Navuka i technałohii

Vysokatechnałahičnyja akulary dapamahli mužčynu častkova adnavić zrok paśla 40 hadoŭ ślepaty

Novy mietad lačeńnia na asnovie aptahienietyki dapamoh adnavić zrok ludziam, aśleplenym praz spadčynnaje zachvorvańnie sietkavicy.

Fota Nature Medicine

Navukoŭcy ŭžo damahlisia vialikaha pośpiechu ŭ adnaŭleńni zroku ŭ ludziej ź niezvarotnaj formaj ślepaty, vyklikanaj pihmientnym recinitam — zachvorvańniem vačej, jakoje pieradajecca pa spadčynie. Raniej adnaŭleńnie zroku ŭ takich vypadkach padavałasia niemahčymym, piša The Wall Street Journal.

Daśledčyki, jakija pracavali sumiesna z francuzskaj kampanijaj GenSight Biologics, u artykule, apublikavanym u časopisie Nature Medicine, paviedamili, što 58-hadovy mužčyna, u jakoha 40 hadoŭ tamu byŭ dyjahnastavany pihmientny recinit, paśla ekśpierymientalnaj terapii moh samastojna znajści patrebnyja pradmiety, jakija lažali na stale, i identyfikavać ich z dapamohaj ułasnaha zroku. Za niekalki miesiacaŭ jaho zrok častkova adnaviŭsia.

U sakaviku amierykanskaja kampanija Bionic Sight paviedamiła, što čatyry čałavieki paśla prachodžańnia anałahičnaha lačeńnia ciapier mohuć zaŭvažać śviatło i ruch abjektaŭ.

Usie hetyja ludzi prajšli aptahienietyčnuju terapiju, sutnaść jakoj u tym, što ŭ vočy šlacham injekcyi dastaŭlajecca hien, jaki pavyšaje śviatłoadčuvalnaść kletak sietkavicy. A kampanii raspracoŭvajuć vysokatechnałahičnyja akulary, jakija apracoŭvajuć i raspaŭsiudžvajuć śviatło tak, kab palepšyć zdolnaść kletak dasyłać elektryčnyja sihnały ŭ mozh.

Takaja technałohija dazvalaje častkova adnavić zrok, paškodžany chvarobaj, ad jakoj pakutujuć kala 2 miljonaŭ ludziej u śviecie.

Kali śviatło traplaje na sietkavicu, fotareceptarnyja kletki pieraŭtvarajuć jaho ŭ elektryčnyja sihnały, što praź sietkavicu traplajuć na hanhlijoznyja kletki. Zatym hanhlijoznyja kletki dasyłajuć hetyja sihnały ŭ mozh, a mozh pieratvaraje ich u vobrazy. Kali čałaviek chvareje na pihmientny recinit, to jaho fotareceptarnyja kletki źniščajucca, što pryvodzić da straty zroku, bo vočy bolš nie mohuć usprymać śviatło. Adnak aptahienietyka dazvalaje dastavić hien, jaki znoŭ robić vočy adčuvalnymi da śviatła, što vyłučajecca admysłovymi akularami.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Ukraina pierarazaje šlachi zabieśpiačeńnia rasijskaj armii pa trasie Tahanroh — Maryupal — Mielitopal — Džankoj15

Ukraina pierarazaje šlachi zabieśpiačeńnia rasijskaj armii pa trasie Tahanroh — Maryupal — Mielitopal — Džankoj

Usie naviny →
Usie naviny

U Dubai pačali budavać najbujniejšy aeraport u historyi čałaviectva2

Najlepšym telereparcioram Biełarusi nazvali Viktoryju Siankievič — za ŭklučeńni z Alaski5

12‑hadovaha minčuka złavili na raspaŭsiudzie narkotykaŭ. Jamu ničoha nie budzie1

Ukrainskaja prakuratura dała padrabiaznaści pra spravu, pa jakoj, vierahodna, prachodzić Mikita Šacilin8

Kit Kiełah: Kali Łukašenka ŭstupić u vajnu z Ukrainaj — heta budzie jaho kaniec6

U Italii ramantujuć unikalnuju mazaiku, jakaja paciarpieła ad dziŭnaha turystyčnaha rytuału1

Rasijanie prezientavali ŭ Minsku bieł-čyrvona-bieły ciahnik10

«Kryzis va Ukrainie z hetaha pačaŭsia». Pucin u Astanie namiakaŭ na budučyja prablemy ŭ Armienii1

Vydańnie «Ruiny Biełarusi» pryznali adnoj z najpryhažejšych polskich knih2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ukraina pierarazaje šlachi zabieśpiačeńnia rasijskaj armii pa trasie Tahanroh — Maryupal — Mielitopal — Džankoj15

Ukraina pierarazaje šlachi zabieśpiačeńnia rasijskaj armii pa trasie Tahanroh — Maryupal — Mielitopal — Džankoj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić