Śviet44

Miełoni: Zachad pavinien patrabavać kroki napierad ad Pucina, a nie iści jamu nasustrač

Premjer-ministarka Italii Džordža Miełoni padčas sustrečy lidaraŭ Jeŭrasajuza na Kipry zajaviła, što Zachad pavinien patrabavać kankretnych krokaŭ ad Rasii, a nie praciahvać rabić joj sastupki.

Džordža Miełoni. Fota: AP Photo/Petros Karadjias

Miełoni adznačyła, što za apošni čas zachodnija krainy, u tym liku ZŠA, užo zrabili niekalki žestaŭ u bok Maskvy, ale nie atrymali dziejańniaŭ u adkaz. Tamu, na jaje dumku, ciapier čas źmianić padychod i čakać inicyjatyvy z rasijskaha boku.

«My i amierykancy, asabliva ŭ apošnija miesiacy, zrabili niekalki krokaŭ nasustrač Rasii, a z druhoha boku takoha nie ŭbačyli. Dumaju, nastaŭ čas hetaha zapatrabavać», — padkreśliła Džordža Miełoni.

Hetaja zajava prahučała na fonie abmierkavańnia mahčymaści zaprašeńnia prezidenta Rasii Uładzimira Pucina na samit G20, jaki pavinien adbycca ŭ śniežni ŭ amierykanskim Majami. Jak raniej paviedamlałasia, ideju zaprašeńnia Pucina razhladaje prezident ZŠA Donald Tramp, choć sam jon śćviardžaŭ, što nibyta pakul hetaha nie rabiŭ, ale ličyć udzieł rasijskaha lidara karysnym.

U Kramli, u svaju čarhu, adznačyli, što adnosna farmatu ŭdziełu Rasii ŭ samicie pakul jašče nie vyznačylisia — Pucin moža pajechać i sam, ale nie vyklučana, što krainu moža pradstaŭlać i inšy čałaviek.

Adnosiny pamiž Džordžaj Miełoni i Donaldam Trampam, jakija raniej ličylisia davoli ciopłymi, apošnim časam krychu pahoršylisia. Heta adbyłosia paśla taho, jak Miełoni padtrymała Papu Lva XIV u jaho kanflikcie z Trampam. Niahledziačy na heta, premjer-ministarka Italii padkreślivaje, što ŭ cełym suviazi pamiž jaje krainaj i ZŠA zastajucca tryvałymi.

Kamientary4

  • kakije šahi?
    25.04.2026
    kakije šahi sdiełała Italija i Jevrosojuz navstrieču Putinu? Priniała 20-yj pakiet sankcij?

    Prihłašienije na sammit 20-i -eto nie šah navstrieču Putinu(i vriad li Putin pojediet) , eto liš sozdanije usłovij dla pieriehovorov, dažie vojuiuŝije strany, kak Iran i SŠA, viedut pieriehovory, a už tiem boleje formalno nievojuiuŝim boh vieleł
  • pusť amierikanskomu łapidariju skažiet ob etom
    25.04.2026
    Tak problema v tom, čto idieołohičieskij blizki Miełoni, łapidarii iz SŠA zaniat tolko ustupkami putinu i davlenijem na Zielenskoho.
    putin, vsio eto, nazyvajet duchom Ankoridža.
  • Ale, Miełoni
    25.04.2026
    Sieńjera, vy ž i jesť zapad. Patrabuj, čieho ty nie patrabuješ. Nikto vam ničieho nie dołžien.

Ciapier čytajuć

Biełaruski dobraachvotnik raskazaŭ, što siońnia nasamreč vyrašaje vajnu

Biełaruski dobraachvotnik raskazaŭ, što siońnia nasamreč vyrašaje vajnu

Usie naviny →
Usie naviny

Sabalenka raskazała, čamu žanich padaryŭ joj taki bujny piarścionak2

U Ašmianach babior pierajšoŭ darohu stroha pa piešachodnym pierachodzie VIDEA4

Amierykancy lubiać havaryć pra zaniapad Jeŭropy. Ale bolšaść jeŭrapiejcaŭ žyvie lepš za ich. Praŭda, jašče nie biełarusy23

Italjanskaja piceryja ŭ Kryvoj Biarozie znoŭ zapracavała, ale radujucca hetamu nie ŭsie1

Płastykavyja butelki mohuć nie tolki zaśmiečvać akijan, ale i ratavać žyćci delfinaŭ

Dziaŭčyna ŭ Homieli schadziła da stamatołaha i była ŭražanaja canoj. Paśla publičnaha skandału canu źnizili11

25‑hadovy futbalist zbornaj PAR pamior paśla viartańnia z čempijanatu śvietu1

U Iranie ŭskłali adkaznaść za ŭdar pa sudnach u Armuzskim pralivie na «niepadkantrolnyja elemienty»1

Pry raskopkach kala Safii ŭ Połacku znajšli frahmienty ściany XII stahodździa

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruski dobraachvotnik raskazaŭ, što siońnia nasamreč vyrašaje vajnu

Biełaruski dobraachvotnik raskazaŭ, što siońnia nasamreč vyrašaje vajnu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić