Hramadstva

Daškievič paśla 15 sutak: U izalatary prymušali ŭstavać pad himn, chočuć, kab chtości tak palubiŭ Łukašenku

Palityk, hramadski dziejač Źmicier Daškievič vyjšaŭ na volu paśla 15 sutak aryštu, jakija jon adbyvaŭ u izalatary Minskaha rajona na vulicy Skaryny.

Źmitra zatrymali za vartu pamiaci la restarana «Pajedziem, pajadzim» u Kurapatach. Hety pieršy vypadak, kali Daškieviča aryštavali mienavita za heta, raniej ułady zapluščvali vočy na znachodžańnie aktyvistaŭ la kabaka. Svaimi ŭražańniami ad źniavoleńnia Źmicier padzialiŭsia z «Našaj Nivaj».

«Siadziełasia hetym razam u standartnych umovach. Paśla toj katoŭni, što była na Akreścina, ledź nie sanatoryj.

Adzinaje — himn urubali rankam a šostaj i pierad adbojem. Uklučajuć, a paśla nosiacca, chočuć, kab zeki ŭstavali. Vidać, chočuć, kab palubili Łukašenku. Adzin mnie kryčaŭ: «Ty ŭ jakoj krainie žyvieš! Ty chiba nie čuješ, što himn hraje?» Chacia ŭ cełym achoŭniki byli mienš biesnavatyja, čym na Akreścina.

Palityčnyja byli: z Novaj Baravoj ludzi, tam začystki adbyvalisia praź ściahi, ź inšych rajonaŭ. Spačatku siadzieŭ u čatyrochmiascovaj kamiery, potym — u vaśmimiascovaj. Stolki nas u kamiery i było.

Ździviła, kali pabačyŭ rasijskich hramadzian, jakija siadziać tam pa paŭtara hoda, pa vosiem miesiacaŭ, čakajučy departacyi. Rasijskaja ŭłada tak lubić svaich hramadzian, što ŭ «sajuznaj dziaržavie» nie moža ich vyvieści pa paŭtara hoda, zrabić im pašpart.

Trochu ździviła mianie zatrymańnie, ale ja razumieŭ, što rana ci pozna pačnuć brać. Na žal, heta było zrazumieła, kali vulica sucišycca, to pačniecca žorstkaja rasprava ź inšadumcami. Naŭrad ci hety čałaviek daruje, što paŭhoda jaho trymali na miažy sychodu, tamu rasprava budzie praciahvacca.

Čytaŭ knihi. U mianie z saboj byŭ Novy Zapaviet. Ja zrazumieŭ, što treba jaho zaŭždy z saboj nasić. Byŭ Hienrych Siankievič, braty Struhackija — ź cikavaha čytva.

Kali bieł-čyrvona-bieły ściah zabaroniać, to dla simvała heta budzie tolki na karyść. Kolki b jany ni zabaraniali, ale ściah pieražyŭ siemdziasiat hadoŭ savieckaha teroru i ŭvaskros, niahledziačy na toje, što jaho viedali tolki adzinki historykaŭ. To ciapier tym bolš, sotni tysiač ludziej dziela jaho achviarujuć saboj, uzdymajuć ściah. Sa mnoj u kamiery siadzieli chłopcy z Novaj Baravoj. Dyk raskazvali, što robiać, kab ściah znajści: šyjuć sami, z Kitaja zamaŭlajuć. Heta ŭžo nie spynić, hety narodny ruch nie zadušyš jurydyčnymi zachadami.

Budu razvažać, što rabić z kurapackaj vartaj. Ja stajaŭ tam 2,5 hoda i nichto nie ličyŭ heta pikietam, a ciapier paličyli złačynstvam. Treba dobra razvažyć nad usim».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Łukašenka byŭ u Maskvie biez hieorhijeŭskaj stužki. Najaŭnaść abo adsutnaść stužak padzialiła haściej parada na dźvie hrupy10

Łukašenka byŭ u Maskvie biez hieorhijeŭskaj stužki. Najaŭnaść abo adsutnaść stužak padzialiła haściej parada na dźvie hrupy

Usie naviny →
Usie naviny

«Staŭleńnie jak da skaciny». Prarasijski błohier raskazaŭ pra 25 sutak ŭ IČU12

Džej Dzi Vens: Rasija na pieramovach pa Ukrainie prosić bolš za razumnaje. Jana nie atrymaje terytoryi, jakija navat nie zachapiła3

Cichanoŭskaja: Vajna nikoli nie pavinna być srodkam vyrašeńnia prablem8

Papa Leŭ XIV: amierykanski misijanier u Pieru, jaki krytykavaŭ vice-prezidenta ZŠA. Što viadoma pra novaha Papu2

Bił Hiejts vyrašyŭ razdać amal usie svaje hrošy na praciahu najbližejšych dvaccaci hadoŭ6

Arkadź Dobkin syšoŭ z kiraŭnictva JERAM? Imavierna, heta farmalnyja pierastanoŭki

15 + 15 + 5: Formuła atrymańnia asałody ad seksu21

Leŭ XIV: Boh lubić nas, zło nie pieramoža1

Chvoraha amierykanca, jaki nielehalna zajechaŭ u Biełaruś u tavarnym vahonie, addali baćkam1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka byŭ u Maskvie biez hieorhijeŭskaj stužki. Najaŭnaść abo adsutnaść stužak padzialiła haściej parada na dźvie hrupy10

Łukašenka byŭ u Maskvie biez hieorhijeŭskaj stužki. Najaŭnaść abo adsutnaść stužak padzialiła haściej parada na dźvie hrupy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić