Armada rasijskich botaŭ nieadstupna chodzić za Cichanoŭskaj
Pad lubyja pasty Śviatłany Cichanoŭskaj ci pra jaje ŭ sacyjalnych sietkach adrazu nabiahajuć hałaślivyja boty. Fiejeryčny pierapis ich adbyŭsia i pad vinšavańniami Śviatłany z Dniom naradžeńnia. My praanalizavali, chto hetyja piersanažy.

11 vieraśnia Śviatłana Cichanoŭskaja adznačyła 44‑y dzień naradžeńnia. Jak i luby sučasny čałaviek, jana z hetaj nahody atrymała vinšavańni ŭ tym liku praz sacyjalnyja sietki. Adnak nie da kožnaha čałavieka ŭ takija pasty prychodzić stolki chiejtaraŭ.
Dziasiatki abraźlivych kamientaroŭ napisanyja pa-rusku i pa-anhlijsku. Pry hetym sotni kamientaroŭ dziŭna padobnyja. My pahladzieli, jakija ŭstanoŭki prasoŭvajuć hetyja akaŭnty i jak stvarajecca ŭražańnie mižnarodnaj chvali nianaviści da čałavieka, za jakoha biełarusy prahałasavali ŭ 2020-m.
Boty majuć ustanoŭku naviazvać vobraz Cichanoŭskaj jak niekampietentnaj, niepadrychtavanaj asoby, samazvanaha lidara. Jaje nazyvajuć «kucharkaj», «samazvankaj», «bamžom», «kłounam» i «prezidentam kuchni» — i pa-anhlijsku «Kitchen President».
Miesedžy botaŭ pierasiakajucca z toj idejaj, jakuju apošnim časam dobrazyčliŭcy nastojliva padkidvajuć i Siarhieju Cichanoŭskamu: što sapraŭdny lidar byŭ jon, a Śviatłana — vypadkovaja i nieprystasavanaja da lidarstva asoba.

Źviartaje ŭvahu i hieahrafija «kamientataraŭ». Tak, raptam biełaruskaj palitykaj masava cikaviacca akaŭnty, nibyta źviazanyja z Małdovaj i Bałharyjaj. A «žychary» anhłamoŭnych krain pišuć na ruskaj movie.

Na vialikim i mahutnym pišuć hreki, kamientujuć i hruziny ź imionami pa-rusku.

Boty, jak zaŭsiody, łajkajuć susiednija kamienty.

Zvyčajna fejsbuk pakazvaje dopisy abmiežavanamu kołu ludziej. Ale pad vinšavańniem daradcy Śviatłany Cichanoŭskaja Franaka Viačorki naźbirałasia bolš za 2000 kamientaroŭ.

Hieahrafija «zacikaŭlenych» tut pašyrajecca da Litvy, Łatvii, Kanady i ZŠA, a siarod kamientaroŭ stanovicca bolš anhlijskaj.

Ale źmiest toj samy na ŭsich movach:
«Chto heta?», «Niesapraŭdny prezident», «Ty što, abkurany?», «Prezident čaho?», «Prezident kuchni».

Pra toje, što zapisy pakidajuć nie sapraŭdnyja karystalniki śviedčyć analiz ich profilaŭ. Bolšaść staronak takich «karystalnikaŭ» nie maje zdymkaŭ abo hetyja zdymki nastolki ahulnyja, što ciažka harantavać ich sapraŭdnaść. Bolšaść akaŭntaŭ majuć minimum siabroŭ, minimum abo nul zapisaŭ u svaich adkrytych profilach. Pry hetym jany znachodziać pasty ź vinšavańniami Cichanoŭskaj i pakidajuć pad imi adnatypnyja kamientary.
Nabor ustanovak:
«A dzie Siaroža!?», «Takoha cudu ŭ historyi, napeŭna, jašče nie było — kab čałavieka, jaki žyvie za miežami krainy, nazyvali prezidentam hetaj krainy. Heta nazyvajecca tryźnieńniem sivoj kabyły», «Dyk piacihadovy termin paśla tych vybaraŭ užo daŭno skončyŭsia».

Siarod kamientataraŭ abaviazkova jość i «prostyja ŭkrainki» z zakrytym profilem, jakija asudžajuć vajnu, «raźviazanuju anhła-amieryk. rukami».

Toje samaje nazirajecca i ŭ tyktoku, i ŭ instahramie, i ŭ jutubie. Dla atak na Cichanoŭskuju niedastatkova akaŭntaŭ, jakija vydajuć siabie za zvyčajnych biełarusaŭ. «Hieahrafija» ŭsiudy značna šyrejšaja.
Cichanoŭskaja jašče ŭ pačatku lutaha pierajechała ź Vilni ŭ Varšavu, adnak kamientatary pa-raniejšamu «pryviazvajuć» jaje da Litvy.
Adzin nazyvaje jaje «prezidentam Litvy», druhi — «prezidentam abjadnanych kuchniaŭ, pryznanym bananavaj dziaržavaj Litvoj».
Vyhladaje tak, niby nabor ustanovak nie abnaŭlali z tych časoŭ, kali Cichanoŭskaja pracavała ŭ Vilni.

U niekatorych vykanaŭcaŭ Litva pieratvarajecca ŭ Łatviju. Charakterna, što Biełaruś pry hetym nazyvajuć rasijskim varyjantam «Biełoruśsija».

Naŭrad ci minskaja prapahanda maje svaju nastolki razhalinavanuju mižnarodnuju sietku botaŭ. Značna bolš imavierna, što dla kampanii zadziejničanyja rasijskija botafiermy. Jany vykarystoŭvajuć svoj poŭny nabor akaŭntaŭ — ad «litoŭcaŭ» i «małdavanaŭ» da «amierykancaŭ» i «kanadcaŭ».
Miarkujučy pa resursach, jakija traciacca na dyskredytacyju Śviatłany Cichanoŭskaj i jaje atačeńnia, jana pa-raniejšamu razhladajecca Maskvoj i Minskam jak pahroza lehitymnaści Alaksandra Łukašenki i surjozny praciŭnik.
«Ot etoj kukły liš niesčasťja». Jak internet-troli pracujuć nad raskołam ruchu za vyzvaleńnie Biełarusi
Cichanoŭskaja zastajecca dla prapahandy voraham numar adzin. Voś novyja mietadyčki, jany datyčać partretaŭ i achovy
«A Śvieta to nie rada!». U publikacyi pra Cichanoŭskaha adpravili miryjady botaŭ i raspaŭsiudzili dypfejk
Biełaruski internet pad botami: jak ich raspaznavać i što ź imi robiać
Ciapier čytajuć
U Čechii palaki źbili palaka, pryniaŭšy jaho za ŭkrainca z-za šapki ŭ kolerach Vierchniaj Silezii. Chłopiec jechaŭ u viełaprabieh dziela chvoraj na rak ciažarnaj partniorki
U Čechii palaki źbili palaka, pryniaŭšy jaho za ŭkrainca z-za šapki ŭ kolerach Vierchniaj Silezii. Chłopiec jechaŭ u viełaprabieh dziela chvoraj na rak ciažarnaj partniorki
«Čas, jaki patrabuje nadzvyčajnaj aściarožnaści». Polski vunderkind, jaki staŭ hałoŭnym navukoŭcam OpenAI, patłumačyŭ, čamu mienavita zaraz ŠI moža vyrvacca z-pad kantrolu
Kamientary