Intryha zachoŭvajecca na vybarach i refierendumie ŭ Małdovie
Vioska prahałasavała na refierendumie pa intehracyi ŭ ES «suprać», ale hałasy Kišyniova i dyjaspary mohuć usio źmianić. Taksama pakul niajasna, ź jakim adryvam pieramahaje Maja Sandu.

Prezidenckija vybary i refierendum ab ustupleńni Małdovy ŭ ES prajšli ŭ niadzielu 20 kastryčnika.
Dziejny prezident Maja Sandu pieramahaje. Pa vynikach apracavanych 98% biuleteniaŭ, za jaje prahałasavała 42% vybarcaŭ, za jaje asnoŭnaha supiernika Alaksandra Stajanohła — 26%. Budzie druhi tur vybaraŭ.
Pa referendumie pra ES CVK apracavaŭ 98% biuleteniaŭ. Ruch u ES padtrymała 49,94% vybarcaŭ, suprać vykazałasia 50,06%.
Zastałosia apracavać biuleteni zamiežža, što aznačaje: «za» ES, chutčej za ŭsio, atrymaje nievialikuju pieravahu. A adryŭ Sandu jašče trochi vyraście.

Vybarščyki atrymlivali dva biuleteni. Pieršy, šeraha koleru, ź pieralikam kandydataŭ u prezidenty. A druhi, fijaletavy, z tekstam papravak u Kanstytucyju i pytańniem ab tym, ci padtrymlivajuć jany źmianieńnie Kanstytucyi z metaj dałučeńnia Małdovy da ES.
Zhodna z danymi CVK, prahałasavała 51,5% vybarcaŭ.
Kab hałasavańnie było pryznana sapraŭdnym, treba było pieraadoleć paroh vybarčaj jaŭki ŭ 33%.
Na post prezidenta pretendavała 11 kandydataŭ. Novym kiraŭnikom krainy stanie toj, chto nabiare absalutnuju bolšaść hałasoŭ. Kali nichto nie zaručycca takoj padtrymkaj, to praz dva tydni pravodzicca druhi tur prezidenckich vybaraŭ.
-
«Užo hod žyli b biez vajny». Łaŭroŭ abvinavaciŭ ZŠA i Jeŭropu ŭ tym, što vajna va Ukrainie zaciahnułasia
-
Kreml prapanavaŭ Trampu dapamahčy spynić udary pa rasijskich tankierach i źniać z Rasii sankcyi, kab vyrašyć prablemy ZŠA z dyzielem
-
Danija zajaviła pra abstreł svajho viertalota z rasijskaha frehata
Ciapier čytajuć
Elektronnuju «Biełaruskuju encykłapiedyju», stvoranuju jak prastoru «vierahodnych viedaŭ pra Biełaruś», cicha likvidavali razam z redakcyjaj. Kupu artykułaŭ pieradali Hihinu
Kamientary