Učora — u łukašenkaŭskaj turmie, siońnia — u Kijevie dapamahaje ŭkraincam vyžyć. Były palitviazień i svajak Cichanoŭskaj staŭ vałancioram u Punkcie niazłomnaści
Alaksiej Kaplič, adzin z samych maładych palitviaźniaŭ, prymusova departavanych režymam Łukašenki ŭ śniežni 2025 hoda, jašče niadaŭna prachodziŭ praz katavańni ŭ KDB i ŠIZA, a siońnia pracuje vałancioram u biełaruskim Punkcie niazłomnaści ŭ Kijevie.

Vałanciorka Alena Žarkievič, jakaja apublikavała ŭ fejsbuku zdymak Alaksieja padčas pracy, nie chavaje emocyj.
«Chto b što ni kazaŭ — biełarusy najkruciejšyja, — piša Alena. — Učora hety čałaviek byŭ u turmie. Prajšoŭ praz prymusovuju departacyju, praz złamany los, cisk i źniavahu. A siońnia jon — u Kijevie, pobač z nami. Robić toje, što ličyć pravilnym: dapamahaje Ukrainie vyžyć i abahravacca. Biez kryku, biez pakazuchi, z unutranaj hodnaściu čałavieka, jakoha nie złamali».
Šlach da mary praz katavańni
Historyja Alaksieja Kapliča — heta siužet pra niezvyčajnuju dla takoha ŭzrostu ćviordaść. Kali pačałasia poŭnamaštabnaja vajna, chłopcu ź vioski Sinkievičy na Brestčynie było ŭsiaho 15 hadoŭ. Jon pračynaŭsia ad hukaŭ rasijskaj avijacyi, jakaja ŭźlatała ź biełaruskich aeradromaŭ, i ŭžo tady vyrašyŭ: zastavacca ŭbaku nielha.
Alaksiej čakaŭ paŭnalećcia, kab ustupić va USU. 30 sakavika 2024 hoda jamu spoŭniłasia 18, a na nastupny dzień jaho zatrymali ŭ minskim aeraporcie — chłopiec sprabavaŭ vylecieć u Hruziju, kab adtul dabracca da frontu.
Dalej byli žachi, jakija ciažka ŭjavić: dopyty ŭ KDB, dzie jamu pahražali pieradačaj rasijskim nieanacystam z «Rusiča», i źvierskija katavańni. Alaksiej zhadvaŭ, jak siłaviki rezali jamu ruki lazom, sprabujučy vybić kantakty znajomych va ŭkrainskim vojsku. Chłopiec nie vydaŭ nikoha.
Za «zamach na ŭdzieł u zbrojnym kanflikcie» jon atrymaŭ dva hady kałonii. Navat za kratami Alaksiej nie maŭčaŭ: za adkaz «Hierojam słava» na pravakacyju načalnika škłoŭskaj kałonii jaho adpravili ŭ ŠIZA.
Niazłomnaść jak vybar
13 śniežnia 2025 hoda Alaksieja razam ź inšymi palitviaźniami vyvieźli da ŭkrainskaj miažy. Chłopca departavali ŭ adnym spartyŭnym kaściumie — asabistyja rečy jamu tak i nie viarnuli. Praź niekatory čas jon apynuŭsia ŭ Vilni, dzie vyśvietliłasia, što junak źjaŭlajecca dalokim svajakom Śviatłany Cichanoŭskaj.
Niahledziačy na mahčymaść zastacca ŭ biaśpiečnaj Jeŭropie, Alaksiej adrazu zajaviŭ: jaho płany nie źmianilisia.
«Ja zajmajusia lehalizacyjaj, atrymaju dakumienty — i adpraŭlusia va Ukrainu vajavać. Chaču prasoŭvacca va USU pa karjernaj leśvicy», — kazaŭ jon u intervju.
Ciapier Alaksiej užo ŭ Kijevie. Pakul vyrašajucca farmalnyja pytańni z dakumientami dla słužby, jon dapamahaje ŭkraincam u punkcie abahrevu, jaki adkryli biełaruskija vałanciory. Heta miesca, dzie ludzi mohuć padsiłkavać telefony i atrymać ciapło padčas błekaŭtaŭ, stała dla byłoha palitviaźnia pieršym frontam u hetaj vajnie.
«Heta honar — nazyvać jaho biełarusam», — padsumoŭvaje Alena Žarkievič.
Chočacie žyć doŭha — šukajcie rajon z narmalnymi drevami. Navukoŭcy vyśvietlili, što drevy ratujuć ad infarktaŭ, a hazony mohuć navat naškodzić zdaroŭju
Kamientary