Ekanomika66

Što ciapier razumniej — tracić ci aščadžać? Adkazvaje ekanamist

Dachody rastuć, a ŭpeŭnienaści ŭ zaŭtrašnim dni niama. Što tady rabić z hrašyma?

Fota: Andrey Rudakov Bloomberg via Getty Images

Navukovy supracoŭnik centra BEROC Dźmitryj Kruk u prahramie na DW Biełaruś zaŭvažaje, što biełarusy nie bačać nadziejnych sposabaŭ źbieražeńnia svaich srodkaŭ:

«Raniej, 10-20 hadoŭ amal jak sinonim usprymałasia: źbieražeńni raŭniajecca depazit u zamiežnaj valucie ŭ banku. Siońnia ŭsie składniki hetaj formuły vielmi drenna pracujuć. Biełaruski bank u śviatle sankcyj i izalavanaści biełaruskaj ekanomiki ad niejkaha narmalnaha asiarodździa nie ŭsprymajecca jak nadziejnaje prystanišča dla hrošaj.

Depazit u zamiežnaj valucie (klučavoje słova «zamiežnaj») z ulikam taho, što staŭki pa zamiežnaj valucie siońnia štučna vielmi mocna zanižanyja, nie bačycca nadziejnym sposabam źbieražeńnia. (…)

Usio toje, što dadaje ŭ skarbonku niaŭpeŭnienaści ŭ zaŭtrašnim dni, u našym vypadku spracoŭvaje na karyść bolšaha spažyvańnia siońnia».

Na dumku Kruka, u siońniašniaj ekanamičnaj situacyi spažyviecki aptymizm vyhladaje dastatkova razumnym.

«Spažyviecki aptymizm biarecca nie na pustym miescy. Z adnaho boku, jon biarecca z-za taho, što niama instrumientaŭ źbieražeńnia, jakija zadavalniajuć ludziej.

Druhaja vielmi važnaja reč, jakuju treba pryznać jak fakt, — vielmi surjozny rost dachodaŭ. Kali spałučyć dva hetyja inhredyjenty razam, to jakaja ŭ hałavie šmat jakich ludziej karcina?

«Što budzie zaŭtra — niezrazumieła, nieviadoma. Siońnia dachody jość. Pieranieści ich u zaŭtrašni dzień nie fakt, što atrymajecca».

Jakija vysnovy z hetaj formuły? Atrymlivać ad siońniašniaha dnia toje, što možna atrymać. I šmat chto ź biełarusaŭ tak i robić. Na moj pohlad, heta šmat u čym racyjanalnyja pavodziny».

Kamientary6

  • Acab
    27.12.2024
    Kali ŭžo ŭsich hetych padłukaženaŭskich biudžetnikaŭ i takich samych emihracyjnych parazytaŭ budziem sudzić praź ichaje ščyravańnie na narabavanym?
    Jak hety BERAK raźdźmuła kryvioj na šyi padatkarabavanaha.
    Chto jany, navošta? Sferyčnaje biurakratyčnaja metastaza ninavošta
  • Tekla
    27.12.2024
    Niama čaho ni aščadžać, ni tracić
  • Čiełoviečiek
    27.12.2024
    Jeśli vy zanieśli dieńhi v bieł. bank, sčitajtie čto eto užie nie vaši dieńhi. Tovariŝ major lehko ich u vas otbieriot. Nalik $ i € i to łučšie zanykať.

Ciapier čytajuć

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Zialenski raskazaŭ, jak vajna paŭpłyvała na jaho zdaroŭje5

Prezidentku Šviejcaryi abvinavačvajuć u naniasieńni krainie miljardnych strataŭ, bo nie ŭmieła razmaŭlać z Trampam7

Viačorka adkazaŭ Kavaleŭskamu, jaki «niečakana raźviarnuŭ svaje pazicyi na 180 hradusaŭ»: Ni ŭ jakim razie samim nie panižać staŭki13

Na eBay pradajuć biełaruskuju manietu za 2750 dalaraŭ

Hiermanija pierad vučeńniami «Zachad-2025» pierakidaje svaje źniščalniki ŭ Polšču

Saša Filipienka paśla zabarony prodažu «Słana» ŭ Biełarusi vykłaŭ jaho ŭ internet5

Łukašenka svaim ukazam abmiežavaŭ chutkaść elektrasamakataŭ na tratuarach da 10 km/h23

Futbalist pierajšoŭ u «Homiel», kab zarabić. Ale praź piać dzion jaho zvolnili — z-za majki z nadpisam F*ck Gomel

Tramp ličyć, što Pucin nie budzie vajavać, kali cana nafty źmienšycca jašče na 10 dalaraŭ5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić