U haspadarcy «Vasiliški» Ščučynskaha rajona vyraśli sapraŭdnyja kukuruznyja «džunhli» — vyšynia asobnych ściebłaŭ dasiahaje amal 4 mietraŭ. Dla ahraryjaŭ heta dobry vynik, bo čym vyšejšaja kukuruza, tym bolš siłasu — sakavitaha kormu dla žyvioły — možna atrymać z adnaho pola, paviedamlaje telekanał STB.

Kukuruzu na siłas pačynajuć ubirać, kali raślina tolki pačynaje žaŭcieć. Hatoŭnaść možna pravieryć pa zierni: u patrebny momant jaho siaredzina pavinna być małočnaj. Mienavita takaja kukuruza daje najbolš jakasny siłas.
U haspadarcy «Vasiliški» pad narychtoŭku kormu adviali 2,2 tysiačy hiektaraŭ. Hetaj płoščy pavinna chapić, kab zabiaśpiečyć kormam vialikaje statak — kala 17 tysiač karoŭ.
Padčas uborki ściobły zdrabniajuć kavałkami daŭžynioj 25—30 santymietraŭ. Nižniuju, bolš toŭstuju častku ściebła nie vykarystoŭvajuć, bo ź jaje atrymlivajecca mienš jakasny siłas.
Štodnia ŭ haspadarcy narychtoŭvajuć kala 1300 ton siłasu. U kastryčniku ž tut pačnuć uborku kukuruzy na ziernie.
Kamientary