Ekanomika11

Usie najbujniejšyja biełaruskija biznesy ŭ Litvie skaracili padatkovyja adličeńni ŭ biudžet

Kampanii ź biełaruskimi ŭłaśnikami, jakija ŭvachodziać u top-500 najbujniejšych padatkapłacielščykaŭ Litvy, zaŭvažna skaracili pa vynikach 2025 hoda sumy płaciažoŭ u biudžet hetaj krainy. Adpaviednyja źviestki, jakija vyvučyła vydańnie Thinkthanks.pro, apublikavała Dziaržaŭnaja padatkovaja inśpiekcyja (VMI) pry Ministerstvie finansaŭ Litvy.

Zdymak ilustracyjny. Fota: facebook.com/epam.lithuania

Jak i pa vynikach 2024 hoda, u top-500 za minuły hod apynulisia čatyry kampanii, jakija majuć biełaruskich ułaśnikaŭ.

Heta try IT-biznesy, dva ź jakich (Epam sistemos i Wargaming Vilnius) uvajšli ŭ pieršuju piaciorku najbujniejšych padatkapłacielščykaŭ u svajoj halinie. I jašče adno miasapierapracoŭčaje pradpryjemstva — Krekenavos agrofirma z Kiejdanskaha rajona. Jaho saŭładalnicaj źjaŭlajecca hramadzianka Biełarusi Julija Uspaskich-Krucikava.

Usie kampanii ź biełaruskimi karaniami zdali pazicyi ŭ rejtynhu:

  • Epam sistemos («dačka» adnaho z suśvietnych IT-lidaraŭ) pieramiaściłasia z 72‑ha miesca ŭ 2024 hodzie na 97‑y radok u 2025-m;
  • Wargaming Vilnius — z 109‑ha na 128-je;
  • Krekenavos agrofirma — z 119‑ha na 200-je;
  • Gurtam — z 262‑ha na 317-je.

U 2025 hodzie hetaja čaćviorka zapłaciła bolš čym na 15% mienš padatkaŭ, čym hodam raniej. Kali ŭ 2024 hodzie sukupnaja suma pieraličanych hetymi kampanijami hrošaj składała 49,7 miljona jeŭra, to ŭ 2025 hodzie — užo 43,1 miljona jeŭra.

Voś jak skaracili płaciažy hetyja kampanii letaś:

  • Epam sistemos: z 17,8 miljona da 15,9 miljona jeŭra;
  • Wargaming Vilnius: z 13,3 miljona da 12,5 miljonaŭ;
  • Krekenavos agrofirma: z 12,3 miljona da 8,6 miljona;
  • Gurtam: z 6,3 miljona da 6,0 miljona.

Praŭda, u toj ža čas zaŭvažna skaracilisia (bolš čym na 20%) padatkovyja pieraličeńni i z hałoŭnaj krynicy litoŭskaha biudžetu — chołdynhu Orlen Lietuva. U 2025 hodzie Orlen Lietuva zapłaciła 415,6 miljona jeŭra padatkaŭ, tady jak hodam raniej hetaja suma składała 522,9 miljona jeŭra.

Pieršaja piaciorka najbujniejšych padatkapłacielščykaŭ Litvy:

  • Orlen Lietuva — 415,6 miljona jeŭra;
  • Circle K Lietuva — 375,0 miljona jeŭra;
  • Okseta — 356,7 miljona jeŭra;
  • Philip Morris Baltic — 288,6 miljona jeŭra;
  • KN Energies — 287,4 miljona jeŭra.

Kamientary1

  • Bububu
    03.02.2026
    Nu, chaj suciašajucca vyciskańniem Ofisu i pavieličeńniem padatkaŭ ad raznosčykaŭ ježy z Banhładeš.

Ciapier čytajuć

Dla kaho sabralisia budavać vielizarny vantavy most u Minsku?

Dla kaho sabralisia budavać vielizarny vantavy most u Minsku?

Usie naviny →
Usie naviny

Na pracoŭnym stale kiraŭnika Ofisa prezidenta Ukrainy Kiryły Budanava lažyć natatnik «Śpis pi*arasaŭ 2026»25

Chłopiec u Asipovičach vyrašyŭ pravieryć, ci dobra haryć bienzin. Akazałasia, što dobra3

12‑hadovaja dziaŭčynka stała kurjeram telefonnych machlaroŭ u Minsku

Pirackaja kopija novaha multfilma «Avatar: Lehienda pra Aanha» pajšła ŭ biełaruski prakat paśla źlivu ŭ sieciva5

«U pracy mnie padabajecca kalektyŭ i ŭ peŭnaj stupieni svaboda». Jak dziaŭčynie-sisadminu pracujecca ŭ rajonnaj balnicy2

«Ja — nie hvałtaŭnik». Tramp prakamientavaŭ abvinavačvańni z manifiesta strałka12

Minčanka adprasiłasia z pracy, kab uziać dva kredyty i pieradać machlaram 50 tysiač dalaraŭ6

Nastaŭnicu-defiektołaha z-pad Minska asudzili za «sadziejničańnie ekstremizmu»2

«Što tvorać?» Žychary Bresta ŭ šoku ad łandšaftnych pieraŭtvareńniaŭ u cytadeli27

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dla kaho sabralisia budavać vielizarny vantavy most u Minsku?

Dla kaho sabralisia budavać vielizarny vantavy most u Minsku?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić