Biełaruska, jakaja dzieviać hadoŭ žyła z bulimijaj, raskazvaje, jak uratavała siabie
U 14 hod Jula Hryckievič jašče nie viedała, što takoje bulimija i da čaho jana moža pryvieści. U imknieńni da idealnaha cieła jana spačatku abmiažoŭvała siabie ŭ ježy, paśla adkryła dla arhanizma słabicielnyja, mačahonnyja, a ŭ niejki momant navučyłasia jašče i vyklikać irvotu.

Jula Hryckievič.
Daviedka:
Bulimija — rasstrojstva charčovych pavodzin (RCHP), źviazanaje sa strataj kantrolu nad kolkaściu spažyvańnia ježy ŭ spałučeńni z žadańniem padtrymlivać biahučuju vahu.
Pieradhistoryja
Jula raskazvaje, što jaje žyćcio nahadvała bieh pa kole: niervavacca, zajadać prablemu, adčuvać siabie vinavataj za heta i vanitavać, kab ačyścicca nie prosta ad ježy ŭ straŭniku, ale i ad niehatyŭnych emocyj.
Jula źviazvała svaje prystupy mienavita ź niehatyŭnymi emocyjami, tryvožnaściu i nizkaj samaacenkaj. Ale choć jana i ŭśviedamlała heta, nie zaŭsiody ŭdavałasia trymać siabie pad kantrolem: niejki čas jana mahła pratrymacca i vieści bolš-mienš narmalny ład žyćcia, a potym znoŭ zdaraŭsia zryŭ.
«U samy ciažki dla mianie pieryjad častata prystupaŭ dasiahała troch na dzień. Pačućcie viny (naprykład, za lišni źjedzieny kavałačak jabłyka) pryvodziła da złości na siabie, i ja znoŭ i znoŭ adpraŭlała ježu va ŭnitaz. Ja prahulała šmat par va ŭniviersitecie, tamu što nie mahła prymusić siabie vyjści na vulicu z aciokłym tvaram paśla čarhovaha prystupu. U takim režymie ja b doŭha nie praciahnuła: pačali łamacca paznohci, kryšycca zuby. Praź miesiac takoha žyćcia ja pasprabavała spynicca».
Sioleta było 9 hod z taho momantu, jak dziaŭčyna žyvie z bahažom rasstrojstva charčovych pavodzin. Za hety čas navat nie ŭsie znajomyja viedali, što ź joj niešta nie tak: adkryłasia Jula tolki samym blizkim i sustreła ad ich padtrymku, jakaja vielmi dapamahła. Hierainia śćviardžaje, što ciapier adčuvaje siabie bolš-mienš dobra, stabilna chodzić na pracu:
«Apošni zryŭ u vyhladzie vykliku rvoty zdaryŭsia 13 miesiacaŭ tamu. Apošnija słabicielnyja ja pryniała 12 miesiacaŭ tamu. Zastałosia całkam admovicca ad mačahonnych preparataŭ i, narešcie, całkam palubić siabie. Ale mnie zdajecca, što hałoŭny krok da vyzdaraŭleńnia ja zrabiła. Ja pryniała prablemu i vyrašaju jaje. Racyjon u mianie prosty — nijakich abmiežavańniaŭ. Ja jem usio, što chaču, i tady, kali chaču. Choć u 12 nočy, choć u 5 ranicy».
Jula nie źviartałasia pa dapamohu da psichaterapieŭtaŭ. Kaža, što, kali b dajšła da ich, mahčyma, jaje prablema vyrašyłasia b chutčej. Ale jana pasprabavała adolvać chvarobu svaimi siłami, šmat u čym joj dapamahła fiłasofija bodzipazityvu.
Z ulikam pieražytaha dośviedu Jula sfarmulavała padrabiaznuju instrukcyju «Jak pierastać vanitavać paśla ježy». U pieršuju čarhu, jana stvarałasia dla taho, kab nahadać samoj sabie, što rabić, kali prablemy viernucca znoŭ. Ale jana vielmi choča, kab jaje parady dapamahli i tym, chto sutyknuŭsia ź niečym padobnym u žyćci, a sił i finansavych mahčymaściaŭ, kab iści da śpiecyjalistaŭ, u ich nie budzie.
«Ja viedaju, što ludziej, jakija sutyknulisia z takoj samaj prablemaj, chapaje. U svoj čas ja «lačyłasia» historyjami ludziej, jakija prajšli praz bulimiju, i spadziajusia, što maja instrukcyja taksama niekamu budzie karysnaj. Jana źmiaščaje niekalki parad pra tyja kroki, jakija možna prajści samastojna. Ja nie daju rekamiendacyi pa pravilnym charčavańni ci lačeńni rasstrojstva charčovych pavodzin. Kali prablema vielmi surjoznaja, lepš źviartacca da miedykaŭ», — udakładniaje Jula.

Jak pierastać vanitavać paśla ježy? Piać punktaŭ na šlachu da vyzdaraŭleńnia
Stomlenaść
Kab pierastać vanitavać, treba hetaha zachacieć. A kab zachacieć bolš nie vyklikać irvotu, treba stamicca ad pracesu fizična i maralna. Kali arhanizm zmučany, jon daje pra heta viedać. Naprykład, vy možacie stracić prytomnaść.
Ja ni ŭ jakim razie nie zaklikaju davodzić siabie da takoha stanu. Lepš vučyciesia na čužych pamyłkach. Ale kali vy ŭžo skacilisia ŭ hetaje bałota, to vykaraskacca ź jaho zmožacie tolki kali mocna stomiciesia tanuć. Što sa mnoj i adbyłosia.
Siedziačy adnojčy pierad unitazam i dušačysia ŭłasnymi palcami, ja raptam adčuła, nakolki ž mnie drenna ad hetaha. Straciła prytomnaść. Ačuniała praz paru siekund i spałochałasia, što mahu pamierci voś naŭprost ciapier. Padziei razvaročvalisia ŭ haściach u baćkoŭ, i tamu dumka pra mahčymuju śmierć pryviała mianie ŭ žach. Kali maci z baćkam ubačać svaju dačku, jakaja zachłynułasia vanitami ŭ ich ža prybiralni, to žyć narmalna nie zmohuć. A ja viedaju, što takoje žyć nienarmalna, i nie chaču, kab heta pačućcio adčuvaŭ niechta jašče.
Tady ja vyrazna ŭśviadomiła, jak mocna mnie nadakučyła psavać zuby, ruki, zubnyja ščotki… Svajo žyćcio, u rešcie rešt. Ja padumała: «Jość ludzi, jakija narmalna jaduć i pry hetym zastajucca chudymi. Čamu ja nie mahu hetaksama? Čamu mnie abaviazkova treba siabie zabivać?»
Začystka sacyjalnych sietak
Stužku ŭ sacsietkach my stvarajem pa pryncypie «što mnie padabajecca, toje tam i budzie». A kali z nami zdarajecca RCHP, padabajucca nam zvyčajna chudyja, kaščavyja, žylistyja ludzi. U vyniku bolšuju častku stužki zapaŭniajuć fatahrafii hetych «ideałaŭ». Ich my stavim na zastaŭku telefona i kampjutara. Razdrukoŭvajem i zaviešvajem imi pakoj, u jakim śpim. Viešajem fotki na chaładzilnik i, moža być, navat u prybiralni (kab, vyklikajučy rvotu, bačyć, dziela čaho siabie mučym).
My dumajem, što matyvujem siabie takim čynam. Ale na samaj spravie tolki razburajem svaju samaacenku. My ŭvieś čas paraŭnoŭvajem naša cieła ź ciełam «idealnych» madelaŭ, i heta paraŭnańnie nikoli nie na našu karyść.
Kali vy adpišyciesia ad usich-usich «idealnych» instahramaŭ, pablikaŭ z fotapadborkami «pravilna chudych» ludziej, vykiniecie usio razdrukavanaje na śmietnicu — pryblizna praź miesiac vam stanie lahčej. Z časam da vas dojdzie, što idealnych ludziej nie isnuje. I navat kali chto-niebudź sa znajomych schudnieje i budzie vychvalacca novym ciełam u sacsietkach, vas heta nie začepić.
Karysnaja infarmacyja
Kali ŭsich «idealnych» my sa stužki prybrali, jaje treba zapoŭnić čymści pryjemnym. Heta mohuć być karcinki z kocikami abo krutoj architekturaj. Hałoŭnaje, kab malunki vyklikali ŭ vas pryjemnyja emocyi.
Na adnych karcinkach daloka nie źjedzieš, tamu padpišyciesia na karysnyja błohi. Heta moža być tekstavy farmat, videa, aŭdyja. Mnie, naprykład, padabajecca błoh Ria Zee Silver. Aŭtarku zavuć Maša, jana taksama sutyknułasia z RCHP. Raspaviadaje pra ŭsio, što moža dapamahčy.
Začystka akružeńnia
Kožny, chto jakim-niebudź čynam prymušaje nas adčuvać siabie drenna, pravakuje našy prystupy. Tolki nie treba pierakładać usiu vinu na inšych ludziej! Rašeńnie (choć časam heta składana nazvać rašeńniem) vanitavać ci nie zaŭsiody prymajem my sami. I za heta treba nieści adkaznaść.
Ale kali navokał jość tyja, chto adpuskaje źjedlivyja žarty nakont vašaj vahi, skaracicie kantakty z takimi ludźmi da minimumu. Navučyciesia baranić siabie: kazać «nie», «mnie niecikava» abo «nie rabi tak, mnie niepryjemna».
Jość takoje paniaćcie, jak hazłajcinh. Kali cytavać vikipiedyju, to heta forma psichałahičnaha hvałtu, hałoŭnaja zadača jakoha — prymusić čałavieka sumniavacca ŭ adekvatnaści ŭsprymańnia rečaisnaści. Praściej kažučy, kali vy čujecie «ty vydumlaješ sabie prablemu, nijakaj bulimii nie isnuje, ja kažu tabie praŭdu», a paśla pačynajucca žarty pra vaš źniešni vyhlad — vas hazłajciać. Nie spračajciesia z takimi taksičnymi piersanažami. Prosta sychodźcie.
Praca, navučańnie abo chobi
Ja nie budu kazać, što ŭsia prablema ad hultajstva, heta nie tak. Ale na svaim dośviedzie ja pierakanałasia, što prysutnaść u žyćci spravy, jakaja mnie pa dušy, adciahvaje ad dumak pra ježu.
Zhadajcie, što vam bolš za ŭsio padabałasia ŭ dziacinstvie. Malavać? Kupicie farby, pendźliki i malujcie. Čytać? Zapoŭnicie volny čas knihami. Śpiavać? Uklučajcie muzyku i dziejničajcie!
Piaci hetych krokaŭ na šlachu da vyzdaraŭleńnia, viadoma, moža być niedastatkova. Navat vykanaŭšy kožnuju z hetych parad, vy nie vylečycie rasstrojstva. Zahublenaje zdaroŭje i samaacenka, jakaja skača ad «a ja ničoha» da «jakaja ž ja nikčemnaść», nie adpuściać vas tak chutka, jak chaciełasia b. Ale vy pałožycie pačatak. A heta ŭžo dobra.
Ciapier čytajuć
«Svoj nos ź Biełastoka jany nie vysoŭvajuć». Biełarusy Padlašša skardziacca, što biełarusy novaj chvali emihracyi nie zacikaŭlenyja supolnymi spravami

Kamientary