Palarnaje źziańnie nad Biełaruśsiu moža paŭtarycca siońnia nočču
Astranomy nie vyklučajuć paŭtareńnia palarnaha źziańnia ŭ Biełarusi. Jak adznačyŭ dyrektar absiervatoryi BDU Alhierd Kuźniečyk, mahčyma, niezvyčajnuju pryrodnuju źjavu paščaścić ubačyć i ŭ noč z 18 na 19 sakavika.
Ab palarnym źziańni minułaj nočču ŭ sacsietkach paviedamili vidavočcy — žychary Bresta, Hrodna i Minskaj vobłaści. Rezkaja ŭspyška, jakaja adbyłasia na Sonca, pryviała da ŭźniknieńnia mahutnaha patoku zaradžanych čaścic, jakija praź niekatory čas dalacieli da Ziamli i sutyknulisia ź vierchnimi płastami atmaśfiery — ianaśfiery. Pry hetym atamy atmaśfiery razburalisia na iony i abjadnoŭvalisia znoŭ (hety praces nazyvajecca rekambinacyjaj), vypramieńvajučy śviatło roznych koleraŭ.
«Pradkazać śviačeńnie niebaschiłu niemahčyma. Heta zaležyć ad taho, jak paviadzie siabie sonca, u jakim kirunku buduć ruchacca soniečnyja čaścicy, ad nadvorja.Dla Biełarusi palarnaje źziańnie — redkaja padzieja, čaściej jano sustrakajecca ŭ paŭnočnych krainach. Bačyć jaho možna ŭ ciomny čas sutak na niebaschile i lepš za horadam. Nie vyklučana, što ŭ noč z 18 na 19 sakavika jano paŭtorycca. Jasnaje maroznaje nadvorje hetamu spryjaje», — adznačyŭ Alhierd Kuźniečyk.
Raniej ab takoj źjavie ŭ krainie paviedamlałasia ŭ žniŭni 2011 hoda.
Kamientary