«Zahruzka ŭpała, zakazaŭ mienš». Rabotnikaŭ pradpryjemstva ŭ Rečycy stali adpraŭlać u adpačynki biez apłaty
Rabotnikaŭ Rečyckaha mietyznaha zavoda pačali adpraŭlać u nievialikija adpačynki biez apłaty, daviedaŭsia «Fłahštok» ad krynicy, źviazanaj z pradpryjemstvam.

«Ludziej adpraŭlajuć na dva dni na miesiac za svoj košt, ale premii pakul nie zrezali. Zahruzka ŭpała prykładna na tracinu, zakazaŭ stała mienš. Užo jość prastoi», — raskazaŭ surazmoŭca.
Pa jaho źviestkach, situacyja sa skaračeńniem zahruzki ŭźnikła ŭ tym liku z-za zakazčykaŭ z Rasii, jakija zaklučyli kantakt, ale zatym admovilisia ad vykanańnia abaviazkaŭ.
Pryčyna ŭ prychodzie na rasijski rynak kankurentaŭ z Kitaja — u Rečyckaha mietyznaha zavoda z-za hetaha sarvaŭsia maštabny zakaz:
«Kinuli zavod na 6 ci 7 miljonaŭ dalaraŭ».
U cełym, na pradpryjemstvie «prasieŭ zbyt», a siarod rabotnikaŭ chodziać čutki pra toje, što kiraŭnictva płanuje pazbavicca ad niealkich sotniaŭ supracoŭnikaŭ. Adnak skaračać ich nie chočuć, kab nie vypłačvać kampiensacyju:
«Čakajuć, pakul ludzi sami pojduć — i mnohija sychodziać».
Jak paviedamlałasia raniej, padobnaja situacyja ŭźnikła na Biełaruskim mietałurhičnym zavodzie praz padzieńnie zbytu mietałaprakatu na rasijskim rynku, na jaki aryjentujecca žłobinskaje pradpryjemstva.
Ciapier čytajuć
«Adnavili hramadski paradak, nie sastupiŭšy patrabavańniam novych vybaraŭ». Što piša Hrokipiedyja pra pratesty, Łukašenku, movu i jak dzielić spadčynu VKŁ
Kamientary
A siamiejka zastałasia biez dachodu.
a "kinuć" - heta zusim nie pra zryŭ zakazu, a pra na..ku!