoŭnaha ŽŽ Ivana Marozava. Jon vyzvaliŭsia z kałonii viasnoj 2024

Vychavany i zakonapasłuchmiany hołub pierajšoŭ darohu na zialonaje śviatło VIDEA6

«Hanna adkazała: «Tak!» Vital Hurkoŭ zrabiŭ prapanovu ruki i serca. Chto ž niaviesta?35

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zakančvajecca termin daŭniny pa narodnym pratesnym artykule. Bolš nikoha nie pasadziać? Nie, jość niuansy11

Zakančvajecca termin daŭniny pa narodnym pratesnym artykule. Bolš nikoha nie pasadziać? Nie, jość niuansy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić