Rabota nad pamyłkami
Dziakuj Alesiu Čobatu. Svaim artykułam “Biełaruś za dvaccać hod” jon zahruntavaŭ pałatno mahčymych padziejaŭ, na jakim užo možna malavać niešta nabližanaje da realnaści. Praŭda, treba krychu padpravić. Voś sp.Aleś ćvierdzić, što “nacyja pačynajecca nie ź idei, ale z bahaćcia, dabrabytu”. Niezrazumieła tolki, adkul henaje bahaćcie, prypłyvie da našych bierahoŭ? I navošta tady Ideja? Jež sabie, pi, radujsia žyćciu...
Niekali ŭ nas u Vilenskim krai kazali: “Čamu biedny? Tamu što durny. A čamu durny? Tamu što biedny”. Bahaćcie samo ź nieba nia zvalicca, a kali i zvalicca, dyk nia budzie skarystanaje jak śled. Voś nam zvaliłasia Niezaležnaść u samyja ruki, a my dahetul łypajem vačyma i jenčym, bo niama Idei, viedaŭ, umieńnia žyć samastojna.
Jakraz idejaŭ našaj apazycyi nie staje. Jak ahučyŭ niekali Paźniak z paplečnikami niekalki ŭ toj čas aktualnych nacyjanalnych idejaŭ, tak dasiońnia i topčamsia na hetych nabrydłych pracoŭnamu ludu pytańniach.
Nieviadomy Žaŭnier ź Ńju-Jorku svaim dopisam paceliŭ prosta ŭ centar našych prablemaŭ. Čamu jakaja-niebudź hramadzkaja partyja ci abjadnańnie nie źviarnulisia da prakuratury i adnačasova ŭ Mienski harsaviet i, u suviazi sa źniknieńniem hramadzkaha dziejača j narodnaha deputata Hančara Viktara i vierahodnaj jaho trahičnaj hibiellu, nie paprasili vulicu imia Kujbyšava, na jakoj žyŭ Viktar Hančar, pierajmienavać u vulicu Hančara?
Albo Małady Front uziaŭ by dy razabraŭsia, kamu prysiahajuć našyja junaki ŭ biełaruskim vojsku. Što heta za Otiečiestvo? Čamu nie Respublika Biełaruś? Dy stvaryŭ by precedent!
A to na płocie nadrapaŭ “Zubr” — i ŭžo možna siabie adčuvać revalucyjaneram. Niekatoryja “hrantanošy” navat movy nia viedajuć, a vy chočacie ad ich niejkich idejaŭ ci ździajśnieńniaŭ.
Niekali kirujučaja elita ŭ vyhladzie Viarchoŭnaha Savietu zhadiłasia vysłuchać apazycyju BNF pa pytańni ekanamičnaha raźvićcia krainy. Heta byŭ Zorny Momant: kirujučaja elita, nie znajšoŭšy svajho šlachu, chacieła pasłuchać apanentaŭ. I było ž što skazać! Prosta, jomka, realna, zacikaŭlena, vietliva, dobrazyčliva, z pavahaj da słuchačoŭ.
Premjer-ministar cieniavoha ŭradu spadar Zabłocki chvilinaŭ 10 plažyŭ urad Kiebiča, a potym jaho ŭžo nichto nia słuchaŭ.
U vyniku prataptalisia na miescy ŭsie: i apazycyja, i kirujučaja elita. Małaja pryvatyzacyja praktyčna nia zroblenaja, ahrarny sektar nie refarmavany, prajedzienyja abarotnyja srodki j asnoŭnyja fondy. Zaraz pryvatyzacyju na našaj terytoryi buduć rabić rasiejcy.
Biełaruś jak terytoryja Rasiejskaj Federacyi budzie isnavać i dalej. Ale ni ŭ Rasiei, ni ŭ Biełarusi nia budzie zamožnaha siaredniaje klasy. U Biełarusi 3% nasielnictva budzie mieć ad 1000 da 5000 dalaraŭ u miesiac. Astatnija — ad 50 da 150-200 dalaraŭ, tolki na ježu dy portki. Dziaržavie tre budzie raźvivać kaśmičnyja siły, uznaŭlać vytvorčaść, abnaŭlać pramysłovy patencyjał, stvarać narodnuju haspadarku... Słovam, łacinaamerykanski varyjant raźvićcia.
PPRB siońnia Rasiei nia duža patrebny, jon maje palityčnuju ambicyju i nia lubić pryvatnaj majomaści na srodki vytvorčaści. Jamu prapanujuć zaniać pasadu Staršyni Sajuzu Usiaruś. Pracy chopić — treba rychtavać Sajuz dla ŭstupleńnia Małdovy, Ukrainy. Dyj niajomka Rasiei dušyć svaimi rukami naš nacyjanalny ruch, lepš kab heta zrabili sami tutejšyja.
PPRB vyhodna mieć davoli krutuju nacyjanalnuju apazycyju, ź mitynhami, hrafitystami, movaj, kulturaj. Čym słabiejšaja apazycyja, tym słabiejšaja padtrymka z boku Rasiei. PPRB — vykanaŭca čužych idej, a nie inicyjatar. Isnuje supiarečnaść pamiž zamiatalinščynaj i tutejšaj elitaj, jakaja darasła da razumieńnia, što druhoj žyćciovaj terytoryi dla ich, jak i dla nas, na Ziamli niama. Hetuju dumku i pavinien byŭ vykazać premjer-ministar cieniavoha ŭradu Zabłocki. Zamiatalinščyna ž, jak i ideja abjadnańnia, — mit, stvorany kupkaj ludziej dziela asabistaha vyžyvańnia.
Apazycyi treba było nie marnavać čas, abirajučy prezydenta, a stvaryć prahramu — rastłumačyć, jak planujem žyć, zarablać na žyćcio, — i prapahandavać jaje siarod nasielnictva. Takoj prahramy niama, značyć, vybary my ŭžo prajhrali.
Ułada, zajmajučysia intehracyjnaj rytorykaj, i sama pavieryła ŭ siabroŭskija miždziaržaŭnyja ekanamična-finansavyja stasunki. Stvarajem sumiesnyja pradpryjemstvy pa vytvorčaści traktaroŭ u Jarasłaŭskaj vobłaści, nie razumiejučy, što stvarajem budučych kankurentaŭ. Jany naładziać vytvorčaść bolš tannaj sielhastechniki, karystajučysia našymi technalohijami, a što budziem pradavać my sami? Naša ŭłada ŭvieś čas zapluščvaje vočy na toje, što ŭ Rasiei budujecca kapitalistyčny, a značyć, aktyŭny, ahresiŭny, drapiežny ład žyćcia, dzie nichto nikoha nie škaduje. Dziela prybytku rodnaha brata nie paškadujuć.
Prosty šarahovy rasijanin moža być narmalnym, dobrazyčlivym, vychavanym, adukavanym čałaviekam. Pačvarnaja sama imperskaja ideja, jakaja achviaruje čałaviekam, jahonym losam, losam cełych narodaŭ, navat ruskim narodam dziela Vialikaści Imperyi. Prykładaŭ vializarnaje mnostva.
Dabrabytu i bahaćcia aŭtamatyčna ad Rasiejskaj Imperyi my nie dačakajemsia.
Tamu i vymušanyja patryjoty vyłučać Nacyjanalnuju Ideju, kab žyć bahata. Niekali hetaha dasiahnuli finy, zaraz palaki. Moža, dasiahnuć estoncy, łatyšy, letuvisy... Inšaha šlachu, akramia jak dałučycca da cyvilizavanaj Eŭropy, niama. Tolki my mahli zrabić heta samastojna, a zaraz pryjdziecca dałučacca razam z pačvarnaj Imperyjaj.
Ale treba zajmacca nie samazapałochvańniem, a stvaralnaj pracaj. Mienskija hrantanošy vyklikajuć u mianie mienšuju cikavaść, čym staršynia kałhasu Aleh Vałodźka, što vyvučyŭ niamieckuju movu ŭ 50 hod i naładziŭ vytvorčaść paliva dla traktaroŭ z rapsu. Za takimi ludźmi budučaje, i my pavinny padtrymlivać i vučycca ŭ ich.
Naš narod naharavaŭsia ŭ XX st. U dvuch suśvietnych vojnach jon straciŭ 5 młn. čałaviek. Maje baćki ź dziciačych hod zachavali hienetyčny žach pierad vajnoj, bo ichnyja radziny j damy byli razburanyja, jany z malenstva źviedali biazdomnaść, siroctva, tulańnie pa čužych chatach.
Tamu dla prostych ludziej hałoŭnaje mir i kab było što źjeści. Dla nas heta naturalna, ale davajcie razumieć ichni žach dziacinstva. Razumieć i iści dalej, da cyvilizacyi.
Kastuś Travień, Miensk
Kamientary