Navuka i technałohii

Vysokatechnałahičnyja akulary dapamahli mužčynu častkova adnavić zrok paśla 40 hadoŭ ślepaty

Novy mietad lačeńnia na asnovie aptahienietyki dapamoh adnavić zrok ludziam, aśleplenym praz spadčynnaje zachvorvańnie sietkavicy.

Fota Nature Medicine

Navukoŭcy ŭžo damahlisia vialikaha pośpiechu ŭ adnaŭleńni zroku ŭ ludziej ź niezvarotnaj formaj ślepaty, vyklikanaj pihmientnym recinitam — zachvorvańniem vačej, jakoje pieradajecca pa spadčynie. Raniej adnaŭleńnie zroku ŭ takich vypadkach padavałasia niemahčymym, piša The Wall Street Journal.

Daśledčyki, jakija pracavali sumiesna z francuzskaj kampanijaj GenSight Biologics, u artykule, apublikavanym u časopisie Nature Medicine, paviedamili, što 58-hadovy mužčyna, u jakoha 40 hadoŭ tamu byŭ dyjahnastavany pihmientny recinit, paśla ekśpierymientalnaj terapii moh samastojna znajści patrebnyja pradmiety, jakija lažali na stale, i identyfikavać ich z dapamohaj ułasnaha zroku. Za niekalki miesiacaŭ jaho zrok častkova adnaviŭsia.

U sakaviku amierykanskaja kampanija Bionic Sight paviedamiła, što čatyry čałavieki paśla prachodžańnia anałahičnaha lačeńnia ciapier mohuć zaŭvažać śviatło i ruch abjektaŭ.

Usie hetyja ludzi prajšli aptahienietyčnuju terapiju, sutnaść jakoj u tym, što ŭ vočy šlacham injekcyi dastaŭlajecca hien, jaki pavyšaje śviatłoadčuvalnaść kletak sietkavicy. A kampanii raspracoŭvajuć vysokatechnałahičnyja akulary, jakija apracoŭvajuć i raspaŭsiudžvajuć śviatło tak, kab palepšyć zdolnaść kletak dasyłać elektryčnyja sihnały ŭ mozh.

Takaja technałohija dazvalaje častkova adnavić zrok, paškodžany chvarobaj, ad jakoj pakutujuć kala 2 miljonaŭ ludziej u śviecie.

Kali śviatło traplaje na sietkavicu, fotareceptarnyja kletki pieraŭtvarajuć jaho ŭ elektryčnyja sihnały, što praź sietkavicu traplajuć na hanhlijoznyja kletki. Zatym hanhlijoznyja kletki dasyłajuć hetyja sihnały ŭ mozh, a mozh pieratvaraje ich u vobrazy. Kali čałaviek chvareje na pihmientny recinit, to jaho fotareceptarnyja kletki źniščajucca, što pryvodzić da straty zroku, bo vočy bolš nie mohuć usprymać śviatło. Adnak aptahienietyka dazvalaje dastavić hien, jaki znoŭ robić vočy adčuvalnymi da śviatła, što vyłučajecca admysłovymi akularami.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii1

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Usie naviny →
Usie naviny

Hoł Illi Škuryna trapiŭ u aficyjny akaŭnt UEFA6

Rasija ŭnačy ŭdaryła pa Kijevie: dzieviać zahinułych, niekalki dziasiatkaŭ paranienych3

U Pampiejach adnavili rośpis sklapieńniaŭ, jakich nie isnuje ŭžo dva tysiačahodździ1

Mihranty, što prarvalisia z Maroka ŭ Ispaniju, paciahnulisia nazad9

Infancina adstupiŭ: płan častkovaj pryvatyzacyi čempijanataŭ śvietu pa futbole adklikany3

U Breście sutyknulisia matacykł i mapied: zahinuli try čałavieki

Jak zrabić dron amal niabačnym? Navukoŭcy prapanavali niečakana prostaje rašeńnie9

Praryŭ marakancaŭ u Sieutu: što heta było? Ci mahła heta być tonkaja pomsta Vašynhtona Madrydu? I ci adabjecca na lehalizacyi biełarusaŭ?20

133 siłaviki na 277 čałaviek, ź jakich 26 dzieci. Stała viadoma, jak razhaniali źlot pad Rasonami15

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii1

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić