Historyja33

Što «Naša Niva» pisała ŭ hetyja dni ŭ 2016, 2006, 1996?

Usio mianiajecca — «Naša Niva» zastajecca.

2016

Nina Bahinskaja zładziła Novy hod sa ściaham

Žycharka Minska ŭ navahodniuju noč prajšła ad Akademii navuk da płoščy Niezaležnaści ź bieł-čyrvona-biełym ściaham. «Ja ŭžo ŭ tym uzroście, što sama vyrašaju, z čym mnie chadzić», — adkazvała jana śpiecnazaŭcam, jakija sustrakalisia na šlachu.

Mitrapalit Pavieł: U ZŠA niama ŭžo ničoha chryścijanskaha

«Siońnia Amieryka nastupaje na tyja ž hrabli, što i Saviecki Sajuz». «Zastałasia tolki abhortka ad cukierki, a samoj cukierki ŭžo nie isnuje»…

Novaja stratehija nacyjanalnaj biaśpieki Rasii razhladaje «źnižeńnie roli ruskaj movy ŭ śviecie» jak pahrozu

Što mova dla rasijan moža słužyć casus belli, my bačyli ŭ 2014 hodzie. Tamu ŭsim susiedziam Rasii treba hety punkt viedać…

Jak nastaŭnik muzyki z kałhotkami i pančochami pieramoh indyvidualnych pradprymalnikaŭ. Historyja pośpiechu zasnavalnika «Konte Spa» Valancina Bajko

Paru hadoŭ tamu ŭ parku Łasosna paŭstaŭ kompleks ź niekalkich katedžaŭ. Niekalki draŭlanych viaskovych chatak tut stajali i raniej. Ale ciapier jany stali chlavami pobač z sučasnymi damami. U Łasośnie ŭźviała svaje katedžy biznes-elita Hrodna.

«Ruch zabaronieny» — taki znak sustrakaje niaprošanych haściej.

Pieršym za šłahbaumam staić dom Stanisłava Siamaški, ułaśnika budaŭničych kampanij i hatela, nazvanaha ŭ honar siabie. Heta toj dziejač polskaha ruchu, jaki padtrymaŭ Alaksandra Łukašenku i ŭ kancy 2000‑ch uznačaliŭ «aficyjny» Sajuz palakaŭ Biełarusi.

Pobač z domam Siamaški — ścipły katedž siamji Bajko. Kali być dakładnym, Valancina Bajko-starejšaha. A voś sam haspadar biznesu, kažuć, atabaryŭsia ŭ Kałbasinie. Kaliści heta była vioska ŭ pryharadzie Hrodna, adnak ź ciaham času Kałbasina ŭvajšło ŭ skład abłasnoha centra.

Rezidencyja Bajko raskinułasia amal na 30 sotkach ziamli. Za kamiennym płotam, vystaŭlenym jełačkaj, dva budynki. U dvary staić mikraaŭtobus z dypłamatyčnymi numarami. Niezdarma ž Valancin Bajko-małodšy — hanarovy konsuł Ukrainy ŭ Hrodnie…

Śviatłana Kurs: «Ja, moža, apošni čałaviek, jaki pamiataje Novy hod jak Vasille»

Pišu vam i ŭspaminaju sceny z maich dvuch-troch hod. Jak pryviali na televizar 100‑hadovaha dziadka, jakomu, tym nie mienš, «śviacili vočy», i radavalisia, tyckajučy palcam u «Lebiadzinaje voziera»: «Hlań, Kostuś, čerci skačuć. Bačyš, Kostuś?» Što na toje Kostuś adkazvaŭ, nie pamiataju, ale heta jon mnie raskazaŭ, što nasamreč krumkačy kryčać «kroŭ, kroŭ, kroŭ!», i asabliva treba ŭvažać, kali krumkačy źbirajucca pa troje…

Samaje čytanaje na nn.by za 30 śniežnia — 22 studzienia

1 Navahodni padarunak biełarusam ad Pucina

2 Telekanał «Rasija» adcenzuravaŭ viadomy kadr u filmie «Bryljantavaja ruka»

3 Test na nacyjanalnaść: što vy bačycie na fota?

4 Da 7 studzienia i paśla 13‑ha prahnazujecca vyklučny maroz — da minus 25 na poŭnačy

5 Jak Pucin staŭ Pucinym: film-rasśledavańnie, jak hrupa kahebistaŭ i źviazanych ź imi kryminalnych hrupovak padmiała pad siabie ekanomiku Rasii

6 Roŭna na Novy hod u Dubai zhareŭ 63‑paviarchovy hatel

7 Alaksandr Cichanovič: Aleksijevič? Šyła ŭ miašku nie schavaješ. Rolik z «psichbalnicy»? Heta byŭ pijar-chod. Naš hanarar? 30 młn rubloŭ

8 Jany adyšli ad nas za 2015 hod

9 Anton Matolka: Biełaruś — heta Jeŭropa!

10 Łukašenka padziakavaŭ ZŠA i Jeŭropie

«Adzin narod chadziŭ 40 hod — i vyjšaŭ mocny. Respublika Biełaruś

u 2016‑m adznačyć pieršy jubilej abviaščeńnia niezaležnaści. Choć, papraŭdzie, niama pakul realnaj niezaležnaści. Heta byli, chutčej, hady šlachu da jaje. Kolki jašče iści? Nieviadoma. Ale ž u toje, što «dojdziem my», vieryć usio bolš biełarusaŭ. Pažadajma ž sabie ŭ Hod Niezaležnaści bolej niezaležnaści», — pisała «Naša Niva» ŭ redakcyjnym ustupie da svajho pieršaha numara za 2016 hod.

2006

(Hazieta paśla zabarony na aficyjny raspaŭsiud pierajšła ŭ farmat A5)

50 radkoŭ redaktara

Pieradusim dziakuju tym ludziam, jakija ŭ 25‑hradusny maroz danosili hazietu čytačam…

Šancy na padzieńnie dyktatury

aceńvajuć Vital Silicki, Andrej Kazakievič i Valer Karbalevič…

Janka Łajkoŭ: My žyviom u volnaj krainie

Usiaho 46 litarataraŭ padali zajavy na vychad z Sajuza biełaruskich piśmieńnikaŭ, kab pierajści ŭ Čarhincoŭ SPB. U bolšaści heta supracoŭniki chołdynha «Litaratura i mastactva»…

74‑dzionnaj haładoŭkaj

vaŭkavyski pradprymalnik Mikoła Aŭtuchovič dabiŭsia vyzvaleńnia z turmy. Za čas haładoŭki 40‑hadovy Aŭtuchovič straciŭ 40 kh…

Sprava Kaśpiaroviča

17 studzienia a 22‑j aktyvista biełaruskha ruchu sadraŭ čyrvona-zialony ściah z dacha Minharvykankama. Ciapier jamu pahražaje hod «chimii». Jak usio było nasamreč?..

Šanoŭnyja našaniŭcy!

Sardečna vinšuju vas z Novym hodam. Niachaj u 2006 hodzie «Naša Niva» vierniecca ŭ katałohi. Adam Maldzis, Minsk

Pieravahi seksu na marozie

Adziny ŭ našych šyrotach svajak marskoje traski robić heta ciapier. U čas, kali ŭsia biełaruskaja źvieryna, ptastva i ludstva, stuliŭšysia, čakajuć ciapła, u pradonnych hłybiniach, łabiryntach karčoŭ, tajemnych norach pačynajecca ruch. Jakraz ciapier u mientuzoŭ — šlubnyja huli…

1996

(Pieršy numar «Našaj Nivy» ŭ 1996 vyjšaŭ 1 sakavika)

My j suśvietnaja historyja

Našy adčuvańni nie supadajuć z tym, što nam štodzionna naviazvajuć biełaruskija haziety j asabliva telebačańnie. My viedajem, što niama pierśpiektyvaŭ u hihantaŭ sacyjalistyčnaj industryi (inšaja reč — škada ludziej); pra typaž kiraŭnika — «samaha čałaviečnaha čałavieka» — my ŭžo šmat čytali ŭ histaryčnaj publicystycy. Ale biezdań pamiž nami i ciapierašnim režymam navat bolš hłabalnaja, čym tatalny niedavier da aficyjnych łozunhaŭ. My bačym, što tut niama palityki, niama ekanomiki, niama realijaŭ — usio sucelnaja mietafizika. Biełaruskaja dziaržava siońnia — mara dla dośledaŭ Frojda…

Zrazumieć Dudajeva

Džachar Dudajeŭ — heta nie dziki važak plemieni čačencaŭ, ale prezident, abrany svaim narodam na demakratyčnych vybarach…

Siła suprać intuicyi

U šachmatnym matčy Kasparava z kampjutaram Deep Blue pieršuju partyju čempijon śvietu prajhraŭ…

Za što Avin zabiŭ Kaviela?

Novaje ese Uładzimira Arłova pra aŭtobusnaje padarožža z Navapołacka ŭ Miensk.

Nijaki Tarkviemada z usimi svaimi ispanskimi čaravikami dy inšym śpiecpryčyndallem nie vyciahnuŭ by ź mianie i dziasiataj doli taho, što zdolny zdabyć čyrvanałoby «Ikarus», što viazie mianie z Navapołacka ŭ Miensk…

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary3

  • Rr
    30.01.2026
    Kali łaska, davajcie bolš infarmacyi, čym zahałovak i niejki kucy kavałak
  • Red.
    30.01.2026
    Rr, staryja numary Našaj Nivy vy možacie sami čytać i ŭ nas na sajcie ŭ archivie https://d2accbiqacj5y8.cloudfront.net/ca/707/, i ŭ biblijatecy Kamunikata https://kamunikat.org/nasha-niva-belaruskaya-gazeta-1-39-1996
  • Litvinas
    31.01.2026
    [Red. vydalena]

    [Zredahavana]

Ciapier čytajuć

Piać pryčyn — u tym liku adna fantastyčnaja, — pa jakich biełarusam adklučyli śviatło ŭ haradach

Piać pryčyn — u tym liku adna fantastyčnaja, — pa jakich biełarusam adklučyli śviatło ŭ haradach

Usie naviny →
Usie naviny

Aryštavali byłoha pamočnika Michaiła Miaśnikoviča10

Statak zubroŭ pryjšoŭ u viosku na Paleśsi3

U Hiermanii zatrymali deputata ad AdH, na palach jakoha pad Lidaj pracavali viaźni11

Dziasiatki kažanoŭ vykinuli na śnieh kala himnazii ŭ Salihorsku. Što było dalej8

Vaśmikłaśnica ŭ rasijskim Krasnajarsku abliła bienzinam i padpaliła adnakłaśnika12

«Minsktrans» prakamientavaŭ historyju ź dziaŭčynaj, jakaja trapiła ŭ balnicu paśla ŭdaru tokam u tralejbusie1

Čatyrochhadovy chłopčyk staŭ śviedkam žorstkaha zabojstva maci. Praz 20 hadoŭ jon uspomniŭ detali — zabojca pakarany5

Tadevušu Kaściušku — 280 hadoŭ. Hieroj dvuch kantynientaŭ, ale nie ščaślivy čałaviek15

Tusk: Sietka Džefry Epštejna mahła być maštabnaj apieracyjaj rasijskich śpiecsłužbaŭ pa vierbavańni zachodnich elit18

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać pryčyn — u tym liku adna fantastyčnaja, — pa jakich biełarusam adklučyli śviatło ŭ haradach

Piać pryčyn — u tym liku adna fantastyčnaja, — pa jakich biełarusam adklučyli śviatło ŭ haradach

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić