Andrej Rasinski. Kadry55

“Biełaruśfilm” zastaŭsia biaz morkaŭki

Scenar Andreja Kurejčyka pavodle pjesy, nadrukavanaj u "ARCHE" - staŭsia asnovaj dla rasiejskaj kinahlamurščyny. Film "Luboŭ-morkva".

poster

Luboŭ-morkva (Lubov́-morkov́)

Rasieja, 2006, kalarovy, 95 chv.

Režyser: Alaksandar Stryženaŭ

Roli vykonvajuć: Krystyna Arbakajte, Hoša Kucenka, Michaił Kazakoŭ, Volha Arłova, Jaŭhien Styčkin, Andrej Krasko, Kaciaryna Stryženava, Stanisłaŭ Dužnikaŭ

Žanr: Kamedyja sytuacyj

Adznaka: 4 (z 10)

Šlub Andreja i Maryny na miažy razvału. Ale supruhi źviartajucca da tajamničaha kansultanta (Michaił Kazakoŭ), jaki abiacaje dapamahčy. Ranicaj hieroi vyśviatlajuć, što abmianialisia ciełami. Ciapier jany zrazumiejuć “hiendernyja asablivaści” adno adnaho...

Karcina “Luboŭ” mahła być stvoranaja ŭ Biełarusi. Dramaturh Andrej Kurejčyk kolki hadoŭ tamu skłaŭ pjesu “Vykanaŭca žadańniaŭ”, jakaja nat była nadrukavanaja ŭ časopisie “Arche”. Ale kamedyjny, apalityčny i vadevilny siužet pra abmien ciełami nia staŭsia zapatrabavanym u krainie (chacia brak dobrych scenaroŭ – stały bol “Biełaruśfilmu”).

Andrej Kurejčyk znajšoŭ inšych zamoŭcaŭ. Jon uskładniŭ karotkuju historyju detektyŭnaj intryhaj, dadaŭ žartaŭ, raspracavaŭ novyja paciešnyja maski (nakkštałt hanhstera, jaki “robić žyćcio” pavodle halivudzkich receptaŭ).

Recepty “Lubovi” – rasiejskija.

Pradusar stužki Renat Daŭlaćjaraŭ pryznaŭsia: “My vyrašyli zrabić karcinu, hlamurniejšuju za pjesu.” Režyseram byŭ zaprošany Alaksandar Stryženaŭ, čyje “Ad 180 i vyšej” i “Ŭpaści ŭvierch” – uzory “handlova”-tandetnych stužak.

Nia Hoša Kucenka z histeryčnymi zvyčkami malimonnaj blandynki, i nie Kryścina Arbakajte (z podźvihami pad “Niabiosnuju karu”) – hieroi karciny. Hałoŭnyja persanažy – tavary: samyja darahija dyskateki, statusnaja harełka, navaruskija dekaracyi – i nat Mark Šahał. Cieła, žesty, makijaž, patoplenaja mašyna dyj samo kachańnie (kali było takavoje) – tavar dla samych bahatych (jakija ŭ Rasiei ŭžo źjavilisia).

Čałaviečyja historyi nieparazumieńnia, śmiešnyja niedarečnaści źniščyć hlamurnaju režysuraj napoŭnicu nie atrymałasia.

Ale atrymałasia zrabić kolišni biełaruski siužet całkam čužym.

Film – idealnaje vidovišča dla Paliny Smołavaj.

Z 6 sakavika ŭ kinateatrach "Aŭrora", "Bieraście", "Kastryčnik", "Salut", "Maskva".

Fota z sajtu "Lubov́-morkov́".

Taksama na ekranach šče iduć "Vyspa" ŭ kinateatry "Rakieta", "Babilon", "Hanibał: Uzychodžańnie", "Pryvidny honščyk", "Miortvyja dački", "Kroŭ i šakaład".

Ź 9 sakavika - na ekranie "Doma kino" - "Maryja Antuaneta".

Usie filmy

Kamientary5

Ciapier čytajuć

U Sule adznačyli Kupalle. Haściej było stolki, što na darohach utvarylisia zatory9

U Sule adznačyli Kupalle. Haściej było stolki, što na darohach utvarylisia zatory

Usie naviny →
Usie naviny

«Nie znajšłosia lidara, zdolnaha heta zrabić». Labiedźka raskazaŭ, kali prajhrała demakratyja ŭ Biełarusi i pry čym tut Paźniak99

U pavodcy ŭ Techasie, što nakryła dziciačy letnik, zahinuli najmieniej 51 čałaviek, 27 dziaŭčynak prapali bieź viestak

Stasievič staŭ rekardsmienam Biełarusi pa kolkaści matčaŭ. Jamu padaryli łukašenkaŭski mierč, chacia doma futbalist u čornym śpisie1

Biełaruś — nie ŭskraina, a centr jeŭrapiejskaj historyi, śćviardžaje historyk Cimaci Snajder37

U Krasnadarskim krai žorstkuju pasadku zrabiŭ samalot DTSAAF z parašutystami2

Pieršaje palityčnaje zabojstva ŭ Biełarusi: vybuch u centry horada i dziŭnaja hibiel hałoŭnaha padazravanaha15

Łukašenku na śviacie ŭ Aleksandryi supravadžała aficer Zajcava35

Iłan Mask abviaściŭ ab stvareńni svajoj partyi20

Ajatała Chamieniei ŭpieršyniu za niekalki tydniaŭ źjaviŭsia na publicy

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Sule adznačyli Kupalle. Haściej było stolki, što na darohach utvarylisia zatory9

U Sule adznačyli Kupalle. Haściej było stolki, što na darohach utvarylisia zatory

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić