Ułada88

Niezamienny siłavik Leanid Malcaŭ. Repartaž z radzimy staršyni Dziaržaŭnaha pamiežnaha kamiteta

«Čuli, što Leanid Malcaŭ staŭ hałoŭnym pamiežnikam?» — pytajemsia ŭ stryječnaha brata ŭpłyvovaha hienierał-pałkoŭnika. «Lonia? Dy nie, jon ža sakratar u Radzie biaśpieki», — nie vieryć toj. «Užo nie sakratar. Ciapier pamiežnik… Ja čytała», — pierabivaje jaho žonka.

Zabłytacca ŭ kiraŭničych pasadach 64-hadovaha Leanida Malcava prosta: ministr abarony — adstaŭka — namieśnik staršyni Rady biaśpieki — znoŭ ministr abarony — staršynia Rady biaśpieki — vykanaŭca abaviazkaŭ staršyni KDB — staršynia Dziaržaŭnaha pamiežnaha kamiteta…

Pustaja radzima

Adzin ź niešmatlikich siłavikoŭ biełaruskaha pachodžańnia nara-dziŭsia na Słonimščynie, zusim blizka ad słavutych Žyrovičaŭ, «pravasłaŭnaj Mieki Biełarusi», jak nazyvajuć miastečka ŭ turystyčnych daviednikach.

Nazvu vioski Viacienieŭka, małoj radzimy Malcava, skłaniajuć na rozny ład. U niekatorych krynicach jana nazyvajecca jak «Vicinieŭka», na niepiśmiennym darožnym ukazalniku zafiksavanaja «Viacieniaŭka», a ŭ rasijskamoŭnym navihatary fihuruje vyčurnaja «Viecieniuvka».

Ale ŭžo praź niekalki hadoŭ moŭnaje pytańnie moža źniknuć. Kali vymre i sama vioska… Ciapier u Viacienieŭcy žyvuć tolki ŭ troch chatach, choć stahodździe tamu tut naličvałasia ažno 330 čałaviek!

750-staronkavy tom słonimskaj «Pamiaci» nie pakidaje śviedčańniaŭ ni pra adnaho «davajennaha» Malcava ŭ tych krajach. Zatoje jość dziasiatki ludziej z proźviščam Malec. Ci nie źmianiłasia proźvišča pad rasijskuju tradycyju, hadajuć u internecie? Razhadka akazvajecca prostaj. Baćka ministra, Siamion Daniłavič Malcaŭ, naradziŭsia ŭ Arłoŭskaj vobłaści Rasii.

Znajści kahości z Malcavych u napaŭvymierłaj Viacienieŭcy nie ŭdajecca. Tubylcy rajać pašukać svajakoŭ ministra ŭ susiednich Sučkach i Plaškach. Savieckaja kampanija pa pierajmienavańni nasielenych punktaŭ na bolš miłahučnyja adpaviedniki zrabiła ich Kołasavym i Partyzanaŭkaj.

50 hadoŭ u vajskovych botach

U Partyzanaŭcy my i znajomimsia z Vasilom, stryječnym bratam kolišniaha ministra abarony. «My ž ź Leanid Siamionavičam u adnoj chacie vyraśli! — pačynaje raspovied jon. — U majoj siamji siamiora čałaviek, i ich tady było čaćviora».

«Ja ŭsio śmiajusia ź jaho: jak u 14 hadoŭ u vajskovyja boty abuŭsia, dyk dahetul u ich i chodziš, — uśmichajecca Vasil i praličvaje: — Heta ž užo 50 hadoŭ prajšło, jak jon pastupiŭ na słužbu».

U minskuju Suvoraŭskuju vučelniu Leanid źjazdžaŭ užo ź inšaj vioski, z Čamiaroŭ. Ciapier heta pryharad Słonima. Tudy baćki pierajechali, kali Leanid byŭ zusim małym.

Chata, u jakoj vyras budučy ministr abarony, staić dahetul. Ciapier jana pustaja: bryhadzir Siamion Daniłavič pamior dva hady tamu. Jahonaja žonka, palavodka Hanna, — značna raniej.

Vajskoviec-vydatnik

U Čamiary Leanid tak i nie viarnuŭsia. Paśla Minska jaho čakała Kijeŭskaja vyšejšaja vajennaja ahulnavajskovaja kamandnaja vučelnia, jakuju biełarus skončyŭ z załatym miedalom, słužba ŭ Hiermanii i na Dalokim Uschodzie ź pierapynkam na vučobu ŭ maskoŭskaj Vajennaj akademii imia Frunzie. Jaje Malcaŭ taksama skončyŭ na vydatna, jak paśla i Vajskovuju akademiju rasijskaha Hienieralnaha štaba.

Čamu pajšoŭ u vajskoŭcy? Treba było dapamahać hadavać mienšych bratoŭ i siaścior, tłumačać svajaki. Zrešty, vajskovaja budučynia čakała i bratoŭ, i plamieńnikaŭ Leanida Malcava.

Brat ministra Mikoła, naprykład, dasłužyŭsia da zvańnia padpałkoŭnika. Jon prajšoŭ Afhanistan, atrymaŭ dva ranieńni. Ciapier na piensii. Pabudavaŭ katedž pobač z baćkoŭskaj chataj.

Druhi brat, Uładzimir, byŭ čynoŭnikam na Barysaŭščynie. Sioleta jon pamior, raskazvajuć svajaki.

«U našaj siamji ŭsie vajennyja, adzin ja, jak havorycca, kałhaśnik», — śmiajecca Vasil. Jon pracuje traktarystam u kałhasie, vyhadavaŭ dvaich dziaciej, a ciapier razam z žonkaj stali pryjomnymi baćkami — u dahledžanaj chacie biehaje čaćviora małych.

Pracoŭnyja pośpiechi

«Jon ža viedaje 15 zamiežnych movaŭ! Prajšoŭ i Amieryku, i Afhanistan, i Kitaj», — chvalicca stryječnym bratam Vasil. Hučyć sumnieŭna, adnak dla biełaruskich čynoŭnikaŭ i vajskoŭcaŭ navat adna zamiežnaja — dasiahnieńnie.

A Malcaŭ nie abminuŭ jašče i navukovuju karjeru. U kancy 1990-ch jon staŭ kandydatam sacyjałahičnych navuk z daśledavańniem «Dziejnaść orhanaŭ vajskovaha kiravańnia pa padtrymcy i ŭmacavańni vajskovaj dyscypliny».

A ŭ siaredzinie 2000-ch napisaŭ doktarskuju rabotu pa palitałohii «Stratehija vajskovaha budaŭnictva ŭ Biełarusi ŭ sučasnych umovach». Darečy, abodva razy hienierał-pałkoŭnik abaraniaŭsia ŭ Maskvie.

Viančaje śpis jahonych zasłuh hordaje zvańnie adzinaha ŭ Biełarusi kavalera ordena Vajskovaj Słavy.

Narkotyki ŭ kielichu?

Adnak daloka nie zaŭsiody karjera vajskoŭca raźvivałasia biaschmarna. Niadaŭniaja adstaŭka minskaha hubiernatara Barysa Batury ŭ žyvym efiry — drobiazi ŭ paraŭnańni z tym, jak z pasady ministra abarony vyhaniali Malcava.

Alaksandru Łukašenku padałosia, što Malcaŭ vystupaje pierad studentami-miedykami niećviarozy. Kiraŭnik dziaržavy abazvaŭ ministra pjanym i zvolniŭ jaho. Što ž adbyłosia nasamreč?

«Jamu niechta padsypaŭ narkatu ŭ šampanskaje, — pierakanany stryječny brat. — I Łukašenka źniaŭ jaho… Dobra, što paśla razabralisia i ŭhavaryli Leanida Siamionaviča viarnucca». — «Moža, vyśvietliłasia, chto padsypaŭ?» — «Dy nie, zasakrecili hetuju spravu».

Zakładnik stanovišča ŭ krainie

Były deputat, vajskoviec Valer Frałoŭ słužyŭ razam z Malcavym jašče na Dalokim Uschodzie.

«Majo mierkavańnie pra jaho tahačasnaha — heta vielmi adukavany, razumny čałaviek, jaki zdolny prymać važnyja, stratehičnyja rašeńni. Što adbyłosia ź im paźniej? Napeŭna, źmianilisia mnohija padychody… Mnohija daśviedčanyja kiraŭniki — nie tolki Malcaŭ — stali pavodzić siabie niečakana.

Pryjazdžaje Łukašenka, jany pahadžajucca: tut ja nie dahladzieŭ, tut ja nie razabraŭsia… Paśla ŭ ich pytaješsia: jak tak? Jany sumna adkazvajuć: nu, voś nie zmoh adkazać, nie vyjšła… — uzhadvaje hienierał Frałoŭ. — Choć razumieli, što ŭ intaresach spravy pavinny adstajać svajo mierkavańnie. A jany hatovyja pahadžacca z čym zaŭhodna. Heta i ich biada, i Łukašenki».

«Praz takoje «pieraradžeńnie» viertykali ŭłady źmianiŭsia i Leanid Malcaŭ, jaki kaliści byŭ metanakiravanym padrychtavanym vajskoŭcam, — miarkuje Frałoŭ. — Choć jak ministr abarony jon hladzieŭ napierad i sprabavaŭ pryŭnieści mnohija novyja rečy».

Časam Malcaŭ byvaje vielmi žorstkim, zaŭvažajuć ludzi, jakija sutykalisia ź ministram.

Nie vojska, a kamiercyja

Siamja ŭ Malcavych nievialikaja — dvoje synoŭ. Žonka Nina atrymała miedycynskuju adukacyju, a paśla jeździła za mužam pa ŭsim śviecie.

Alaksiej i Dźmitryj nie pajšli šlacham baćki. «Vybrali kamiercyju», — kaža ich dziadźka.

Da vybaraŭ 2006 Malcavy dabudavali dvuchpaviarchovy katedž u Drazdach pobač z paplečnikam Łukašenki Uładzimiram Kanaplovym.

Za paru hadoŭ da taho siamji ŭdałosia pryvatyzavać troch-pakajoŭku ŭ «ministerskim» domie ŭ namienkłaturnym rajonie na vulicy Azhura. Darečy, susiedniuju kvateru ŭ hetym domie zajmieŭ Viktar Šejman.

***

Leanid Malcaŭ

Naradziŭsia ŭ 1949 u vioscy Viacienieŭka Słonimskaha rajona. Skončyŭ Minskuju suvoraŭskuju vučelniu (1967), Kijeŭskaje vyšejšuju ahulnavajskovuju kamandnuju vučelniu (1971), Vajskovuju akademiju imia Frunzie (1979), Vajennuju akademiju Hienieralnaha štaba (1992).

Słužyŭ u hrupie savieckich vojskaŭ u Hiermanii, u Dalokaŭschodniaj vajskovaj akruzie. Z 1992 — pieršy namieśnik kamandzira 28-j armijaj. U 1994 — načalnik Hałoŭnaha štaba Uzbrojenych Sił Biełarusi. U 1995-1996 — ministr abarony Biełarusi. U 1997-2000 — pieršy namieśnik načalnika Štaba pa kaardynacyi vajskovaha supracoŭnictva SND. U 2000-2001 — namieśnik sakratara Rady biaśpieki. U 2001-2009 — ministr abarony, u 2009-2013 — sakratar Rady biaśpieki, ciapier staršynia Pamiežnaha kamiteta. U 2012 — v.a. staršyni KDB.

Kamientary8

Ciapier čytajuć

Pamior palitviazień Valancin Štermier. «Ledź chadziŭ paśla insultu — a jaho kinuli ŭ ŠIZA»7

Pamior palitviazień Valancin Štermier. «Ledź chadziŭ paśla insultu — a jaho kinuli ŭ ŠIZA»

Usie naviny →
Usie naviny

Vieteranu z Hrodna 97 hadoŭ — u 1945-m achoŭvaŭ most pad Nižnim Noŭharadam, a paśla vajny zmahaŭsia z «banderaŭcami»19

Anarchistu ŭ Rasii dali 16 hadoŭ za padpał vajenkamata. Jon źbieh u Biškiek, jaho złavili i departavali

Brusel płanuje skaracić dyppiersanał u Biełarusi11

Čarhovy biełaruski trenier uznačaliŭ kiprski «Arys»

Kolki šenhienskich viz atrymali biełarusy ŭ 2024 hodzie i jakija krainy ich čaściej vydajuć?9

Adzinaccać hadoŭ Łukašenka raźvivaje harady-spadarožniki. Pakul atrymlivajecca nie vielmi

U ES uzhadnili admienu štampaŭ na miažy Šenhienu1

Ludzi ŭ šoku ad taho, kolki kaštuje vosiem dzion płyć pa rekach Paleśsia na ciepłachodzie «Biełaja Ruś»13

Biełarus znajšoŭ na nabytym učastku dziŭnyja rečy na vypadak apakalipsisu1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior palitviazień Valancin Štermier. «Ledź chadziŭ paśla insultu — a jaho kinuli ŭ ŠIZA»7

Pamior palitviazień Valancin Štermier. «Ledź chadziŭ paśla insultu — a jaho kinuli ŭ ŠIZA»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić