Biełaruska stała italjanskaj kinazorkaj i adkryta vystupaje suprać dyktatury Łukašenki
U siaredzinie studzienia pa adnym z hałoŭnych telekanałaŭ Italii RAI3 pakazali miuzikł «Kraina maraŭ». Hałoŭnaja hierainia — italjanskaja imihrantka ŭ ZŠA Eva, jakaja zarablaje myćciom posudu ŭ papularnym kłubie i maryć stać śpiavačkaj. Jaje rolu vykanała biełaruska Kaciaryna Šulha, jakaja ledź nie litaralna prajšła šlach svajoj hieraini i stała samaj viadomaj biełaruskaj u Italii, raspaviadaje «Svaboda».

Kali 12‑hadovaja dziaŭčynka emihravała z Hrodna ŭ Rym u 2005 hodzie, to viedała na italjanskaj tolki dva vyrazy «Pryvitańnie» i «Dzie tualet?» Ciapier Kaciarynie Šulzie 32. Jana maje za saboj karjeru italjanskaj madeli, hrała ŭ teatry, źniałasia ŭ dziasiatkach filmaŭ i sieryjałaŭ. Niekalki hadoŭ tamu jana źniała ŭłasny film pra Biełaruś i stała adnoj z samych zaŭvažnych advakatak svajoj radzimy ŭ Italii.
Kaciaryna naradziłasia ŭ Hrodnie ŭ siamji nastaŭnicy i milicyjanta. Adnak baćki paźniej raźvialisia. Jaje dziacinstva prachodziła ŭ rajonie Dzieviatoŭka. Kali dziaŭčyncy było 10 hod, mama vyrašyła źjechać u Italiju ŭ pošukach lepšaha žyćcia. Spačatku pajechała sama, na «raźviedku». Kaciu hadavali babula ź dziadulem. Praz dva hady mama zabrała dačku ŭ Ostyju, pad Rymam.
Darečy, mama Kaciaryny — dziajačka biełaruskaj dyjaspary ŭ Italii Volha Surynava. Padčas pratestaŭ u Biełarusi i paśla ich jana ładziła akcyi salidarnaści ŭ Rymie. A 2024 hodzie jana stała kandydatkaj na vybarach u Jeŭraparłamient ad italjanskaj partyi Più Europa.
«Udzielničaju ŭ kampanii ad imia biełarusaŭ, jakija zmahajucca za demakratyju», — kazała tady Volha Surynava. Temu Biełarusi jana aktyŭna prasoŭvała padčas vybarčaj kampanii. Za jaje addali hałasy bolš za tysiaču vybarščykaŭ, ale hetaha nie chapiła, kab atrymać mandat jeŭradeputatki.
U pieršyja hady emihracyi Kaciaryna Šulha žyła ŭ Ostyi, pad Rymam. Heta miastečka na bierazie Mižziemnaha mora. Tam jana pajšła ŭ italjanskuju škołu.
«Ja razmaŭlała pa-francusku, ale nie pa-italjansku, tamu ŭ škole na mianie hladzieli zvysoku. Heta byli 2000-ja, u modzie byli džynsy z adkrytaj bializnaj, a ja nasiła zašpilenuju błuzku, jak u Biełarusi, i dumała pra siabie: jak ja mahu žyć u hetaj krainie, kali ja navat nie viedaju, jak rezać picu?» — raskazvała niekalki hadoŭ tamu Šulha italjanskamu vydańniu Oggi.
Ale razhublenaść nie tryvała doŭha. Jašče padčas vučoby ŭ škole, kali joj było 15 hod, dziaŭčyna pačała supracoŭničać z madelnymi ahienctvami. Dva dni ŭ miesiac jana zdymałasia ŭ Rymie dla rekłamy i časopisaŭ mody. Zarablała kala 800 jeŭra i nie musiła prasić hrošy ŭ mamy.
Pryhoda z kino pačałasia zusim vypadkova. Kaciaryna pryjšła na kastynh modnaha časopisa. U susiednim pakoi adbyvaŭsia kastynh na rolu ŭ sieryjale. Šukali błandzinku z doŭhimi vałasami.
«Ja siadzieła ŭ čarzie ŭ svoj pakoj. Pobač prachodziła žančyna i prapanavała zajści da ich. Mnie dali scenar, ja jaho pračytała i adrazu pačuła, što ja pasuju. Ale ja da hetaha nikoli nie hrała, mnie było ŭsiaho 16 hod. Ja musiła hrać vučanicu liceja. Mianie spytali, ci ŭmieju ja jeździć na matacykle, bo heta treba dla sceny. Ja jak sumlennaja biełaruska adkazała, što tak, my ž usio ŭmiejem. Zdymki pryznačyli praz 10 dzion i ja adrazu pajšła na ŭroki jazdy na matacykle. Ale kali pryjšła na pracu, to nie zmahła zatarmazić, mianie davodziłasia dahaniać. Ale paśla hetaha ŭsio pajšło dobra. Režysiory mianie paznavali i zaprašali na inšyja zdymki», — raskazvała Kaciaryna ŭ intervju.
Kaciarynu zaprašali zdymacca nie tolki ŭ kino, ale i ŭ muzyčnych klipach. Adnoj z samych paśpiachovych była supraca sa śpievakom Fračeska Renhi. Klip na jutubie sabraŭ 46 miljonaŭ prahladaŭ.
Paśpiachovym byŭ taksama klip miłanskich repieraŭ z hurta Club Dogo.
U 2013 hodzie Šulha atrymała premiju «Najlepšaja aktrysa-pačatkoŭka» ŭ ramkach fiestyvalu niezaležnaha aŭtarskaha kino ŭ Apulii. Praz 10 hod biełarusku zaprasili ŭžo ŭ prafiesijnaje žury hetaha festu.
U 2019 hodzie jana źniałasia ŭ psichałahičnym trylery «Čałaviek u łabiryncie» razam z Daścinam Hofmanam i italjancam Toni Serviła, ulubioncam režysiora Paoła Sarencina, jaki hraŭ u «Vialikaj pryhažości». Rolaj mary Šulha nazyvaje dziaŭčynu Džejmsa Bonda.
Akciorstva źviało Šulhu z budučym mužam, kinapradziusaram Marka Biełardzi. U Biełarusi mnohija mohuć viedać jahony film «Idealnyja nieznajomcy». Heta kamiedyja pra siemiarych siabroŭ, jakija źbirajucca na viačeru i pačynajuć hulniu: začytvajuć usłych usie SMS i paviedamleńni ŭ sacyjalnych sietkach, a zvanki stavić na hučnuju suviaź. Šulha časta padkreślivaje, što muž nie mieŭ nijakaha ŭpłyvu na jaje karjeru. Pieršyja vosiem hod jana nie zdymałasia ŭ filmach, jakija pradziusavaŭ jaje muž. Apošni, da jakoha mieŭ dačynieńnie jaje muž, heta akurat kinamiuzikł «Kraina maraŭ».
U Kaciaryny i Marka troje dziaciej: syn Łarenca i bliźniatki Nina dy Futura. Łarenca paśpieŭ nie raz pabyvać u Biełarusi, a dočki naradzilisia ŭ 2020 hodzie. Paśla samych bujnych u historyi Biełarusi pratestaŭ Kaciaryna Šulha nie moža pajechać u Biełaruś.
Jana časta padkreślivaje svaju biełaruskaść, u intervju raskazvaje pra dyktaturu Łukašenki, a ŭ sacyjalnych sietkach dzielicca infarmacyjaj pra padziei ŭ Biełarusi. Kali ŭ adnym z intervju jaje spytali pra padabienstvy i adroźnieńni biełarusaŭ i italjancaŭ, Šulha skazała: «Dla mianie jany vielmi padobnyja. Mahčyma, biełarusy spačatku bolš naściarožanyja — z pavahi i praź vietlivaść, ale potym i biełarusy, i italjancy ŭmiejuć vielmi mocna daviarać».
U 2021 hodzie, kali Śviatłana Cichanoŭskaja była ź vizitam u Rymie, jana sustrełasia z Kaciarynaj Šulhoj.

Praz hod biełaruska źniała dakumientalny film Insultati. Bielorussia pavodle pjesy Andreja Kurejčyka.
Spačatku Kaciaryna chacieła pastavić pjesu ŭ teatry, ale heta było ŭ časy pandemii kavidu. Było składana znajści akcioraŭ i sabrać ich razam u Rymie. Film akazaŭsia ŭ toj čas adzinaj mahčymaściu. Šulzie ŭdałosia sabrać viadomych aktoraŭ. Pa jaje słovach, jany «ni na chvilinu nie vahalisia» i adrazu pahadzilisia źniacca ŭ filmie.

«Dla mianie nievierahodna važna praciahvać infarmavać zvyčajnych ludziej pra sapraŭdnuju historyju biełaruskaha naroda», — skazała Kaciaryna ŭ intervju.
Teksty ŭ filmie čytajuć tytułavanyja italjanskija aktory Łuka Ardžentera, Ambra Andžalini, Stefana Frezi. Premjera filma adbyłasia na Tryjesckim kinafiestyvali. Jaho taksama pakazvali ŭ italjanskim parłamiencie.
U intervju Šulha padkreślivaje, što «Maja Biełaruś — heta nie kraina Łukašenki» i što «Łukašenka nie pradstaŭlaje biełaruski narod, bo jaho nikoli nie abirali».
U 2024 hodzie ŭ rymskim Teatro Golden adbyłasia premjera śpiektakla Insultati. Bielorussia, dzie Šulha była i režysiorkaj, i aktrysaj. U hetaj pastanoŭcy jana raskazała i pra svajho stryječnaha brata Mišu, pryśviaciŭšy premjeru jamu.
Michaś Šavielski byŭ biełaruskim dobraachvotnikam va Ukrainie, paramiedykam u biełaruskim bataljonie «Teror». Jon zahinuŭ 11 kastryčnika 2022 hoda padčas bajoŭ u Chiersonskaj vobłaści, miž siołami Biezymiennaje i Ščaślivaje. Chłopcu byŭ 21 hod. U intervju Šulha raskazvała, što hulałasia ź im, kali jany byli dziećmi. U svaim Instahramie jana vystaviła zdymak, na jakim trymaje brata na rukach. (Pieraharnicie zdymak na apošni).
«Jon vučyŭsia na fiłasofskim fakultecie, byŭ vielmi razumny. Ja viedaju šmat ludziej, jakija pakidajuć Biełaruś i jeduć vajavać va Ukrainu. Biełaruski narod z Ukrainaj, a nie suprać jaje», — skazała Kaciaryna ŭ adnym z intervju.
Miłanskaja hazieta Corriere della Sera pisała ŭ 2016 hodzie, što bijahrafija Kaciaryny Šulhi vyhladaje «jak scenar fikšn-seryjału». Jana pabudavała novaje žyćcio z nula — biez movy, suviaziaŭ i harantyj. U čužoj krainie ź ciažkoj adaptacyjaj jana pastupova ŭvajšła ŭ śviet italjanskaha kino i telebačańnia, dziakujučy ŭłasnaj nastojlivaści. Vydańnie padało Šulhu jak prykład pakaleńnia maładych mihrantaŭ, dla jakich Italija stała domam, ale minułaje — važnaj častkaj identyčnaści. U materyjale akcentujecca, što Kaciaryna nie admoviłasia ad svajho pachodžańnia i nie sprabavała «rastvarycca» ŭ italjanskaj rečaisnaści, a naadvarot — pryniesła z saboj inšaść, jakaja stała jaje admietnaściu jak aktrysy.
-
«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram
-
«Bajsoł» abvinavaciŭ Stryžaka ŭ admovie pieradać kantrol nad jurydyčnymi asobami ŭ Polščy i ZŠA
-
Departavanym palitviaźniam, kab abžycca na novym miescy, zaraz treba prostyja rečy: vopratka, posud, paściel — zbor
«Łukašenka pavinien panieści adkaznaść za saŭdzieł u rasijskaj ahresii». Ministr zamiežnych spraŭ Ukrainy raskazaŭ pra novuju palityku ŭ dačynieńni da Biełarusi
Kamientary
Maci dziadule babule za vychavańnie