Nieruchomaść44

Čamu Biełarusbank rezka źniziŭ staŭki pa ipatecy i jak heta paŭpłyvaje na rynak nieruchomaści?

Najbujniejšy bank krainy — Biełarusbank — na miesiac źnižaje staŭki pa kredytach na kuplu žylla ŭ novabudoŭlach da 13,75%. Raniej staŭka dla tych, chto nie maje lhot, była 16,4-17,5%. Akramia taho, u kancy vieraśnia staŭki pa kredytach źniziŭ i Bielinviestbank — z 16,8 da 15,5%. Navošta heta bankam?

Bank stymuluje ekanomiku

Ekśpiert BEROC Nastaśsia Łuzhina miarkuje, što bank moh ubačyć, što ŭ jaho źniziŭsia popyt na kredyty, i tamu pajšoŭ na taki krok.

«Pry hetym, abapirajučysia na płany i prahnozy, bank razumieje, što moža dazvolić sabie niekatoraje źnižeńnie pa pracentnych staŭkach, kab pryciahnuć bolš klijentaŭ.

Choć treba razumieć, što z ulikam paskareńnia inflacyi staŭka ŭ pamiery 13,75% pa ipatečnym kredycie źjaŭlajecca nizkaj», — adznačaje ekanamist.

U toj ža čas Łuzhina adznačaje, što Biełarusbank — heta bank vialiki i važny dla ekanomiki, jaki moža ŭpłyvać na rynak kredytaŭ i tym samym — na samu budaŭničuju halinu. Tamu pracentnuju staŭku źnizili mienavita ŭ kredytach na novaje žyllo, a nie druhasnaje.

«Takim čynam, Biełarusbank stymuluje ludziej brać kredyty mienavita na novaje žyllo, čym pavyšaje popyt na budaŭnictva. A heta, u svaju čarhu, viadzie da ŭzmacnieńnia ekanamičnaha rostu. Tym bolš što mienavita budaŭničy siektar ciapier źjaŭlajecca adnym z asnoŭnych drajvieraŭ biełaruskaj ekanomiki».

«Tamu całkam mahčyma, što takim čynam vyrašyli karotkaterminova stymulavać rost ekanomiki», — ličyć Łuzhina.

Jak paŭpłyvaje na rynak?

U vypadku, kali akcyja, jak i płanujecca, budzie doŭžycca ŭsiaho miesiac, surjoznaha ŭpłyvu na rynak nieruchomaści jana akazać nie zmoža.

Choć na niejki pieryjad varta čakać adciahnieńnia častki popytu z druhasnaha rynku, pakolki niekatoryja patencyjnyja pakupniki druhasnaha žylla mohuć pierahledzieć svaje pieravahi na karyść novabudoŭli.

«Źnižeńnie pracentnaj staŭki ŭpłyvaje nie tolki na sumu štomiesiačnych płaciažoŭ, ale i na maksimalnuju sumu kredytu, što moža być aśpiektam na karyść kupli novaha žylla», — źviartaje ŭvahu Łuzhina.

Tym nie mienš dla bolš prykmietnaha ŭpłyvu na rynak nieruchomaści padobnyja źmieny pavinny nasić bolš praciahły charaktar.

Ekanamist miarkuje, što nielha vyklučać: kali za miesiac dziejańni akcyi nie paśpiejuć davieści pakazčyki da zapłanavanaha ŭzroŭniu, to jaje mohuć padoŭžyć.

Kamientary4

  • *
    02.10.2025
    Kali zvyčajna ludzi naradžajuć dziaciej i budujuć žitło?
  • Dla mientoŭ i čynavienstva
    02.10.2025
    Heta dla mientoŭ i čynavienstva.
    Prosty čałaviek u banku atrymaje kukiš.
  • Ekśpiert
    02.10.2025
    Kvadratnyj mietr skoro budiet 4000-5000$

Ciapier čytajuć

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam19

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam

Usie naviny →
Usie naviny

Rasijanie za dzień stracili dva samaloty5

Paźniak nahadaŭ, što Kaleśnikava — «palityčnaje ništo», ale z razumnaj siastroj51

U Breście pradaviec mašyn rekłamavaŭ aŭtamabil i nie dumaŭ pra azimyja

Biełaruskija draniki zaniali 14‑je miesca ŭ suśvietnym topie straŭ z bulby7

Nastupny raŭnd pieramoŭ pamiž Rasijaj i Ukrainaj projdzie biez ZŠA1

Biełaruś — na druhim miescy. Dziaŭčyna raskazała, jak sartavała śmiećcie ŭ šaści krainach śvietu2

«Va ŭsich siarod znajomych jość zahinułyja». Udzielniki akcyj pratestu ŭ Iranie raskazali, jak usio było4

Što ciapier z ekanomikaj Vieniesueły? I ci stała bolš svabody?

Jeŭrasajuz šukaje alternatyvu hazavaj zaležnaści ad ZŠA1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam19

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić