Vajna1717

Ukraina niehałosna rasfarmiravała Internacyjanalny lehijon — zamiežnikaŭ adpraŭlajuć u šturmaviki

Hienštab USU vyrašyŭ pieravieści zamiežnych dobraachvotnikaŭ u šturmavyja padraździaleńni z samymi niebiaśpiečnymi zadačami, što stała šokam dla mnohich lehijanieraŭ. Z padrabiaznaściami znajomić Le Monde.

Internacyjanalny lehijon terytaryjalnaj abarony Ukrainy byŭ stvorany 27 lutaha 2022 hoda — praź niekalki dzion paśla pačatku poŭnamaštabnaha rasijskaha ŭvarvańnia. Inicyjatyva prezidenta Uładzimira Zialenskaha mieła vyrazny palityčny i simvaličny sens: dać zamiežnym dobraachvotnikam aficyjny, lehalny i zrazumieły miechanizm udziełu ŭ abaronie Ukrainy.

Što ŭjaŭlaŭ saboj Internacyjanalny lehijon

Za čas isnavańnia lehijona trochhadovyja kantrakty padpisali niekalki tysiač zamiežnikaŭ, choć zapłanavanuju ŭ 2022 hodzie kolkaść u 20 tysiač čałaviek nabrać tak i nie ŭdałosia.

U składzie Uzbrojenych sił Ukrainy zamiežniki atrymlivajuć takoje ž hrašovaje zabieśpiačeńnie, jak i ŭkrainskija sałdaty, ale, u adroźnieńnie ad apošnich, jany majuć prava skasavać kantrakt praz šeść miesiacaŭ słužby.

Z 2022 hoda ŭ Internacyjanalnym lehijonie nazirałasia značnaja ratacyja zamiežnych dobraachvotnikaŭ. U pačatku rasijskaha ŭvarvańnia pieravažali amierykancy, francuzy, brytancy, italjancy, biełarusy i hruziny, tady jak siońnia najvialikšy kantynhient składajuć vychadcy z Paŭdniovaj Amieryki — u pryvatnaści, kałumbijcy.

U 2025 hodzie Internacyjanalny lehijon składaŭsia z čatyroch bataljonaŭ, u kožnym ź jakich tearetyčna naličvałasia ad 400 da 600 čałaviek. Jon udzielničaŭ u važnych bitvach, takich jak vyzvaleńnie Charkaŭskaj vobłaści (u pryvatnaści, horada Kupiansk u 2022 hodzie), letniaje kontrnastupleńnie 2023 hoda ŭ vakolicach Bachmuta, i, narešcie, abarona Vaŭčanska i Časava Jara.

31 śniežnia 2025 hoda Hienieralny štab i Ministerstva abarony Ukrainy biez šyrokaj publičnaj ahałoski pryniali rašeńnie pra faktyčny rospusk Internacyjanalnaha lehijona. Jaho bajcam prapanavali pierajści ŭ šturmavyja pałki rehularnaj armii — padraździaleńni, što niasuć najciažejšyja straty i vykonvajuć najbolš niebiaśpiečnyja zadačy.

Pra budučy pieravod lehijanieraŭ paviedamili jašče 1 listapada 2025 hoda. Druhi bataljon lehijona abskardziŭ hetaje rašeńnie i damohsia adterminoŭki da 15 lutaha 2026 hoda. Adnak jaho bajcy ŭžo pieraviedzieny ŭ skład 253‑ha šturmavoha pałka 129‑j bryhady terytaryjalnaj abarony. Častka bajcoŭ apynułasia ŭ Kryvym Rohu biez vyrazna vyznačanych zadač, navučańnia i naležnych umoŭ, što vyklikała demaralizacyju i sychod častki asabovaha składu.

Načalnik štaba 2‑ha bataljona padpałkoŭnik Andrej Śpivak nazvaŭ rasfarmavańnie lehijona stratehičnaj pamyłkaj. Pavodle jaho słoŭ, heta była adzinaja struktura va Uzbrojenych siłach Ukrainy z całkam dvuchmoŭnym aficerskim składam, ułasnaj sistemaj naboru i padrychtoŭki, a taksama z sučasnaj taktykaj, zasnavanaj na spałučeńni kala dźviuch tracin apierataraŭ dronaŭ i adnoj traciny piachoty. Pieravod takich śpiecyjalistaŭ u šturmavyja padraździaleńni, ličyć jon, aznačaje stratu ŭnikalnych kampietencyj.

Pavodle źviestak niekalkich krynic ź pieršaha i treciaha bataljonaŭ, ich šerahi značna paradzieli ŭ 2025 hodzie praź vialikija bajavyja straty i, pierš za ŭsio, praz zvalnieńni pa ŭłasnym žadańni. Kala sotni lehijanieraŭ, jakija zastalisia ŭ hetych dvuch bataljonach, ź listapada 2025 hoda dałučylisia da 475‑ha šturmavoha pałka 92‑j bryhady abo inšych padraździaleńniaŭ — u zaležnaści ad ich zdolnaściaŭ i asabistych suviaziaŭ.

Druhomu bataljonu ŭdałosia zachavać 70% asabovaha składu, čym i tłumačycca jaho niežadańnie pieravodzicca ŭ inšuju čaść. Pra los čaćviortaha bataljona, jaki funkcyjanavaŭ jak centr padrychtoŭki i rekrutynhu, vydańnie nie paviedamlaje.

Što kažuć lehijaniery?

Reakcyja samich lehijanieraŭ, ź jakimi parazmaŭlali žurnalisty vydańnia, na likvidacyju bataljona roznaja. 27‑hadovy amierykaniec «Konar», jaki naradziŭsia va Ukrainie i ŭ dziacinstvie byŭ usynoŭleny ŭ ZŠA, padkreślivaje: dla jaho hałoŭnaje — praciahvać vajavać za krainu, adnak pry ŭmovie, što jaho raźviedvalnyja navyki buduć vykarystoŭvacca metazhodna.

Inšyja ž, jak dacki dobraachvotnik «Vikinh», usprymali Internacyjanalny lehijon najpierš jak biaśpiečnaje i zrazumiełaje asiarodździe dla zamiežnikaŭ — z kamandzirami, jakija razmaŭlajuć pa-anhlijsku, i z ulikam kulturnych asablivaściej.

Karł, 53‑hadovy amierykanski bajavy miedyk, nie vyklučaje razryvu kantrakta ŭ vypadku kančatkovaha rasfarmavańnia bataljona. Jon adkryta kaža pra rasčaravańnie vyšejšym kamandavańniem. Amierykancu zastavaŭsia hod da atrymańnia ŭkrainskaha hramadzianstva paśla zakančeńnia trochhadovaha kantrakta, ale praź pieravod hety termin faktyčna anulujecca i adlik pačynajecca nanova.

Kamientary17

  • cyrk
    11.02.2026
    "Amierykancu zastavaŭsia hod da atrymańnia ŭkrainskaha hramadzianstva". A jon u kursie, što treba budzie admaŭlacca ad hramadzianstva ZŠA?
  • Hovori pravdu
    11.02.2026
    Nie inostranciev, a najemnikov!
  • Jan
    11.02.2026
    Nu jak vy tut, kanapavyja bajcy? Hatovyja šturmavać lesapasadku za nieńku Ukrainu? Nu ničoha, rasfarmiravali i rasfarmiravali, značyć tak treba. Vialiki lidar Zialenski pamylacca nie moža! Kropka!

Ciapier čytajuć

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi6

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Sistemnaha administratara Biełaruskaj čyhunki i byłoha śpiecnazaŭca asudzili za palityku i abvieścili terarystam4

Iranskija šachiedy prylacieli ŭ Azierbajdžan — adzin upaŭ kala škoły, druhi vybuchnuŭ na terytoryi aeraporta11

Niaviesta adpraviła žanicha pierad viasiellem na psichijatryčnuju ekśpiertyzu7

«Pra stratu $78 000 ja b mocna pieražyvała». Biełaruska svoječasova admoviłasia ad kuplańnia kvatery3

«Uviečary telefanuje lekar z palikliniki i raspaviadaje vyniki analizaŭ — heta prosta šok!» Biełarusy raspaviali pra miedycynu ŭ Litvie13

Ananimy — historyi biełarusaŭ, jakim prychodzicca šyfravacca, bo režym ličyć ich dziejnaść «kryminałam»10

Prajezd u minskaj maršrutcy, što mieŭsia padaražeć da piaci rubloŭ, budzie kaštavać mieniej

Vyjšaŭ sieryjał «Małady Šerłak» ad Haja Ryčy

Minsuviazi raspaviało, dzie ŭ Biełarusi paskoryŭsia internet, a dzie pryjdziecca pačakać1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi6

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić