Mody11

«Viartańnie ŭ 1970-ja»: novyja tendencyi ŭ žanočych kalekcyjach siezonu «viasna-leta 2015»

Startavaŭ žanočy Tydzień mody pret-a-porter u Miłanie — pakazvajuć kalekcyi «viasna-leta 2015».

«Viartańnie ŭ 1970-ja» — tak možna acharaktaryzavać stratehičny viektar žanočych kalekcyj «viasna-leta 2015». Formuła patrabuje ŭdakładnieńnia: havorka idzie pra «śvietłyja», «ramantyčnyja» 1970-ch, pra pieršuju pałovu dziesiacihodździa. Rannija 1970-ja ŭsio jašče nieśli svabodu rok-n-rołu, seksualnaj revalucyi, studenckich vystupaŭ, subkultury chipi i źviazanych ź joj idej praśviatleńnia, miedytacyj, inšych viersij «volnaha ładu žyćcia». Pieršaja piacihodka 1970-ch — čas apošniaha ramantyzmu XX stahodździa, na źmienu jakomu pryjdzie styl dyska, subkultura panka, ideałohija pabudovy finansavych karjer i impieryj 1980-ch hadoŭ, adkryćcio ŚNIDu. Aryjentacyja na 1970-ja dazvalaje dyzajnieram na zakonnych stylistyčnych padstavach prapanoŭvać žanockuju, emacyjnuju, liryčnuju vopratku.

Vieranika Etro z Etro prapanuje «amierykanski» varyjant 1970-ch: madeli vychodzili na podyum pad muzyku The Doors. Ramantyčny «amierykanizm» Etro vyjaŭleny jak u kroi adzieńnia, tak i ŭ arnamientach i azdableńni. U fokusie — ekzatyčnaja indziejskaja kultura ŭ duchu Karłasa Kastaniedy. Karotkija, «jehipieckija» sarafany, padšyvanyja i viazanyja kaftany, indziejskija miakkija zamšavyja boty da kalena, biazvažkija sandali z machrami, ponča, sumki-torby i amulety — nahrudnyja kašalki, pajasy z vyšyŭkaj i machrami, kalje i padvieski z kalarovaha bisieru, sa skuraj i mietałam. I trochi kłasičnaha denimu — jak dadatak da tkanin ź indziejskimi i actekskimi arnamientami.

U Gucci rannija 1970-ja vyhladajuć hłamurna. Tut cenicca asałoda ad fakturnaści darahich, raskošnych materyjałaŭ — ciopłaha zamšu, kalarovaha futra ŭ azdableńni, kalarovaha šoŭku, skur reptylij i jarka-błakitnaha denimu. 1970-m, na dumku dyzajniera marki Frydy Džanini, ułaścivyja nie tolki šmatfakturnaść (machrama, pierfaracyja, karunki, aplikacyi, pacierki) i arnamientalizm, ale jašče i svaboda prastory, tamu ŭ kalekcyi «viasna-leta» źjaŭlajucca kaściumy, jakija adsyłajuć da kaŭbojskaj vopratki abo da marskoj uniformy. U Gucci amal całkam nazvanyja i hałoŭnyja rečy budučaha siezona: šyrokija skaročanyja štany, vysokija, z pramym chalavami boty z zamšu, ledź rasklošanyja džynsy, maleńkija kalarovyja šaŭkovyja sukienki z pramymi plačyma i rasklošanaj spadnicaj.

U MaxMara, dzie taksama panuje ramantyčnaja piacihodka 1970-ch, pieraviali šmatkolernaść epochi ŭ strohi hrafičny rehistr. Siamidziasiatyja ŭ MaxMara padadzienyja jak fatahrafii, jak zachavanyja na plonku ŭspaminy. Kroj minimalistyčny, a palitra — albo čorna-biełaja, z dadańniem bežavaha, bałotnaha i karyčnievaha adcieńniaŭ, albo ž kalarovaja, ale z vykarystańniem maksimum troch niuansaŭ. Hulnia ŭ 1970-ja ŭ MaxMara niezvyčajna tonkaja i pa-majstersku zładžanaja: ad mody tych hadoŭ zastalisia tolki vidavočnyja, zrešty, linii, a zusim navat nie abjomy, a jašče — trochi strymanaje arnamientalnaj fłarystyki. Ale ŭ hetym jość sapraŭdny śviežy šyk: kalekcyja «viasna-leta» MaxMara — heta nie stylistyčny teatr, a sučasnaja hulnia ŭ prošły čas.

U Sportmax, naadvarot, źviartajuć uvahu nie na stylistyčnyja spasyłki, a na bujnyja, ale lohkija abjomy i fakturu tkaniny. Kalekcyja «viasna-leta 2015» uklučaje ŭ siabie abjomnyja pradmiety — heta doŭhija palito z šyrokimi pajasami, kamplekty z šyrokimi štanami, padkreślena abjomny trykataž. Pry hetym abjom dadatkova pavialičvajecca albo za košt azdableńnia — machrami, rohožkami, albo z dapamohaj asimietryčnaha, źlohku antyčnaha kroju. Kalekcyja Sportmax budučaha siezonu maje na ŭvazie elehantnuju zručnaść z prystojnaj dolaj spakojnaha ramantyzmu.

U Alberta Ferretti razhornuty firmovy ramantyzm. Albierta Fiereci, karaleva šyfonu, paźbiahaje ramantyčnaha trahizmu: u kalekcyi «viasna-leta 2015» jość fłarystyčnaja antyčnaść, karunkavy reniesans i trochi paradaksalna śvietłaj hotyki, momantam abjadnańnia słužyć miakki siłuet, pastelnyja kalarovyja noty, a voś ramantyzmu 1970-ch «delehavany» kvietkavyja aplikacyi i karunki, zamša, sandali i sumki z machrami.

U Ermanno Scervino pakaz pačali z tradycyjnych madelaŭ u duchu 1960-ch: adnatonnyja karotkija palito na troch huzikach z šyrokimi rukavami, mini-šorty, ale paśla defile pieratvaryłasia ŭ parad dasiahnieńniaŭ dekaratyŭna-prykładnych ramiostvaŭ. U Ermanno Scervino ŭsia moda padparadkoŭvajecca strohamu ramiastvu — i abranaja stylistyčnaja epocha, i kroj, i azdableńnie, i navat koler, śvietły abo pastelny. Takim čynam, pierfaracyja, karunki, aplikacyi, vyšyŭka, załataja i srebranaja nitka — słovam, usio, što moža lišni raz padkreślić rachmanuju i parodzistuju žanockaść.

Alesandra Fakineci, kreatyŭny dyrektar Tod's, asensoŭvaje kalekcyju «viasna—leta» jak elehantny śviecki spartyŭny vychad: i navat štanovyja kaściumy, pradmiet chutčej ofisny, vyhladajuć u dadzienym vypadku biezdakornym pa fakcie casual. Źviartaje na siabie ŭvahu azdableńnie na karotkich pryhožych zručnych rasklošanyja sukienkach i skaročanych kurtkach. U Tod's sport nosić elitarny charaktar, jak i lehiendarnaja abutak marki — drajvierskija makasiny na 133 humovych šypach.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

«Škada, što ludzi mianie ličać takim idyjotam». Dziadok raskazaŭ, jak jaho zmahli vysačyć paśla piaci miesiacaŭ padpolla

«Škada, što ludzi mianie ličać takim idyjotam». Dziadok raskazaŭ, jak jaho zmahli vysačyć paśla piaci miesiacaŭ padpolla

Usie naviny →
Usie naviny

Ekanamistka Łuzhina: Za miežami Biełarusi akazałasia nie mienš za 400 tysiač biełarusaŭ3

«Interbačańnie»: jak projdzie rasijskaja alternatyva «Jeŭrabačańniu»2

Naviednikam, što napaili alenia koka-kołaj u Minskim zaaparku, dali pa 10 sutak7

Łukašenka — Karajevu: Ty taki musulmanin, jak ja pravasłaŭny20

U Viciebsku žančyna ŭpała ź dziaviataha paviercha i vyžyła

«Terarystka» Dzierbyš, jakaja atrymała 20 hadoŭ: Śledčy prapanoŭvaŭ abyłhać Aŭtuchoviča ŭ abmien na lahčejšaje pakarańnie

Nabirajuć ludziej na kurs italjanskaj movy. Vykładać budzie i Dulina2

Rybnaja karaleva Biełarusi Niaronskaja stanie restarataram. A maładoha ziacia Łukašenki zrabiła svaim dyrektaram3

Kamandziram važnaj bryhady USU staŭ 26-hadovy: što viadoma pra Hieroja Ukrainy Maksima Danilčuka6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Škada, što ludzi mianie ličać takim idyjotam». Dziadok raskazaŭ, jak jaho zmahli vysačyć paśla piaci miesiacaŭ padpolla

«Škada, što ludzi mianie ličać takim idyjotam». Dziadok raskazaŭ, jak jaho zmahli vysačyć paśla piaci miesiacaŭ padpolla

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić