Siarhiej Astraviec. Praz haradzienskija akulary

Naša Babilonskaja vieža

Mianie časam pytajucca siabry: kali moža zdarycca toje, pra što ty adnojčy napisaŭ albo — ci doŭha čakać, kali nastupić padzieja, ab jakoj my pračytali ŭ kankretnym apaviadańni? Nie śpiašajciesia, kažu, Bahdanovič zaklikaŭ — «bicie ŭ sercy ich, bicie miačami!», paniaćcia nia majučy, kali zroblena budzie sproba, pahatoŭ, što sercy tyja akažucca drobnymi vałunami z paletkaŭ Lavona Huški.

Karatkievič nahadaŭ nam pra dzikaje palavańnie karala Stacha… Ale jość, jość takoje: ty napišaš, časam dziela zmročnaha žartu, a jano pačynaje ažyćciaŭlacca ŭ rečaisnaści, nabyvajučy rysy trahifarsu, fantasmahoryi. Partyja ŭskładała na bajavy svoj atrad z «piorami-štychami» kankretnyja spadziavańni ŭ hetym rečyščy. Ale tady patrebna była «lakiroŭka rečaisnaści». Chacia heta składanaja materyja, praces niekirujemy. Ałchimičnaja sprava ŭ čymści.

Naprykład, zrabili sioleta film pra interfest haradzienski pad nazvaj -«Naša Babilonskaja vieža», u mianie heta vyklikała adno śmiech. U 2004-m ja napisaŭ apaviadańnie «Jak my zbudavali Babilonskuju viežu» dla Arche, zatym jano trapiła ŭ knižku «Kaktejl Mołatava». Finał tam adpaviedny: našyja siabry z Narodna-demakratyčnaj respubliki strelili rakietaj, jakaja paceliła ŭ Babilonskuju viežu chaŭruśnikaŭ, jakija ŭparta pačali jaje adbudoŭvać. Voś: adbudavali. Słava Akciabru!

Albo: napisaŭ ese krytyčna-iraničnaje, što naš daražeńki abłvykankam ekanomić hrošy na šyldzie achoŭnaj. Čynoŭniki majuć pałac, u jakim maršał Žerom Banapart mieŭ štab, tam stałoŭka dla načalstva, jakuju niadaŭna pierarabili na kafe, i słužba idealahičnaja źvierchu. Ja asłupianieŭ, kali nastupnym razam ubačyŭ šyldu na ścianie. Biełaruskaje słova časam taksama dziejničaje, jano — toj šašal abo, chaj, čarviak, jaki žyvie ŭ napampavanaj siabrami ŭłady chimikatami paŭdniovaj dyni. Hetulki słodyčy, lipkaha soku, cukru-miadoviču, što skivicy dranćviejuć, abličča kryvicca pačynaje, pieratvarajecca ŭ hrymasu, zrešty heta vidavočna.

Toje, što robicca ŭ Horadni, skažam, u peŭnym sensie — u rečyščy maich patrabavańniaŭ. Kali ty — litaratar, ty žyvieš u ścienach Staroha horadu, pahłyblaješsia ŭ jaho źmiest, ty vybudoŭvaješ plany, jakija jany ažyćciaŭlajuć. Nie abychodzicca biaz vybrykaŭ, zrazumieła, ale ty ciarpliva praciahvaješ svaju pracu, bo vyjścia niama, inšaha horadu ty nia maješ.

Što datyčyć rodnych honiaŭ, dośledami nad imi zajmajucca inšyja, i lohika, źmiest, padvodnyja płyni — litaraturny materyjał, «aparynski bulon». Časam padziei vypiaredžvajuć, časam litaratura. I tut kožny sam vybiraje: ci pastku napieradzie schavać ci abyścisia, skažam, abšytam. A tačka z hnojem užo była, žyćcio nie dačakałasia litaratury.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Usie naviny →
Usie naviny

Zialenski źviarnuŭsia da ŭkraincaŭ: Karystajciesia, kali łaska, schoviščami. Ja vas vielmi prašu, vielmi5

Minčanka viartajecca na radzimu paśla 23 hadoŭ žyćcia ŭ ZŠA. Bo dziaciej choča naradžać tolki tut — kab byli ruskamoŭnymi61

U rasijskaj Pienzie prajšli masavyja abłavy na mužčyn, jakija nie stali na vajskovy ŭlik11

Ułady Vieniesueły pačali dyjałoh z apazicyjaj7

U 29 hadoŭ pamior pradziusar Drejka i Biejonsie Tej Kit

U Biarozie viarnulisia da adnaŭleńnia znakamitaha klaštara kartezijancaŭ7

Kanada dekłasavała Katar, a Mieksika pieršaj vyjšła ŭ płej-of2

Čamu asobnyja abjekty sa śpisa Suśvietnaj spadčyny JUNIESKA zmahajucca za vyklučeńnie ź jaho?2

Reštki staradaŭniaha budynka i artefakty XVII stahodździa znajšli ŭ centry Pinska kamunalniki

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić