Ježa11

Maliny ci ažyny — jakija jahady bolš karysnyja?

Maliny i ažyny ŭvachodziać u lik samych karysnych jahad. I tyja, i tyja źmiaščajuć šmat vitaminaŭ, minierałaŭ, klatčatki i inšych rečyvaŭ, jakija dapamahajuć padtrymlivać zdaroŭje. Adnak jahady majuć svaje asablivaści.

Fota: Oleg Gapeenko / Vecteezy

Jak adznačaje niamieckaje vydańnie pra zdarovy ład žyćcia Fitbook.de, dyjetołahi rajać štodnia ŭžyvać sadavinu, i jahady zajmajuć u hetym racyjonie asablivaje miesca. Jany adnosna nizkakałaryjnyja, zatoje ŭtrymlivajuć šmat vitaminaŭ, minierałaŭ, klatčatki i druhasnych raślinnych złučeńniaŭ. Da apošnich adnosiacca, u pryvatnaści, fłavanoidy i antacyjany. Im prypisvajuć antyaksidantnyja ŭłaścivaści. Hetyja rečyvy mohuć niejtralizavać svabodnyja radykały ŭ arhaniźmie, tym samym abaraniajučy kletki ad akiślalnaha stresu. Akramia taho, jość danyja, što jany zdolnyja spryjalna ŭpłyvać na zapalenčyja pracesy.

Jašče adna pieravaha i tych, i tych jahad — vysokaje ŭtrymańnie klatčatki. Jana spryjaje zdarovamu stravavańniu, padtrymlivaje karysnuju mikrafłoru kišečnika, dapamahaje daŭžej zachoŭvać pačućcio sytaści i moža źmianšać vahańni ŭzroŭniu cukru ŭ kryvi paśla ježy.

Choć maliny i ažyny naležać da adnaho siamiejstva ružavych, heta roznyja raśliny. Ich lohka adroźnić pa kolery: maliny jarka-čyrvonyja, a ažyny — ciomna-fijaletavyja abo amal čornyja.

Adroźnieńni jość i padčas zboru. Maliny lohka adździalajucca ad pładanožki, tamu ŭnutry jany zastajucca połymi. Ale praz heta jahady vielmi dalikatnyja i chutka mnucca.

Ažyny, naadvarot, pry zbory zastajucca prymacavanymi da pładanožki, jakaja zastajecca ŭnutry płoda ŭ vyhladzie nievialikaha śvietłaha stryžnia. Dziakujučy hetamu jany bolš tryvałyja, lepš pieranosiać transparciroŭku i daŭžej zachoŭvajucca.

Čym karysnyja ažyny

U 100 hramach ažynaŭ źmiaščajecca kala 44 kiłakałoryj. Pry hetym jany bahataja na antacyjany — pihmienty, jakija nadajuć jahadam nasyčany ciomny koler. Daśledavańni pakazvajuć, što hetyja rečyvy mohuć abaraniać kletki ad akiślalnaha stresu. Navukoŭcy taksama vyvučajuć, ci zdolnyja jany palapšać pamiać i kancentracyju ŭvahi.

Akramia taho, ažyny źmiaščajuć vitamin S, beta-karacin, jaki ŭ arhaniźmie pieratvarajecca ŭ vitamin A, vitaminy hrupy V, u tym liku fałaty, kalij i piekcin.

Vitamin S padtrymlivaje imunnuju sistemu i nieabchodny dla ŭtvareńnia kałahienu, jaki zabiaśpiečvaje zdaroŭje skury, kostak, chrastkoŭ, kryvianosnych sasudaŭ i dziasnaŭ. Vitamin A važny dla zroku i abarony kletak.

Kalij spryjaje narmalnaj rabocie serca i myšcaŭ, a taksama ŭdzielničaje ŭ rehulacyi arteryjalnaha cisku. Piekcin, jaki adnosicca da rastvaralnaj klatčatki, palapšaje stravavańnie, dapamahaje daŭžej zachoŭvać adčuvańnie sytaści i moža źmianšać vahańni ŭzroŭniu cukru ŭ kryvi paśla ježy.

Čym karysnyja maliny

Maliny jašče mienš kałaryjnyja — kala 33 kiłakałoryj na 100 hramaŭ. Pry hetym jany źmiaščajuć adnosna mała cukru.

U ich skład uvachodziać vitamin S, klatčatka, fłavanoidy, antacyjany, kalij, mahnij, dubilnyja rečyvy i reśvieratroł — raślinnaje złučeńnie, najbolš viadomaje dziakujučy čyrvonamu vinahradu. Jamu prypisvajuć supraćzapalenčyja ŭłaścivaści, adnak jaho ŭpłyŭ na zdaroŭje čałavieka praciahvaje vyvučacca.

Jašče adna asablivaść malinaŭ — nizki hlikiemičny indeks. Paśla ich užyvańnia ŭzrovień cukru ŭ kryvi pavyšajecca pavolniej, čym paśla mnohich inšych vidaŭ sadaviny. Tamu jany mohuć być dobrym vybaram dla ludziej, jakija kantralujuć uzrovień hlukozy.

Dubilnyja rečyvy taksama mohuć zapavolvać rasščapleńnie kruchmału, dziakujučy čamu ŭzrovień cukru paśla ježy raście bolš pastupova.

Jakaja jahada lepšaja krynica vitaminu S

I tyja, i tyja jahady źmiaščajuć vitamin S, ale ŭ malinach jaho krychu bolš. Kali ŭ 100 hramach ažynaŭ jaho prykładna 15 milihramaŭ, to ŭ takoj ža kolkaści malinaŭ kala 25 milihramaŭ. Dla paraŭnańnia, u limonie hety pakazčyk składaje kala 50 milihramaŭ na 100 hramaŭ.

Tak što vybirać pamiž malinami i ažynami niama vialikaj patreby. Usie jahady bahatyja na vitaminy, klatčatku i antyaksidanty, tamu najbolšuju karyść pryniasie nie pošuk pieramožcy, a raznastajny racyjon. Što pa siezonie, toje i ježcie.

Kamientary1

  • Vaŭkałak
    31.07.2026
    Zaŭvaha. Ažyny takija ž kałaryjnyja, jak i piva.

Ciapier čytajuć

U 2020 hodzie jabaćka Amina «aktyŭna hałasavała» za Łukašenku. A ciapier nie razumieje, čamu rodnaja maci na jaje daniesła, a milicyja zatrymała41

U 2020 hodzie jabaćka Amina «aktyŭna hałasavała» za Łukašenku. A ciapier nie razumieje, čamu rodnaja maci na jaje daniesła, a milicyja zatrymała

Usie naviny →
Usie naviny

Prezident Polščy paśmiarotna ŭznaharodziŭ Alaksandra Milinkieviča 14

Pajechaŭ na adpačynak z žonkaj i dočkami, ale dadomu nie viarnuŭsia. U avaryi ŭ Hruzii zahinuŭ 38‑hadovy minčuk Siarhiej5

U biełaruskaj vyšejšaj lizie ŭpieršyniu futbolny matč sudziła całkam žanočaja bryhada — histaryčnaja padzieja9

Miehan Markł moža viarnucca ŭ kino: hiercahinia viadzie pieramovy pra zdymki ŭ «Džentlmienach» Haja Ryčy

Pamiatajecie hienierała Jaŭsiejeva, jaki ŭłasnaručna razhaniaŭ pratesty? Ciapier jon adkazvaje za fizkulturu ŭ Smalavičach15

Delehacyja Talibanu naviedała Słuck FOTY41

U Biełarusi padymali avijacyju praz rasijskija hibrydnyja drony «Banderol». Zalacieli 12 bieśpiłotnikaŭ8

Fatohrafku ź Minska asudzili za «sadziejničańnie ekstremizmu»3

Jak 35‑hadovaja Natali Charp stała lubimaj asistentkaj Donalda Trampa6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U 2020 hodzie jabaćka Amina «aktyŭna hałasavała» za Łukašenku. A ciapier nie razumieje, čamu rodnaja maci na jaje daniesła, a milicyja zatrymała41

U 2020 hodzie jabaćka Amina «aktyŭna hałasavała» za Łukašenku. A ciapier nie razumieje, čamu rodnaja maci na jaje daniesła, a milicyja zatrymała

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić