Hramadstva33

Pazoŭ suprać Minska pa spravie ab mihrantach: Litva patrabuje 200 miljonaŭ jeŭra kampiensacyi

Litva, jakaja padała na Biełaruś u Mižnarodny sud AAN patrabuje kampensavać škodu bolš za 200 młn jeŭra za mihracyjny kryzis, spravakavany režymam, paviedamlaje LRT.

Pavodle źviestak ministerstva, heta sprava taksama moža mieć značeńnie ŭ Jeŭrapiejskim sudzie pa pravach čałavieka (JESPČ) pry razhladzie sprečak pamiž mihrantami i Litvoj.

«U pazovie Litoŭskaj Respubliki zajaŭlena, što dziaržava patrabuje reparacyj, a (…) pavodle papiarednich padlikaŭ, škoda aceńvajecca bolš čym u 200 młn jeŭra, zatračanych vyklučna na kiravańnie kryzisam u sistemie ŭnutranych spraŭ. Raźliki buduć udakładniacca», — havorycca ŭ kamientary Ministerstva justycyi, pradastaŭlenym BNS na minułym tydni.

U pazovie Litva ŭkazvaje, što heta škoda ŭ 2021—2023 hadach uźnikła ŭ vyniku dziejańniaŭ Biełarusi, što zapatrabavali vymušanych inviestycyj u budaŭnictva fizičnaha barjera, uzmacnieńnie sistem nazirańnia na miažy, raźmiaščeńnie piersanału ŭ kolkaści, jakaja pieravyšała ŭsie papiarednija pakazčyki.

Praces u Mižnarodnym sudzie ŭ ahulnym sensie nie izalavany ad inšych i moža paŭpłyvać na acenku pradmieta sprečki ŭ spravach ab mihrantach, jakija razhladajucca ŭ Strasburhskim sudzie.

«Jon moža paŭpłyvać na inšyja pracesy abo navat mieć precedentnaje značeńnie ŭ pytańniach, jakija ŭ inšych spravach buduć źviazanyja z adkaznaściu dziaržavy, naprykład, pry acency pryčynna-vynikovaj suviazi adpaviednych padziej i ich nastupstvaŭ», — ukazała Ministerstva justycyi.

Precedentnaja suviaź pravavych pracesaŭ aznačaje, što ŭstanoŭlenyja ŭ inšaj spravie fakty abo tłumačeńnie normaŭ prava majuć jurydyčnaje značeńnie pry vyniasieńni rašeńnia pa razhladajemaj spravie.

Pavodle źviestak ministerstva, u ciapierašni čas u JESPČ razhladajucca siem indyvidualnych spraŭ suprać Litvy, što datyčacca pravoŭ mihrantaŭ.

U adkaz na napłyŭ mihrantaŭ Litva ź leta 2021 hoda pačała razvaročvać niezakonnych mihrantaŭ, zahadvajučy im viartacca ŭ Biełaruś. Hetaja praktyka praciahvajecca i ciapier.

Kamientary3

  • Litvin
    26.05.2025
    Kali nie kali, ale akupanty atrymajuć pazoŭ za akupacyju našaje ziamli dy hienacyd našaha narodu.
  • S*
    26.05.2025
    Usiu hetuju (i niatolki) sumu ŭ salidarnym paradku potym naležyć spahnać i viarnuć biełaruskaj dziaržavie ź siamji Łukašenki, pamiežnikaŭ, prakuroraŭ, pracoŭnikaŭ MUS i KDB za naniesianuju škodu Biełarusi.
  • Kanapnik
    26.05.2025
    Prapanuju acenić košt horada Vilnia pa stanie na 1939 hod, dadać adsotki za 86 hod i śpisać 200 miljonaŭ adtul. Reparacyj jany zachacieli, bač ty.

Ciapier čytajuć

Novy Niurnbierh. Jeŭropa stvaraje Śpiectrybunał pa vajnie va Ukrainie — ci zmohuć asudzić Łukašenku?7

Novy Niurnbierh. Jeŭropa stvaraje Śpiectrybunał pa vajnie va Ukrainie — ci zmohuć asudzić Łukašenku?

Usie naviny →
Usie naviny

Na vystavie «Biełahra» pieramoh Pryhožyn2

Pucin upieršyniu prakamientavaŭ padryŭ mosta, jaki abrynuŭsia na ciahnik u Branskaj vobłaści7

SBU apublikavała novyja kadry z dronaŭ, što bili pa aeradromach Rasii. Usio ž A-50 paškodžanyja taksama2

Biełaruska pakazała, što zmahła nabyć u «Jeŭraopcie» za 50 rubloŭ6

Pamierła Alaksandra Čarniaŭskaja

Prapahandysty zajavili pra zatrymańnie miadzielskaha muzyki, pra jakoha pisała Bondarava2

Francuzski tyktokier pryhatavaŭ biełaruskuju babku pad pieśniu Karža — i vyklikaŭ sprečku ab prynaležnaści Branska2

Ukrainskaja raźviedka ŭzłamała resursy vytvorcy stratehičnaj avijacyi Rasii

«Nie biažy. Ty nie zmožaš…» Na ŭskrajku Hrodna chodzić miadźviedź, ułady vystupili z papiaredžańniem2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Novy Niurnbierh. Jeŭropa stvaraje Śpiectrybunał pa vajnie va Ukrainie — ci zmohuć asudzić Łukašenku?7

Novy Niurnbierh. Jeŭropa stvaraje Śpiectrybunał pa vajnie va Ukrainie — ci zmohuć asudzić Łukašenku?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić