Navuka i technałohii

Vysokatechnałahičnyja akulary dapamahli mužčynu častkova adnavić zrok paśla 40 hadoŭ ślepaty

Novy mietad lačeńnia na asnovie aptahienietyki dapamoh adnavić zrok ludziam, aśleplenym praz spadčynnaje zachvorvańnie sietkavicy.

Fota Nature Medicine

Navukoŭcy ŭžo damahlisia vialikaha pośpiechu ŭ adnaŭleńni zroku ŭ ludziej ź niezvarotnaj formaj ślepaty, vyklikanaj pihmientnym recinitam — zachvorvańniem vačej, jakoje pieradajecca pa spadčynie. Raniej adnaŭleńnie zroku ŭ takich vypadkach padavałasia niemahčymym, piša The Wall Street Journal.

Daśledčyki, jakija pracavali sumiesna z francuzskaj kampanijaj GenSight Biologics, u artykule, apublikavanym u časopisie Nature Medicine, paviedamili, što 58-hadovy mužčyna, u jakoha 40 hadoŭ tamu byŭ dyjahnastavany pihmientny recinit, paśla ekśpierymientalnaj terapii moh samastojna znajści patrebnyja pradmiety, jakija lažali na stale, i identyfikavać ich z dapamohaj ułasnaha zroku. Za niekalki miesiacaŭ jaho zrok častkova adnaviŭsia.

U sakaviku amierykanskaja kampanija Bionic Sight paviedamiła, što čatyry čałavieki paśla prachodžańnia anałahičnaha lačeńnia ciapier mohuć zaŭvažać śviatło i ruch abjektaŭ.

Usie hetyja ludzi prajšli aptahienietyčnuju terapiju, sutnaść jakoj u tym, što ŭ vočy šlacham injekcyi dastaŭlajecca hien, jaki pavyšaje śviatłoadčuvalnaść kletak sietkavicy. A kampanii raspracoŭvajuć vysokatechnałahičnyja akulary, jakija apracoŭvajuć i raspaŭsiudžvajuć śviatło tak, kab palepšyć zdolnaść kletak dasyłać elektryčnyja sihnały ŭ mozh.

Takaja technałohija dazvalaje častkova adnavić zrok, paškodžany chvarobaj, ad jakoj pakutujuć kala 2 miljonaŭ ludziej u śviecie.

Kali śviatło traplaje na sietkavicu, fotareceptarnyja kletki pieraŭtvarajuć jaho ŭ elektryčnyja sihnały, što praź sietkavicu traplajuć na hanhlijoznyja kletki. Zatym hanhlijoznyja kletki dasyłajuć hetyja sihnały ŭ mozh, a mozh pieratvaraje ich u vobrazy. Kali čałaviek chvareje na pihmientny recinit, to jaho fotareceptarnyja kletki źniščajucca, što pryvodzić da straty zroku, bo vočy bolš nie mohuć usprymać śviatło. Adnak aptahienietyka dazvalaje dastavić hien, jaki znoŭ robić vočy adčuvalnymi da śviatła, što vyłučajecca admysłovymi akularami.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U Dzień maci mamu Ksiušy z SMA pazbavili baćkoŭskich pravoŭ

U Dzień maci mamu Ksiušy z SMA pazbavili baćkoŭskich pravoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

«Čamu b nie praciahnuć Zoom». Dyzajnierka z Kijeva vypadkova źniała prylot rasijskaha drona padčas anłajn-zaniatkaŭ1

U Hiermanii pačaŭsia sud nad ukraincam, jakoha abvinavačvajuć u padryvie «Paŭnočnaha patoku»2

U Minsku pradajuć dom na vadzie. Kolki prosiać za niezvyčajny abjekt na Čyžoŭskim vadaschoviščy?5

Stała viadoma, jak padtrymajuć biełaruski biznes, jaki paciarpieŭ praz ataki na składy Wildberries u Rasii

Paśla pahroz Azaronka Z-aktyvistku Mirsalimavu vyklikali ŭ milicyju — u niekalki haradoŭ adrazu11

Inžynier OpenAI staviŭ žučki ŭ ofisie kampanii. Jaho zatrymała FBR, ale pakul niajasna, na kaho jon pracavaŭ2

Redaktar «Rehijanalnaj haziety» Mancevič: Mnie časam chočacca apynucca za kratami… Na dzień, nu, hadzinku!

MZS Biełarusi nazvaŭ płan NATA na vypadak rasijskaha napadu padrychtoŭkaj da ahresii11

«Biełuju krepaść» u dvary ŽK «Arkadzija» źniasuć. Haspadar raspavioŭ, čym skončyłasia jaho baraćba3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Dzień maci mamu Ksiušy z SMA pazbavili baćkoŭskich pravoŭ

U Dzień maci mamu Ksiušy z SMA pazbavili baćkoŭskich pravoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić