ja takoj kłassnyj, ja kupił na polskom aukcionie čto-to staroje, kak žie chočietsia siebia trohať, kakoj ja kłassnyj, tak prijatno siebia trohať i listať onebid po klučievym słovam, a potrohav siebia, ja sdiełaju na prodažu mnoho kopij čieho-libo, ja kłassnyj, ja vsio vozvraŝaju, kak prijatno
adkazvaju
26.11.2025
Čiviekucam, Kołas, spadziajusia, heta nie ty. inakš hańba...
Prosta žychar
26.11.2025
Čiviekucam, nie razumieju, a što kiepskaha ŭ vyrabu i prodažy kopij takoha kštałtu artefaktaŭ? Naprykład, tuju ž mapu BNR siem hod tamu vypuścili vialikim nakładam praz kraŭdfandynh, prymierkavany da 100-hodździa abviaščeńnia niezaležnaści, i kožny achvotny nabyŭ sabie za śmiešnyja hrošy.
Vańka, pšieł von, tut vodki niama
26.11.2025
Čiviekucam, pad adziekałonam ci bajaryšnikam pisali?
Hh
26.11.2025
Prosta žychar, da ty voobŝie ničieho nie ponimaješ, vtoroje tvojo soobŝienije - odni voprosy i nieponimanije. Nu połuči obrazovanije kakoje nibud́, pojmi choť čto nibud́
Prosta žychar
26.11.2025
Okej, Radzivon, dzie tady juciub-kanał muzieja historyi NAN RB, dzie rehularna publikujucca videa pra skarby sa schoviščaŭ? Dzie možna pahladzieć aličbavanyja kopii redkich histaryčnych dakumientaŭ, što zachoŭvajucca ŭ nacyjanalnaj biblijatecy i histaryčnym archivie? Što, niama takoha? Moža choć jakaja-niebudź BiełTA publikuje artykuły pra artefakty sa schoviščaŭ, prymierkavanyja da hadavin histaryčnych padziej abo naradžeńnia/śmierci źviazanych ź nimi asob? Taksama niama takoha? Nu dyk i kaho ŭ hetym treba vinavacić?
Van der Graaf
26.11.2025
Prosta žychar, "dzie tady juciub-kanał muzieja historyi NAN RB"
Ciktok jašče paprasicie.
.
26.11.2025
Pahladzicie na sajcie NB prajekt "Kniha Biełarusi XIV–XVIII stahodździaŭ". Jon tam z 2016 hoda.
"Projekt «Kniha Biełarusi XIV – XVIII viekov» sodieržit kopii połnych tiekstov dokumientov iz fondov Nacionalnoj bibliotieki Biełarusi, izdannych v XIV – XVIII viekach i po tierritorialnomu, jazykovomu, avtorskomu ili sodieržatielnomu priznakam otnosiaŝichsia k Biełarusi."
Jość i inšyja kalekcyi, ale navihacyja dla ich nie vielmi intuityŭnaja i jość prablemy z dostupam z-za miažy ŭ apošnija hady.
Toje, što kažacie pra BiełTA i inšych, tematyčnaje da hadavin padziej, taksama časam źjaŭlajecca. Ale chutčej pra vajnu abo niešta "zvykłaje", typa Skaryny abo viadomaha biełaruskaha aŭtara.
To-bok, viadoma ž, vielmi nie chapaje anłajn archivaŭ, pracy pa ličbavizacyi vyhladajuć spynienymi. Pry hetym nielha i kazać, što zusim ničoha niama: heta pierabolšvańnie ad tych, chto navat i nie sprabavaŭ cikavicca.
Minak
26.11.2025
Prosta žychar, niekali chacieŭ trapić u muziej AN. Akazałasia, što heta praktyčna niemahčyma, bo pracedura dopusku akazałasia niaprostaj.
Radzivon A. Kolas
26.11.2025
Prosta žychar, Ščyra spadziajusia, što ŭ kamientarach Vam usio patłumačyli. Sacyjalnyja sietki, virtualnyja prajekty, kalekcyi ŭ repazitoryjaich adkrytaha dostupu — usio heta jość, usio heta funkcyjanuje, z usim hetym možna aznajomicca. Darujcie, kaniešnie, ale nieści adkaznaść za toje, što niekatoryja ludzi nie čytajuć, nie naviedvajuć, nie prahladajuć hetyja materyjały, ja nie mahu. Sa svajho boku ja rabiŭ toje, što moh i ŭmieŭ, kab zacikavić i pryvabić aŭdytoryju. Jana jość, jana nievialikaja, ale jość. Praca pa šyrokamu ahałošvańniu — miežy kampitencyjaŭ miedyja, tamu im heta i pakiniem. Z pavahaj.
Prosta žychar
26.11.2025
Van der Graaf, nu dyk aŭtar sam piša:
"Siońniašni stan «viernutych artefaktaŭ» i nastupny za imi infarmacyjny šum jaskrava demanstruje kryzis sistemnaha navukovaha viedańnia i davieru da prafiesijnych acenak u biełaruskaj hramadzianskaj supolnaści. I prykład inicyjatyvy «MALDZIS» jaskrava demanstruje, što byvaje, kali nieprafiesijanały biarucca za nie svaju spravu, dyskredytujučy sapraŭdnych navukoŭcaŭ, a taksama srodkami papulizma manipulujuć sa śviadomaściu biełarusaŭ."
I maje pytańni zvodziacca da adnaho: chto paradziŭ hety samy "kryzis sistemnaha navukovaha viedańnia ŭ biełaruskaj hramadzianskaj supolnaści"? Dobra, možna bieź juciubaŭ i tyktokaŭ, ale ž daŭno stvorany dziaržaŭny anłajn-katałoh muziejnych fondaŭ RB tak i zastajecca amal pustym. Tut u kamientarach uzhadali peŭnyja prajekty, jak "Kniha Biełarusi XIV–XVIII stahodździaŭ", ale ich sajty isnujuć paasobku i niejak kiepska indeksujucca pošukavikami, i kali nie viedać pra ich isnavańnie, to vypadkova nie patrapiš. Jość, kaniešnie, i pryjemnyja vyklučeńni, što aktyŭna stvarajuć kantent i prasoŭvajuć navuku "ŭ masy", jak toj ža ž Vietkaŭski muziej, ale heta chutčej nasupierak, a nie dziakujučy zbudavanaj sistemie.
Nu
26.11.2025
Radzivon A. Kolas, pavažany spadar Radzivon, krytykavać kahości, chto niešta robić dla papularyzacyi biełaruskaści i prapahandavańnie śviadomaści - sprečnaja z usich bakoŭ sprava. Navat kali u hetaha "niešta" jość niejkija chiby i admoŭnyja pabočnyja efiekty, jak Vam padałosia. Kaniešnie, Vas niechta padtrymaje ŭ takoj nie kanstruktyŭnaj krytycy. Tolki kiruje takimi ludźmi, vierahodna, zvyčajnaja zajdraść. I, chutčej za ŭsio, sami jany ŭ žyćci aničoha nie zrabili dla biełaruskaj hramadskaści. Ale ž, viadoma, ŭmoŭna znakamitymi ŭsie chočuć być. Tolki nie ŭsie hatovyja dla hetaha padniać dupu z kanapy. Mnie padajecca, vy mahli b prosta pasprabavać dałučycca da hetaj inicyjatyvy (ci prosta prapanavać svaje pasłuhi historyka-prafiesijanała), kab niešta ŭdaskanalić ci pačać niejki novy nakirunak pracy ŭ ramkach isnujučaha naładžanaha pracesu.
Najpierš nie hałasi!
26.11.2025
Radzivon A. Kolas, adkaznaść što "ludzi nie čytajuć, nie cikaviacca" kładziecca jakraz na navukoŭcaŭ i ŭsiu intelihiencyju ahułam. Ale najpierš na profilnych admysłoŭcaŭ, navukoŭcaŭ, daśledčykaŭ, a nie na ŭmoŭnych vasiaŭ-ź-piłaramaŭ.
U dobraha kuchara stravy jaduć. U vas ludzi vinavatyja, jak u toj Mahrety, z bajki Kandrata Krapivy" Ješ, durań, bo to z makam!
.
26.11.2025
Heta roznyja pracy: navukovaja i navukova-papularnaja. Papularyzacyja, tłumačeńnie, prasoŭvańnie ŭ miedyja i sacsietkach i h.d. Pa sutnaści asobnaja prafiesija. Daśledčyk moža sumiaščać, ale hałoŭnaje dla jaho nie heta.
Darečy, miem "brytanskija vučonyja vynajšli" źjaviŭsia paśla taho, jak im dadali kryteryj papularnaści, prasoŭvańnia ŭ miedyja. Nu i pačali pisać pres-relizy, što pieradrukoŭvała presa, a najbolš chajpovyja dajšli da takoj jakaści, što ŭtvaryŭsia miem.
Najpierš nie hałasi!
27.11.2025
., brytanskija vučonyja małajcy, chaj by i biełaruskija vučonyja stali miemam praz papularyzacyju ŭsiaho dobraha i nam nieabchodnaha. Ale voś biada, takoha miema niama. My majem miem vasia-ź-piłaramy, hetki vasia, jaki nie moža dastupicca da zdabytkaŭ biełaruskaje navuki i kultury, tamu vymušany aŭtamatyčna spažyvać kantent .ru
Hamonka
26.11.2025
Kołas kaža spravu. Kožnaja psieŭdabiełaruskaja iniccyjatyva ŭ zamiežžy dziejničaje pa pryncypie "pahałaści na try kapiejki - skraści na sto rubloŭ". Chaj iduć spačatku zarobiać štości na svajo isnavańnie, a potym zajmajucca miecenatstvam razumniki-biassrebraniki!
Pałkoŭnik Kuratar
26.11.2025
Hamonka, pravilna, raskułačyć hetaha Maldzisa (abo Macukieviča, pakul nipaniatna), a ŭsie hrošy ad miecenataŭ žestačajše pieračyślić na rachunak rajvykankama z paznakaj "na kulturnoje vozroždienije i riestavraciju".
Ja, kaniešnie, vielmi ciešusia, što ŭ Biełarusi jość niaźličanaja kolkaść aryhinalnych knih, mapaŭ, i inšych histaryčnych artefaktaŭ, ale jaki ŭ hetym sens, kali jany schavanyja ad prostych ludziej? U najlepšym vypadku, jany čas ad času demanstrujucca na tematyčnych vystavach u toj ža ž Nacyjanalnaj biblijatecy, histaryčnym abo mastackim muziei, ale bolšaść času jany prosta lažać u schoviščach. Niekatoryja artefakty ŭvohule nikoli nie vystaŭlalisia praź ideałahičnyja abmiežavańni dziejnaj ułady. Kali pra ŭsie hetyja kaštoŭnaści niama infarmacyi ŭ adkrytych krynicach, niama apublikavanych ličbavych kopij, to heta amal raŭnaznačna tamu, što ich uvohule nie isnuje.
Nk
26.11.2025
Emihrant, prablemy pahladzieć ili zdabyć kopii hetych artefaktaŭ niama. Treba viedać tolki dzie jany znachodziacca. I heta narmalovaja praca luboj navukovaj ustanovy/archivu - daśledavać ci chavać u nadziejnym miescy. Papularyzavać - cie inšaja sprava. U naš čas sacsietak, chajpu i paviarchoŭna adukacyi - heta zaniatak ludziej inšaj kvalifikacyi. Jakich Akademii Navuk treba zaklikać na pracu ci na supracoŭnictva.
nie taki, jak jość
26.11.2025
Što za bzdura? Niachaj sabie "chajpujuć" kolki zaŭhodna, kali toje idzie na karyść
dudu
26.11.2025
Radzivon maje racyju!
Cui prodest
26.11.2025
Chaj by aŭtar publikacyi paviedamiŭ, u jakoj halinie navuki prajaviŭ siabie Radzivon Kołas, kab vystupać ad imia prafiesijanałaŭ. Moža jon eks-supracoŭnik Adździełu Prybirańnia śmiećcia?
Radzivon A. Kolas
26.11.2025
Cui prodest, Naśmiašyli))) Moža i prybirańnia śmiećcia) Z pavahaj.
Kamientar čałavieka ŭ temie
26.11.2025
Hetaja navina adnosicca da śvietu akademičnaj navuki (ci, jak jašče nie zusim dakładna kažuć, "aficyjnaj" ). Tamu ŭ hetaj natatcy dla zvyčajnych, narmalnych ludziej moža być šmat čaho niajasnaha abo nie zusim zrazumiełaha. Tamu patrebien kantekst. Pa-pieršaje, chto taki Radzivon Kołas (zasnoŭvajusia, kali što, na poŭnaściu publičnaj infarmacyi, svabodna dastupnaj u interniecie, tak što ničyich tajamnicaŭ nie vydaju). Radzivon Kołas - čałaviek, jaki naradziŭsia ŭ pačatku 00-ch, adpaviedna, tolki-tolki zakončyŭ mahistraturu. Adpaviedna, navukovych prac jon maje vobmal. Nu, prosta fizična jašče nie paśpieŭ. Pakolki jon tolki-tolki zakončyŭ mahistraturu, to jon jašče nie zakončyŭ aśpiranturu (ci daktaranturu, kali jon na Zachadzie), jakaja i źjaŭlajecca hałoŭnym miescam aprabacyi daśledčyka. Praściej kažučy, hałoŭnym miescam, dzie čałaviek dakazvaje, što ź jaho vyjšaŭ daśledčyk. Dalej. Tyja niešmatlikija navukovyja pracy, jakija Kołas usio-taki paśpieŭ napisać, nie datyčacca ni kartahrafii, ni Siemianoviča. Inakš kažučy, jon - nie ekśpiert u zajaŭlenaj halinie. Heta jak kali b jakiści palitołah, jaki vykazvajecca pa Jeŭropie, raptam pačaŭ by vykazvacca pa Indakitai. Treci momant zaklučajecca ŭ tym, što navat tyja niešmatlikija pracy Kołasa, jakija jon maje, datyčacca nie adnoj niejkaj haliny ci temy, a ŭsiaho patrochu ad XVII stahodździa da XIX. U navukovym śviecie heta źjaŭlajecca ahramiennym red fłeham. I apošni momant: "Maldzis" chiba i nie pretendavaŭ nikoli na adkryćci ci niešta takoje, a zaŭsiody kazaŭ, što stavić zadaču prosta papularyzacyi. Karaciej kažučy, kali ŭ hetaj historyi chtości kahości i dyskredytuje, to dyskredytuje sam siabie nieśpiecyjalist Kołas.
Radzivon A. Kolas
26.11.2025
Kamientar čałavieka ŭ temie, Sardečna dziakuju za toje, što zajmieli cikavaść da maich prac. Škada, što ŭ padobnym rečyščy, ale što zrobiš. Adkazvać na Vašuju acenku majoj navukovaj dziejnaści ja nie stanu, bo nie baču sensu. Adznaču, što z boku svaich kalehaŭ takoj krytyki ja nie čuŭ nikoli) moža prydascca ŭ budučyni. A ŭzrovień maich kampitencyj i śpiecyjalitetu — pakińcie, kali łaska, akademičnaj supolnaści. Z pavahaj.
Nu-nu
26.11.2025
Radzivon A. Kolas, "pakińcie, kali łaska, akademičnaj supolnaści" Vy napisali tolki što čałavieku ź niknejmam "Čałaviek u temie" i jaki padrabiazna apisaŭ, jak pracuje akademičnuju sistemu. Nie praciahvajcie hańbicca. Zrešty, łan, ok, možacie pasprabavać vystupić u Polščy pra Siemianoviča, Smoliča i Simiaona Połackaha adnačasova - upierad, usie karty ŭ ruki, sami ekśpierymientalna pierakanajeciesia, jak padymajuć na śmiech tych, chto vykazvajecca pra ŭsio na śviecie od Sasa do lasu.
.
26.11.2025
Abodva baki majuć racyju. Patrebny i krytyčnyja recenzii na kožnaje "viartańnie", z karysnaj infarmacyjaj pra dakumient (mapu), jaho kaštoŭnaść, inšyja ekzemplary, dzie pahladzieć u siecivie elektronnuju kopiju. Nie ŭsie pra heta viedajuć i razumiejuć siarod miedyja-šumu. I adkaz słušny, "nikomu nie zaminajem rabić lepš". Dla spraviadlivaści, Kołas napisaŭ i vialiki abzac, u jakim pryznaŭ biezumoŭna stanoŭčy efiekt efiekt pryciahnieńnia hramadskaj uvahi.
P.S. U kamientaryjach jon pryvodzić cikavuju historyju, amal mif: "Mnie da siońniašniaha dnia było viadoma tolki ab hetym ekzemplary Treciaha Statuta VKŁ. Niekalki hadoŭ tamu mnie raspaviadali nastupnuju historyju hetaj knihi. Siarod savieckich vojskaŭ, jakija znachodzilisia ŭ Niamieččynie adrazu paśla vajny, padčas "dzialby" roznych rečaŭ i pradmietaŭ, adzin sałdat paprasiŭ sabie stos knih, jaki i atrymaŭ, ułasna kažučy. Siarod hetych knih byli jak inkunabuły, tak i paleatypy, a taksama aryhinał Statuta 1588 h. Tak hety sałdat pryvioz hetyja knihi ŭ paślavajenny Minsk, dzie jany zachoŭvajucca ŭ jaho siamji. Adnak siońnia kaleha paviedamiŭ, što taksama aryhinał 1588 h. zachoŭvajecca i ŭ muziei historyi horada Mahilova, a taksama i ŭ Histaryčnym muziei (jakaja redakcyja — mnie nie viadoma)."
Kamientar čałavieka ŭ temie
26.11.2025
., darečy, pasaž Kołasa pra "aryhinał Statuta 1588 h." u čarhovy raz paćviardžaje toje, što ja napisaŭ vyšej (što Kołasu zachaciełasia parysavacca, a vyjšaŭ pšyk). Bo fraza "aryhinał Statuta 1588 h." u pryncypie nonsiens – jon byŭ vydadzieny drukam, to bok, jon apryjory nie maje pieršaha ekziemplara, niejkaha etałona. Z drukarskaha vartštatu, viadoma, vyjšła nie adzin ekziemplar, a adrazu niekalki. Dyj sam Statut 1588 h. jašče dadrukoŭvali ŭ 1590-ch hadach z dataj "1588" na vokładcy. I kali pra dadruk Statuta jašče možna nie viedać (choć davoli haniebna dla historyka, jak pa mnie, nie viedać padstavy pra dakumient takoj vahi), to kazać pra typahrafski dakumient "aryhinał" - heta klinika, heta jak kali b hieohraf pierabłytaŭ Aŭstryju z Aŭstralijaj.
Kamientar čałavieka ŭ temie , Škada, što vy ŭvieś čas chočacie mianie padłavić na niejkich drobnych pamyłkach ci chibach. Jak kožny žyvy čałaviek ja rablu pamyłki. Moža dla vas sakret, ale heta narmalna. Nie viedajecie, patłumaču, što pad aryhinałam majuć na ŭvazie pieršaje vydańnie, tamu taksama vykarystoŭvajuć takuju farmuloku jak "aryhinalnaje vydańnie" i h.d. Kali b vy bolš čytali navukovych tekstaŭ, a nie bralisia za toje, kab "vykrucić" niešta z maich słovaŭ, dyk padobnych pytańniaŭ nie ŭźnikała b. U astatnim, aceńvać maju dziejnaść, maje słovy (darečy nie ja ich pačaŭ "papularyzoŭvać") — vašaje prava, jakoje ja pavažaju. Z pavahaj.
.
26.11.2025
Dziakuj za kamientaryj.
Ale vyšej Vaša paviedamleńnie vyhladaje zanadta kosnym, atakaj na asobu Ad Hominem. Što nam taja asoba? Lepš pa sutnaści skazali b. Naprykład, jość spasyłki na pracy pa Siemianoviču. Voś ich i treba razhladać, a nie toje, ci byli śpiecyjalistami tyja, chto ich pryvodzić. Sami vyhladajecie niesurjozna.
Padača artykuła: "najechaŭ". Raniej: "rezka nakaciŭ", "pačali razhaniać pra", "pryniali za narkotyki". Typa padača na ruskim błatnym słenhu bližej da naroda?
I kamientatary tudy ž. Chtości nie zrazumieŭ, što supracoŭnik Akademii Navuk nie sučasny, a były. Astatnija, jak zaŭsiody, vyrašyli, što hałoŭnaje vyznačycca, na čyim ty baku, a paśla łajacca ź inšym bokam. Tolki čorna-biełaje, tolki nianaviść.
Kamientar čałavieka ŭ temie
26.11.2025
., kali čałaviek tolki-tolki vypuściŭsia z univiera, maje navukovy darobak trochi adrozny ad nula, ale stavić siabie tak niby jon - Tymaci Snajder, Siarhiej Płachij abo Andžej Novak, to zakanamierna ŭźnikaje davoli narmalnaje čałaviečaje žadańnie asadzić i spuścić ź niabiosaŭ na ziamlu. Bolš za toje, liču, što takaja reakcyja pavinnaja była być adzinaj (toj ža Macukievič moh by napisać bolš rezka). Inakš stvarajecca atmaśfiera talerantnaści da taho, što pieršy lepšy čeł moža vykazvacca pra ŭsio što zaŭhodna, choć navat pra "čypy ŭ vakcynach" i "chimtrejły" . Jak vynik, razburajecca instytut reputacyi, jaki pa idei jak by pavinien funkcyjanavać u narmalnym hramadstvie.
.
26.11.2025
Mnie (chacieŭ napisać "nikomu", pieradumaŭ) niecikavyja vašyja chvoryja skłoki i asabistaja nianaviść. Niaŭžo ź pieršaha razu heta nie zrazumieła? Sapraŭdy, tut 2-3 zbałansavanych kamientatary, astatnija niešta hałosiać ź pierakošanymi tvarami, vyvodziać amal pustuju prablemu ŭ marhinalnaje. Voś prablemu hetaha chvoraha hramadstva i dyskusij liču našmat bolš važnaj za aznačanuju ŭ temie.
Kali niechta praciahnie pa sutnaści, pa tamu ž Siemianoviču i h.d., pasłuchaju.
Nk
26.11.2025
Abodva baki majuć racyju. Adny pracujuć na navuku, druhija - na papularyzacyju navukovaj dziejnaści. Roznyja napramki dziejnaści. Roznyja skiły patrebny. Abodvum bakam man sens źviarnuć uvahu na fidbek i udaskanalić pracu. Akademii - pačać bolš aśviatlać svaju dziejnaść, a Maldis - udaskanalić ekśpiertyzu i adbadansavać kolkaść chajpa ŭ bok kaštoŭnaści pracy.
Darečy, mienavita kałabaracyja pamiž bakami moža zrabić pracu najbolš efiektyŭnaj. A svarycca... Navošta? Pakiniem heta palitykam i fejsbučnym vajaram. :)
Radzivon A. Kolas
26.11.2025
Nk, Dziakuj vialiki, što padkreślili heta. Sapraŭdy z boku vyhladaje jak sprečka, ale ja ni ŭ jakim razie nie ŭvodziŭ jaje ŭ padobnaje rečyšča. Trochi stamiŭsia, ale adznaču taksama, što vidać darma napisaŭ "Niekalki dobrych słovaŭ dla spraviadlivaści", bo ich nichto da ŭvahi navat nie prymaje. Škada, kaniešnie, što i meta artykuła tak i zastałasia niezaŭvažnaja. Z pavahaj.
Nu
26.11.2025
Radzivon A. Kolas, vy, vierahodna, jašče nie viedajecie, što dakazać svaju pravatu ŭ kamientarach (ci kahości pierakanać u niečym) - niemahčyma. Ad słova "zusim". Spadziajusia, Vy razumiejecie, što toniecie tolki hłybiej praz svaje adkazy tutaka.
Prošjan
27.11.2025
Nu, eto vierno. Da jeŝio i so svoimi «pavahami», kotoryje voobŝie ni k miestu.
Nie
26.11.2025
Božuchna, voś zaŭsiody tak. Sabralisia ludzi, sfarmulavali dla siabie ideju, znajšli pad jaje hrošy, zrabili. I abaviazkova źjavicca voś taki zajzdrośnik-haŭnajed jaki abalje ŭsio brudam. Radzivonka, zrabiŭ by sam, nu nia viedaju tam - zaniaŭsia b papularyzacyjaj ci čym jašče. Nie, lepš uziać šuflu pabolš, dy nakinuć haŭna huściej.
user
26.11.2025
Jedinstviennyj vopros, kotoryj mienia intieriesujet otnositielno iniciativy Maldzis, eto komu juridičieski prinadležat vykuplennyje artiefakty. V tom, čto oni vykupajut tolko kopii nie vižu problem.
Čto kasajetsia naučnych sotrudnikov vnutri Biełarusi i niedoocieniennosti ich truda, to pusť błahodarit Łukašienko, kotoryj plujet na istoriju Biełarusi.
Najpierš nie hałasi!
26.11.2025
1) "Maldisu" tolki za chajp i papularyzacyju ŭžo varta vypisać padziaku i navat hramatu. 2) zdajecca, Kołas paćvierdziŭ maje daŭnija zmročnyja padazreńni: na našych fondach siadziać i dremluć, jak "kurhan viekaviečny", cełyja adździeły, muziei dy instytuty. Nie zajmajucca ani navukaj, ani papularyzacyjaj. Ale voś adnaho son nie biare i pavodziny, jak sabaka na sienie - znajšoŭ vorahaŭ navuki, "Mad́dzis" jamu zaminaje vybrać sabie temu i hruntoŭna pracavać. 3) A što takoje eks-supracoŭnik AN? Jakija ŭ eks-supracoŭnika kantekst i matyvy raspačynać skandał?
Chtości z-pad Koŭna
26.11.2025
Całkam zrazumieły tezisy, prapanavyja Kołasam, całkam zrazumiełyja sproby Mackieviča vykrucicca za cacki, kuplonyja na hrošy donaraŭ. Ale ci varta prynižać ludziej, jakija choć i niaŭmieła, ale sprabujuć zrabić niešta hodnaje dla biełarusaŭ? Ź ińšaha boku, ci sapraŭdy heta dapamoža biełaruskaj dumcy ciapier?
Gorliwy Litwin
26.11.2025
U isnujučych varunkach lubyja kulturnyja kaštoŭnaści lepš pieradavać nie dziaržaŭnym RBšnym muziejam, a niejkaj ustanovie nakštałt Skarynaŭskaj biblijateki i muzieju ŭ Łondanie. A kali b byli na takoje resursy - dyk i stvaryć jašče niejki dadatkovy centr jak maha bližej da RB ale pa-za miežami dastupnaści Krasaŭcaŭ. U Vilni ci ŭ Biełastoku. (U Vilni ž jość muziej post-Łuckievičaŭski, dyk moža i jamu). U palakaŭ jość Raperśvilski muziej u Švajcaryi, i mabyć, nie tolki jon. Pryncyp vielmi jasny: Toje što sabrała emihracyja ŭ momant žachlivych represij na radzimie - u emihracyi ž musić i nazapašvacca, ekspanavacca, papularyzavać krainu, słužyć navukovaj i infarmacyjnaj placoŭkaj. Dla emihracyi i dla zamiežnych siabroŭ krainy. Mianie nasamreč, mienavita hety momant u dziejnaści inicyjatyvy "Mad́dzis" biantežyć. A što da sprečki dyk ja prykładna adnolkava spačuvaju abodvum bakam. Razumieju Radzivona A. Kołasa, jaki narakaje na adsutnaść sistemnaha padychodu. Chacia vyraz što inicyjatyva "chutčej nanosić škodu" - nieapraŭdany. Jana nie pranosić toj karyści, jakuju mahła b i pavinna była by prynosić.
Haryć
27.11.2025
Gorliwy Litwin, sapraŭdy, u Biełarusi adznačylisia ŭžo spaleńniami biblijatečnych knih na zadnich dvorykach turmaŭ. Zapaśniki na terytoryi Biełarusi zaraz nie vyhladajuć nadziejnymi miescami. Mohuć i uschodnija asvabadzicieli ad usiaho da siabie pieravieźci, jak mietryki VKŁ źvieźli ŭ Maskvu, ci radziviłaŭskija kalekcyi karcin u Picier. Kryž Jefrasińni Połackaj nie daś zbrachać.
3% u minia
26.11.2025
Ničyvo ni poniał: što, čyvo, kamu, hdzie. V čom- v čom, a v etam ja nie śpiecyjalist.
baradzied
26.11.2025
tak ci inakš, ale hetyja zdabytki adpraŭlajucca ŭ Biełaruś, dzie ŭ luby momant mohuć być źniščanyja akupacyjnym režymam tamu ja b taksama skazaŭ što dziejnaść hetaj inicyjatyvy - škodnaja
Suŕjeznoje pošło obsuždienije
26.11.2025
...Čto kasajetsia (mojej nieprofieśsionalnoj) kompItiencii, to (hladia so storony) v etot raz ja na storonie emihracionnoho podchoda Horlivoho Litvina, a nie na storonie Kropkavoj ohulnoj tolerantnosti.
.
27.11.2025
Vierahodna, jašče adzin paddaŭsia na psieŭdadylemy "Akademija Navuk VS emihranty" i "Viartać VS nie viartać kaštoŭnaści".
1. Pieršaja źjaviłasia z padačy zahałoŭka "Eks-supracoŭnik Akademii navuk", z-za jakoj mnohija čamuści vyrašajuć, što pradstaŭlena pazicyja Akademii Navuk, dziaržavy. I kamientujujuć suadnosna. Adnak usie hieroi artykuła - emihranty. Ci naŭmysnaje hetaje "eks", nie viedaju. Jak by i pa fakcie, ale i manipulatyŭnaść prysutničaje.
2. Nie viedaju, ci vykazvaŭsia Gorliwy Litwin raniej pra hetaje "viartańnie". Ja adrazu, jašče pad pieršaj navinoj pra inicyjatyvu "Maldzis": https://d2accbiqacj5y8.cloudfront.net/353587 ". 18.10.2024 Ci razumna zaraz viartać nacyjanalnyja kaštoŭnaści na terytoryju Biełarusi? Adnosiny da ich z boku dziaržavy i ŭvohule pravavyja miechanizmy pastupova dehradujuć. Vierahodna, maje sens časova zachoŭvać ich u "paralelnych" emihranckich strukturach, naprykład, svaich muziejach."
Zaraz G.L. pa sutnaści paŭtaraje toje ž samaje.
I hetaja psieŭdadylema "viartać - nie viartać" taksama źjaviłasia na pustym miescy. Z samaha pačatku dekłaravałasia pra viartańnie, pry hetym, što viartańnie pakul nie adbudziecca, jaŭna ahučyli (jak minimum u hetym ŚMI) tolki praz 5 miesiacaŭ. Jasna, što ŭ čytačoŭ (i ŭ mianie) łamaŭsia mozh: jak možna viartać kaštoŭnaści zaraz u łukašenkaŭskuju RB? Tak što tut chiby miedyja-padačy.
3. I da kučy. Z-za adsutnaści kantekstu ŭ navinach pra kožnuju padzieju viartańnia źjaŭlajucca pustyja pretenzii "a heta ž nie ŭnikalny ekzemplar", "a čamu nie vykłali ličbavuju kopiju". Kab byŭ kantekst, takoha b nie było: "ekzemplar nie ŭnikalny, ale redki i kaštoŭny, a kopiju cikaŭnyja da biełaruskaj historyi mohuć pahladzieć tut".
Eks-supracoŭnik Akademii navuk najechaŭ na inicyjatyvu Maldzis: Nieprafiesijanały dyskredytujuć sapraŭdnych navukoŭcaŭ. Macukievič adkazaŭ
Ciktok jašče paprasicie.
"Projekt «Kniha Biełarusi XIV – XVIII viekov» sodieržit kopii połnych tiekstov dokumientov iz fondov Nacionalnoj bibliotieki Biełarusi, izdannych v XIV – XVIII viekach i po tierritorialnomu, jazykovomu, avtorskomu ili sodieržatielnomu priznakam otnosiaŝichsia k Biełarusi."
Jość i inšyja kalekcyi, ale navihacyja dla ich nie vielmi intuityŭnaja i jość prablemy z dostupam z-za miažy ŭ apošnija hady.
Toje, što kažacie pra BiełTA i inšych, tematyčnaje da hadavin padziej, taksama časam źjaŭlajecca. Ale chutčej pra vajnu abo niešta "zvykłaje", typa Skaryny abo viadomaha biełaruskaha aŭtara.
To-bok, viadoma ž, vielmi nie chapaje anłajn archivaŭ, pracy pa ličbavizacyi vyhladajuć spynienymi.
Pry hetym nielha i kazać, što zusim ničoha niama: heta pierabolšvańnie ad tych, chto navat i nie sprabavaŭ cikavicca.
Z pavahaj.
"Siońniašni stan «viernutych artefaktaŭ» i nastupny za imi infarmacyjny šum jaskrava demanstruje kryzis sistemnaha navukovaha viedańnia i davieru da prafiesijnych acenak u biełaruskaj hramadzianskaj supolnaści. I prykład inicyjatyvy «MALDZIS» jaskrava demanstruje, što byvaje, kali nieprafiesijanały biarucca za nie svaju spravu, dyskredytujučy sapraŭdnych navukoŭcaŭ, a taksama srodkami papulizma manipulujuć sa śviadomaściu biełarusaŭ."
I maje pytańni zvodziacca da adnaho: chto paradziŭ hety samy "kryzis sistemnaha navukovaha viedańnia ŭ biełaruskaj hramadzianskaj supolnaści"? Dobra, možna bieź juciubaŭ i tyktokaŭ, ale ž daŭno stvorany dziaržaŭny anłajn-katałoh muziejnych fondaŭ RB tak i zastajecca amal pustym.
Tut u kamientarach uzhadali peŭnyja prajekty, jak "Kniha Biełarusi XIV–XVIII stahodździaŭ", ale ich sajty isnujuć paasobku i niejak kiepska indeksujucca pošukavikami, i kali nie viedać pra ich isnavańnie, to vypadkova nie patrapiš.
Jość, kaniešnie, i pryjemnyja vyklučeńni, što aktyŭna stvarajuć kantent i prasoŭvajuć navuku "ŭ masy", jak toj ža ž Vietkaŭski muziej, ale heta chutčej nasupierak, a nie dziakujučy zbudavanaj sistemie.
U dobraha kuchara stravy
jaduć.
U vas ludzi vinavatyja, jak u toj Mahrety, z bajki Kandrata Krapivy" Ješ, durań, bo to z makam!
Papularyzacyja, tłumačeńnie, prasoŭvańnie ŭ miedyja i sacsietkach i h.d.
Pa sutnaści asobnaja prafiesija.
Daśledčyk moža sumiaščać, ale hałoŭnaje dla jaho nie heta.
Darečy, miem "brytanskija vučonyja vynajšli" źjaviŭsia paśla taho, jak im dadali kryteryj papularnaści, prasoŭvańnia ŭ miedyja. Nu i pačali pisać pres-relizy, što pieradrukoŭvała presa, a najbolš chajpovyja dajšli da takoj jakaści, što ŭtvaryŭsia miem.
Ale voś biada, takoha miema niama.
My majem miem vasia-ź-piłaramy, hetki vasia, jaki nie moža dastupicca da zdabytkaŭ biełaruskaje navuki i kultury, tamu vymušany aŭtamatyčna spažyvać kantent .ru
Chaj iduć spačatku zarobiać štości na svajo isnavańnie, a potym zajmajucca miecenatstvam razumniki-biassrebraniki!
I heta narmalovaja praca luboj navukovaj ustanovy/archivu - daśledavać ci chavać u nadziejnym miescy.
Papularyzavać - cie inšaja sprava. U naš čas sacsietak, chajpu i paviarchoŭna adukacyi - heta zaniatak ludziej inšaj kvalifikacyi. Jakich Akademii Navuk treba zaklikać na pracu ci na supracoŭnictva.
Moža i prybirańnia śmiećcia)
Z pavahaj.
Adkazvać na Vašuju acenku majoj navukovaj dziejnaści ja nie stanu, bo nie baču sensu. Adznaču, što z boku svaich kalehaŭ takoj krytyki ja nie čuŭ nikoli) moža prydascca ŭ budučyni.
A ŭzrovień maich kampitencyj i śpiecyjalitetu — pakińcie, kali łaska, akademičnaj supolnaści.
Z pavahaj.
Nie ŭsie pra heta viedajuć i razumiejuć siarod miedyja-šumu.
I adkaz słušny, "nikomu nie zaminajem rabić lepš".
Dla spraviadlivaści, Kołas napisaŭ i vialiki abzac, u jakim pryznaŭ biezumoŭna stanoŭčy efiekt efiekt pryciahnieńnia hramadskaj uvahi.
P.S. U kamientaryjach jon pryvodzić cikavuju historyju, amal mif:
"Mnie da siońniašniaha dnia było viadoma tolki ab hetym ekzemplary Treciaha Statuta VKŁ. Niekalki hadoŭ tamu mnie raspaviadali nastupnuju historyju hetaj knihi.
Siarod savieckich vojskaŭ, jakija znachodzilisia ŭ Niamieččynie adrazu paśla vajny, padčas "dzialby" roznych rečaŭ i pradmietaŭ, adzin sałdat paprasiŭ sabie stos knih, jaki i atrymaŭ, ułasna kažučy. Siarod hetych knih byli jak inkunabuły, tak i paleatypy, a taksama aryhinał Statuta 1588 h. Tak hety sałdat pryvioz hetyja knihi ŭ paślavajenny Minsk, dzie jany zachoŭvajucca ŭ jaho siamji.
Adnak siońnia kaleha paviedamiŭ, što taksama aryhinał 1588 h. zachoŭvajecca i ŭ muziei historyi horada Mahilova, a taksama i ŭ Histaryčnym muziei (jakaja redakcyja — mnie nie viadoma)."
Nie viedajecie, patłumaču, što pad aryhinałam majuć na ŭvazie pieršaje vydańnie, tamu taksama vykarystoŭvajuć takuju farmuloku jak "aryhinalnaje vydańnie" i h.d.
Kali b vy bolš čytali navukovych tekstaŭ, a nie bralisia za toje, kab "vykrucić" niešta z maich słovaŭ, dyk padobnych pytańniaŭ nie ŭźnikała b.
U astatnim, aceńvać maju dziejnaść, maje słovy (darečy nie ja ich pačaŭ "papularyzoŭvać") — vašaje prava, jakoje ja pavažaju.
Z pavahaj.
Ale vyšej Vaša paviedamleńnie vyhladaje zanadta kosnym, atakaj na asobu Ad Hominem. Što nam taja asoba? Lepš pa sutnaści skazali b.
Naprykład, jość spasyłki na pracy pa Siemianoviču. Voś ich i treba razhladać, a nie toje, ci byli śpiecyjalistami tyja, chto ich pryvodzić. Sami vyhladajecie niesurjozna.
Padača artykuła: "najechaŭ".
Raniej: "rezka nakaciŭ", "pačali razhaniać pra", "pryniali za narkotyki". Typa padača na ruskim błatnym słenhu bližej da naroda?
I kamientatary tudy ž. Chtości nie zrazumieŭ, što supracoŭnik Akademii Navuk nie sučasny, a były.
Astatnija, jak zaŭsiody, vyrašyli, što hałoŭnaje vyznačycca, na čyim ty baku, a paśla łajacca ź inšym bokam. Tolki čorna-biełaje, tolki nianaviść.
Sapraŭdy, tut 2-3 zbałansavanych kamientatary, astatnija niešta hałosiać ź pierakošanymi tvarami, vyvodziać amal pustuju prablemu ŭ marhinalnaje.
Voś prablemu hetaha chvoraha hramadstva i dyskusij liču našmat bolš važnaj za aznačanuju ŭ temie.
Kali niechta praciahnie pa sutnaści, pa tamu ž Siemianoviču i h.d., pasłuchaju.
Adny pracujuć na navuku, druhija - na papularyzacyju navukovaj dziejnaści.
Roznyja napramki dziejnaści. Roznyja skiły patrebny.
Abodvum bakam man sens źviarnuć uvahu na fidbek i udaskanalić pracu.
Akademii - pačać bolš aśviatlać svaju dziejnaść, a Maldis - udaskanalić ekśpiertyzu i adbadansavać kolkaść chajpa ŭ bok kaštoŭnaści pracy.
Darečy, mienavita kałabaracyja pamiž bakami moža zrabić pracu najbolš efiektyŭnaj.
A svarycca... Navošta? Pakiniem heta palitykam i fejsbučnym vajaram. :)
Škada, kaniešnie, što i meta artykuła tak i zastałasia niezaŭvažnaja.
Z pavahaj.
Čto kasajetsia naučnych sotrudnikov vnutri Biełarusi i niedoocieniennosti ich truda, to pusť błahodarit Łukašienko, kotoryj plujet na istoriju Biełarusi.
2) zdajecca, Kołas paćvierdziŭ maje daŭnija zmročnyja padazreńni: na našych fondach siadziać i dremluć, jak "kurhan viekaviečny", cełyja adździeły, muziei dy instytuty. Nie zajmajucca ani navukaj, ani papularyzacyjaj.
Ale voś adnaho son nie biare i pavodziny, jak sabaka na sienie - znajšoŭ vorahaŭ navuki, "Mad́dzis" jamu zaminaje vybrać sabie temu i hruntoŭna pracavać.
3) A što takoje eks-supracoŭnik AN? Jakija ŭ eks-supracoŭnika kantekst i matyvy raspačynać skandał?
tamu ja b taksama skazaŭ što dziejnaść hetaj inicyjatyvy - škodnaja
1. Pieršaja źjaviłasia z padačy zahałoŭka "Eks-supracoŭnik Akademii navuk", z-za jakoj mnohija čamuści vyrašajuć, što pradstaŭlena pazicyja Akademii Navuk, dziaržavy. I kamientujujuć suadnosna.
Adnak usie hieroi artykuła - emihranty.
Ci naŭmysnaje hetaje "eks", nie viedaju. Jak by i pa fakcie, ale i manipulatyŭnaść prysutničaje.
2. Nie viedaju, ci vykazvaŭsia Gorliwy Litwin raniej pra hetaje "viartańnie". Ja adrazu, jašče pad pieršaj navinoj pra inicyjatyvu "Maldzis":
https://d2accbiqacj5y8.cloudfront.net/353587
".
18.10.2024
Ci razumna zaraz viartać nacyjanalnyja kaštoŭnaści na terytoryju Biełarusi?
Adnosiny da ich z boku dziaržavy i ŭvohule pravavyja miechanizmy pastupova dehradujuć.
Vierahodna, maje sens časova zachoŭvać ich u "paralelnych" emihranckich strukturach, naprykład, svaich muziejach."
Zaraz G.L. pa sutnaści paŭtaraje toje ž samaje.
I hetaja psieŭdadylema "viartać - nie viartać" taksama źjaviłasia na pustym miescy. Z samaha pačatku dekłaravałasia pra viartańnie, pry hetym, što viartańnie pakul nie adbudziecca, jaŭna ahučyli (jak minimum u hetym ŚMI) tolki praz 5 miesiacaŭ.
Jasna, što ŭ čytačoŭ (i ŭ mianie) łamaŭsia mozh: jak možna viartać kaštoŭnaści zaraz u łukašenkaŭskuju RB?
Tak što tut chiby miedyja-padačy.
3. I da kučy. Z-za adsutnaści kantekstu ŭ navinach pra kožnuju padzieju viartańnia źjaŭlajucca pustyja pretenzii "a heta ž nie ŭnikalny ekzemplar", "a čamu nie vykłali ličbavuju kopiju".
Kab byŭ kantekst, takoha b nie było: "ekzemplar nie ŭnikalny, ale redki i kaštoŭny, a kopiju cikaŭnyja da biełaruskaj historyi mohuć pahladzieć tut".