Siarhiej Astraviec. Praz haradzienskija akulary1818

Karta palaka

Chaj navat bolš pravilna budzie “kartka palaka”, piša na svaim błohu Siarhiej Astraviec.

U kahości jana vyklikaje razdražnieńnie, u niekaha mižvolnuju zajzdraść, inšyja reahujuć stomlena-abyjakava, biez emocyj: jany pajeduć za kalučy drot, u Eŭropu, a my, što stanie bačna jašče bolš vyrazna, zastaniemsia ŭ značna bolšaj “dupie”.

Prafesyja śpirtavoza, butlehiera, drobnaha kantrabandysta amal całkam vymierła, jak tolki susiedka pierajšła na šenhienskija vizy. Ahulnaviadomy fakt. Niejkaja kupka jašče trymajecca, majučy ŭ pašparcie apošnija tydni nacyjanalnaj polskaj vizy. Častka spadziajecca viarnucca da zaniatka, u mižnarodnuju elektryčku da Kuźnicy, ścienki i kresły jakoj — schovišča dla śpirytusa i cyharetaŭ. Jak? Atrymaŭšy kartu palaka. Heta pryznajuć usie. Spačatku tak — jaje atrymajuć staryja patryjoty, jakim dakument patrebny tolki dziela maralnaj satysfakcyi. Na druhim miescy, badaj, aktyŭnaja častka — tyja, chto prahnie viedaŭ, pracy, chto maje svoj biznes. Na apošnim — jany, chto nie pretenduje na vialikija zdabytki.

A dla častki, jakaja, viadoma, pryzvyčaiłasia byvać pobač — u susiedniaj Polščy raz-poraz, ale jakaja nie źbirajecca tam atabarvacca, dla jaje karta palaka — svojeasablivaja achoŭnaja hramata, amal što dakument hramadzianina Eŭraźviazu. Bo kab RB raźvivałasia jak usie narmalnyja eŭrapiejskija krainy, kab nas nie ciahnuli ŭ abdymki turkmienbašoŭ, chiba adčuvali b my niejkuju ŭłasnuju pakryŭdžanaść, chibnaść pobač z uładalnikami karty palaka? Što mnie da karty palaka, kali ja sieŭ i pajechaŭ jak sapraŭdny bieły čałaviek svabodna da samaha Berlina i Paryža? Kali na maim pašparcie nie dastanyja z naftalinu siarpy-mołaty, a pavažany rycarski eŭrapiejski hierb, jakomu pad vasiemsot hod? Bo my rycary! My — RY-CA-RY! A nas trymajuć jak polskich aficeraŭ u katyniach. I chočuć trymać nadalej, biaskonca trymać.

Za polskuju movu — achoŭnaja karta palaka, pavaha, biaspłatnyja vizy, ilhoty, za biełaruskuju — pa mordzie! Tvaram u hraź. Za biełaruskuju — kajdanki, ździeki, jorničańnie sudździaŭ, kraty. I jany jašče aburajucca Polščaj, što taja, akazvajecca, dzielić biełaruskich hramadzianaŭ na dva hatunki… Sustrakaju staroha pryjaciela, jon pryznajecca: ja maryŭ pra svabodnuju Biełaruś, ja zaŭždy dbaŭ, ja razmaŭlaŭ i razmaŭlaju na biełaruskaj movie, ale hady iduć, chutka pensyja, i ja ŭ hetaj krainie nichto, nichto, razumieješ?!! Ja joj niepatrebny, bo ŭ jaje haspadary, jakija vykarystoŭvajuć tolki nazvu, jakija pahardžajuć usim biełaruskim.

Što jamu adkazać było? Ja jamu adkazaŭ tak: viedaješ, palaki havorać, što daduć svaju kartu navat usim tym, chto mieŭ chacia b adnaho z dvuch baćkoŭ, chto byŭ hramadzianinam Polščy da 17 vieraśnia 1939-ha. A ty mieŭ abodvuch, movu i historyju polskuju z kulturaj razam viedaješ pahatoŭ. Dziejničaj! Zapišysia ŭ palaki! Vyratujsia, jak adnojčy vyratavalisia niekatoryja biełarusy dziakujučy armii Andersa! Adčuj siabie sapraŭdy čałaviekam, a nie źniavažanym na kožnym kroku “nacyjanalistam”… Ułasna kažučy, Branisłaŭ Taraškievič atrymaŭ niekali kartu savieckaha biełarusa, a Francišak Alachnovič — kartu palaka. Vyniki — ahulnaviadomyja. Być biełarusam — zastavacca pahardžanym jak pieršyja chryścijanie ŭ pahanskaj imperyi. Taki los.

Kamientary18

Ciapier čytajuć

«U syna na telefonie byli naleplenyja ściah i hierb Rasii. Z hetaha ŭsio pačałosia». Baćka školnika z Baranavič raskazaŭ, jak jaho syna ckavali adnakłaśniki13

«U syna na telefonie byli naleplenyja ściah i hierb Rasii. Z hetaha ŭsio pačałosia». Baćka školnika z Baranavič raskazaŭ, jak jaho syna ckavali adnakłaśniki

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi adčuvalna padaraželi aŭtazapčastki — voś čamu4

Biełarusam stali radziej vydavać DNŽ u ES. Chto, kudy i navošta źjazdžaŭ u 2025 hodzie5

Pinski sudnabudaŭničy zavod upieršyniu za doŭhi čas pabudavaŭ novaje sudna VIDEA4

Paśla pieramohi AdH skandalny kubak «Armija Rasii» vystavili na aŭkcyjon10

Ejfieleva vieža prypyniła pracu paśla prośby prybrać žančyn-supracoŭnic padčas vizitu relihijnaj arhanizacyi4

Niekatoryja zabudoŭščyki rezka padniali ceny paśla zapusku našumiełaha kredytu Biełarusbanka1

«Nie razumieju, navošta heta rablu». Biełarusu ŭ Kitai pryjšłosia nadzimać zakołatuju śvińniu ručnoj pompaj7

U Rasii zatrymali mierkavanaha napadnika na hienierała stratehičnaj avijacyi

Fiaduta pra pomnik Paskieviču ŭ Homieli: Čyhunnaj nahoj stanie na miažy z Ukrainaj, demanstrujučy, što ŭžo biełaruskuju ziamlu Pieciarburh nie addaść10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«U syna na telefonie byli naleplenyja ściah i hierb Rasii. Z hetaha ŭsio pačałosia». Baćka školnika z Baranavič raskazaŭ, jak jaho syna ckavali adnakłaśniki13

«U syna na telefonie byli naleplenyja ściah i hierb Rasii. Z hetaha ŭsio pačałosia». Baćka školnika z Baranavič raskazaŭ, jak jaho syna ckavali adnakłaśniki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić