Usiaho patrochu55

Pabyvała ŭ 38 krainach, nazapasiła na niekalki kvater. Jak biełaruska pracuje ściuardesaj na pryvatnaj jachcie

Krychu bolš za miesiac u hodzie Alesia Kalenik žyvie ŭ samaj zvyčajnaj kvatery ŭ Mazyry. Uvieś astatni čas domam dla dziaŭčyny stanovicca kajuta na pryvatnaj jachcie, dzie jana pracuje hałoŭnaj ściuardesaj (tak, ściuardesy prapanujuć napoi nie tolki na borcie samalotaŭ). Kožny dzień dziaŭčyna naziraje łakšery-žyćcio z usimi jaho atrybutami: darahim šampanskim, vustrycami i posudam sa srebra. Mieć znosiny prychodzicca z čalcami karaleŭskich siemjaŭ, uładalnikami miljonnych biznesaŭ i ich zabiaśpiečanymi haściami. Alesia pryznajecca: takoje asiarodździe nie moža nie matyvavać, chacia ŭ rodnym Mazyry joj «dychajecca niejak praściej». Jak heta — bolšuju častku hoda žyć u mory, piša Onliner. 

Žurnalisty «złavili» Alesiu ŭ adpačynku — kali jana pryjechała ŭ Mazyr da mamy. Dla jachtynhu zaraz niesiezon, i jakraz u hety čas bolšaść rabotnikaŭ raźjazdžajucca pa damach. Ale ŭžo 17 lutaha biełaruska znoŭ vierniecca ŭ mora — na jachtu, dzie pracuje apošnija čatyry hady.

— Ja ŭžo vielmi sumuju pa svajoj kamandzie, čakaju nie dačakajusia, kali viarnusia na pracu. Musić, ja taki čałaviek, jakomu treba ŭvieś čas niešta rabić. Voś zaraz mama mianie prosić: «Alesia, ty tolki ničoha nie rabi, robat-pyłasos usio prybiare». Ale tolki jana za dźviery, jak Alesia chapajecca za anuču! Mnie ŭvieś čas treba čymści zajmacca, — śmiajecca dziaŭčyna.

«Z druhoha kursa pajšła pracavać na parom»

Pra žyćcio na pryvatnaj jachcie Alesia nikoli nie maryła, chacia marskuju karjeru płanavała. Skončyŭšy škołu ŭ Mazyry, dziaŭčyna źjechała žyć da baćki ŭ Sankt-Pieciarburh i pastupiła tam u «makaraŭku» — univiersitet marskoha i račnoha fłota. Užo z druhoha kursa pieraviałasia na zavočnaje i pajšła pracavać na parom — u kampaniju, jakaja vaziła turystaŭ ź Piciera ŭ Estoniju, Finlandyju, Šviecyju i Łatviju.

— Pa pieršym kantrakcie ŭ mory ja ŭładkavałasia pradaŭcom u djuci-fry. Za čatyry hady darasła da mieniedžara — na mnie byli kiravańnie kasaj pa ŭsich barach i restaranach, poŭnaja vyručka za dzień, — uspaminaje Alesia.

Na paromie dziaŭčyna paznajomiłasia z kalehaj-estonkaj, jakaja padzialiłasia pryvabnaj prapanovaj: «A čamu b tabie nie pajści absłuhoŭvać jachty?» 

U toj momant biełaruskaja paniaćcia nie mieła, čym zajmajucca ściuardesy ŭ jachtynhu, ale vyrašyła, što čas pasprabavać niešta novaje. Da taho ž heta była dobraja mahčymaść padciahnuć anhlijskuju, bo na jachtach zvyčajna źbirajecca internacyjanalnaja kamanda.

Kali parom zajšoŭ u Talin, Alesia advažyłasia schadzić na sumoŭje ŭ adnu z kruinhavych kampanij (ad słova crew — «ekipaž»). Kandydaturu dziaŭčyny adobryli, ale za kančatkovym paćvierdžańniem treba było jechać až u Manaka. Biełaruska ŭziała vodpusk i rvanuła za svajoj maraj.

— Źlatała, prajšła sumoŭje. I mnie kažuć: «Jość adna karaleŭskaja jachta, jakaja z Bachrejna vychodzić u Francyju. Kali hatovy pabyć «junijor-ściuardesaj», to my vas voźmiem». U mianie ŭ zapasie było niešta kala vaśmi dzion. Ja viarnułasia na parom, sabrała rečy i palacieła na novuju pracu! Usio raźvivałasia vielmi imkliva.

Biez dakumientaŭ maraka patrapić na jachtu, viadoma ž, niemahčyma. U Alesi ŭžo byŭ seaman's book (ci «pašpart maraka», jaki afarmlajecca ŭ Ministerstvie transpartu na piać hadoŭ), tamu ŭsio atrymałasia maksimalna prosta.

— U francuzskim porcie mianie sustreła ahient, pastaviła ŭ pašpart «stop-vizu», kab pa dakumientach maraka ty nie znachodziŭsia ŭ krainie pa šenhienie. Potym my pajechali ŭ partovuju palicyju, aformilisia tam – i ŭsio, mianie adviali na jachtu. Jak zaraz pamiataju: heta była 50-mietrovaja jachta, davoli vialikaja. Byvajuć 12 mietraŭ, 35, 45, a samaja vialikaja jachta, na jakoj ja pracavała, pa pamiery była 160 mietraŭ.

Tak vyhladaje seaman's book

Pieršyja paŭhoda na jachcie myła prybiralni

Pieršy kantrakt u Alesi byŭ na paŭhoda. I ŭvieś hety čas, pryznajecca dziaŭčyna, jana zajmałasia vyklučna ŭborkaj prybiralniaŭ.

— Na jachcie ŭsio darahoje: padhałoŭje łožka, paścielnaja bializna, pakryvała. Kali ty raptam niapravilna niešta zrobiš i sapsuješ darahuju reč, tabie daviadziecca płacić sa svajoj kišeni, — ździŭlaje strohimi praviłami Alesia. - Tamu «junijor-ściuardesy» zvyčajna vykonvajuć tolki samuju brudnuju pracu.

Z dośviedam dziaŭčyny źmianiajuć «status», paśla čaho ŭžo mohuć padłučacca da sierviroŭki stałoŭ i absłuhoŭvańnia haściej (ale znosiny pavinny być dazavanymi, «stroha pa spravie»). Asnoŭnuju rolu ŭ kamunikacyi z sudnaŭładalnikam i inšymi adpačyvalnikami vykonvaje hałoŭnaja ściuardesa. Jana vysłuchoŭvaje ŭsie pažadańni i kapryzy haściej i pieradaje ich pamočnicam. Takaja voś strohaja ijerarchija na jachcie.

Akramia ściuardes, na sudnie pracujuć kapitan, pamahaty kapitana, inžynier, bocmany, šef-kuchar — kamanda davoli vialikaja. Dakładny skład ekipaža zaležyć ad zapytaŭ sudnaŭładalnika i pamieraŭ jachty. Ciapier Alesia pracuje na 72-mietrovaj jachcie — jaje absłuhoŭvajuć piać ściuardes.

— Jość jachty pryvatnyja, a jość čartarnyja, jakija zdajucca ŭ arendu dla padarožžaŭ, — praciahvaje apuskać nas u niuansy raskošnaha žyćcia biełaruska. - Taja jachta, dzie ja ciapier pracuju, pryvatnaja, heta značyć u jaje adzin kankretny sudnaŭładalnik, jaki pieryjadyčna tam adpačyvaje i zaprašaje haściej.

Nahruzka na ekipaž zaležyć ad adnoj prostaj rečy: prysutničaje na jachcie ŭładalnik ci nie. Kali jon adpačyvaje ŭ mory, značyć, piersanał pracuje ŭ režymie 24/7.

— Tut, viadoma, patrebna vialikaja vytrymka. Ty možaš spać pa try hadziny ŭ sutki, tamu što treba prybirać kajuty, dapamahać šef-kucharu nakryvać śniadanki-abiedy-viačery, absłuhoŭvać haściej (a im uvieś čas niešta treba: vada, śviežavycisnuty sok i hetak dalej). My cełymi dniami krucimsia jak vaviorki ŭ kole, heta sapraŭdy vielmi ciažka.

Kali ž sudnaŭładalnika na jachcie niama (dapuścim, hety tydzień jon vyrašyŭ pravieści ŭ siabie na vile), toje ŭsio vyhladaje značna praściej.

— Ranicaj pračynajemsia, i ściuardesy dapamahajuć šef-kucharu rabić śniadanki dla ekipaža: narazajem sadavinu, vyciskajem sok. Potym my biarom anučki i idziom prybirać kapitanski mastok, pracirajem lusterki, pałubu i hetak dalej. Dalej šef-kuchar rychtuje abied dla kamandy, i my dapamahajem. Myjem posud, prybirajem toje, što nie prybrali ŭ pieršaj pałovie dnia, – i volnyja. Rabočy dzień u nas u takim vypadku niedzie ź dzieviaci ranicy da piaci viečara.

— Heta značyć, pa sutnaści, ekipaž absłuhoŭvaje sam siabie? — ździŭlajucca žurnalisty.

— Tak, mienavita tak, — uśmichajecca Alesia. - Ale byvajuć kantrakty, kali sudnaŭładalnik žyvie na jachcie amal uvieś čas. I heta, kaniečnie, ciažka. Dyvany biełyja, padhałoŭje biełaje, paścielnaje biełaje — kožny dzień treba ŭsio heta mianiać, admyvać, kab usio bliščała. Pryčym uładalnik siońnia moža spać u adnoj kajucie, potym u druhoj – i prybirać treba ŭsiudy. Časta na jachtach pravodziacca viečarynki, pryjazdžajuć dydžei.

Bahatyja ludzi i ich kapryzy

Pakolki na jachtach adpačyvajuć vielmi bahatyja ludzi, zapyty da absłuhoŭvańnia adpaviednyja. Usio pavinna vyhladać na najvyšejšym uzroŭni.

— Časta ŭładalniki jacht kupajucca na bierazie i potym viartajucca na sudna. Ale ty ž nie možaš skazać hościu: «Nie chadzi brudnymi nahami pa biełym dyvanie!» — śmiajecca Alesia. - Heta sudnaŭładalnik — jon što choča, toje i robić. A my ŭžo potym hadzinami važdajemsia z uborkaj. Adrazu skažu, što na jachcie jość usio: dźvie-try pralnyja mašyny, try sušyłki, pyłasosy dla čystki dyvanoŭ, prybory dla čystki srebra-zołata, mašynki dla prasavańnia. Usio heta dapamahaje nam padtrymlivać idealnuju čyściniu.

Časam davodzicca sutykacca ź niečakanymi pavodzinami naviedvalnikaŭ, pryznajecca Alesia. Jana da hetaha času z uśmieškaj uspaminaje vychadku adnaho hościa, jaki vyrašyŭ «pravučyć» ściuardes.

— Ja šmat prasiła hościa nie vykidvać tualetnuju papieru va ŭnitaz, pakolki my znachodzimsia na jachcie. Heta važna, bo na sudnie z-za takoha moža złamacca kanalizacyja. I voś adnojčy hość schadziŭ u prybiralniu ŭ toj kantejnier, kudy ŭsie vykidvajuć papieru… Viadoma, heta było śpiecyjalna, — śmiajecca Alesia.

— I časta byvaje takoje staŭleńnie — jak da «absłuhi»?

— Vy viedajecie, u mianie taki charaktar, što ja nikoli nie adčuvała niepavahu. Treba dakładna razumieć, što ty ściuardesa, a heta sudnaŭładalnik, i jon płacić tabie hrošy za pracu. Kali ty nie možaš heta prymać, tabie nie miesca ŭ jachtynhu. Sudnaŭładalnik moža rabić što zaŭhodna, jon moža ŭvieś dyvan u kryvi vypackać. A ty prybiareš, kali chočaš tut pracavać, ci ž raźvitaješsia ź jachtynham.

— A jość dziaŭčyny, jakija nie spraŭlajucca?

— Viadoma, kožnaja druhaja. Usie dumajuć, što jachtynh — heta pryhožaje žyćcio. Maŭlaŭ, ja ŭładkujusia, znajdu sabie bahataha mužčynu i vyjdu zamuž. Nie. Ty pracoŭny piersanał, i treba heta razumieć. Nielha budavać iluzii nakont taho, čym ty zajmaješsia.

Pry hetym karjernyja ŭschody ŭ ściuardes jość: siońnia ty prybiraješ tualety, zaŭtra robiš sierviroŭku stałoŭ, a paślazaŭtra stanovišsia kiraŭnikom.

Apošnija dva hady Alesia pracuje hałoŭnaj ściuardesaj na jachcie ŭ Dubai. Umovy jaje zadavalniajuć. Što važna, jachta vykarystoŭvajecca ŭładalnikam umierana, tamu zastajecca dastatkova volnaha času.

— Ciapier ja pracuju na karaleŭskuju siamju — heta vydatnyja ludzi, vielmi pavažliva staviacca da piersanału. A kali jość pavaha z boku sudnaŭładalnika, chočacca jašče lepš vykonvać svaju rabotu. Haspadar jachty ŭvieś čas na joj nie žyvie. Jon zvyčajna lubić chadzić na Moon Island, dzie pravodzicca načnoje šou. My vychodzim, dvoje-troje sutak staim i viartajemsia. Uładalnik źjaždžaje, a ekipaž padtrymlivaje paradak.

Naviedała ŭžo 38 krain i spyniacca nie źbirajecca

Dziakujučy svajoj niezvyčajnaj pracy Alesia naviedała ŭžo 38 krain: Hrecyja, Ispanija, Italija, Francyja, Aman, AAE, Saudaŭskaja Aravija, Bachrejn… Śpis možna praciahvać.

— Ci ŭdajecca vam niešta pahladzieć, kali vy prybyvajecie ŭ port?

— Viadoma! Kali sudnaŭładalnika niama, paśla pracy ekipaž moža svabodna vybracca ŭ horad (ale ŭsio roŭna lepš nie źjaždžać dalej 15-20 kiłamietraŭ ad porta). I zaŭsiody niechta adzin z padraździaleńnia (adna ściuardesa, naprykład) zastajecca na borcie.

Dla piersanała ŭładalnik jachty, jak praviła, aranduje mašynu. Ja i šef-kuchar zvyčajna jeździm na joj za pakupkami, ale možam vykarystoŭvać i ŭ niepracoŭny čas — naprykład, ja jeździła ŭ hory. Časam paśla pracy ja chadžu ŭ spartzału na sušy, mahu pajści ŭ bar abo kłub. Ale jość umova: nielha viartacca na jachtu ŭ pjanym vyhladzie. Ad adnaho kielicha vina, viadoma, ničoha nie budzie, ale surjoznaja pjanka — heta adrazu zvalnieńnie.

Źleva kajuta hałoŭnaj ściuardesy

Načujuć usie členy ekipaža stroha na jachcie — u svaich kajutach. U Alesi zaraz asobny pakoj — mietry dva na try, a astatnija ściuardesy žyvuć pa dva-try čałavieki (u kajutach časta dvuchjarusnyja łožki). Dla siabie śniadanki-viačery rabotniki nakryvajuć stroha na adviedzienaj terytoryi, karystacca haściavoj zonaj jany nie majuć prava, navat kali ŭładalnik adsutničaje. U ekipaža jość kanapy, televizar, svoj posud, pryčym davoli ścipły. Elitnym žyćcio piersanału na jachcie sapraŭdy nie nazavieš.

Zatoje vydatkaŭ niama nijakich: ściuardesam nie treba dumać ni pra žyllo, ni pra charčavańnie — usie zaroblenyja hrošy pry žadańni možna adkładać.

Zarpłata vopytnych ściuardes — ad 3 tysiač jeŭra ŭ miesiac

Što pa zarpłacie? Kali Alesia tolki pačynała, joj prapanavali kala $1,3 tys. u miesiac — heta standartnyja ŭmovy dla «junijor-ściuardes». Trochrazovaje charčavańnie, pražyvańnie i miedabsłuhoŭvańnie — biaspłatna.

Druhaja ściuardesa zarablaje kala €3 tys. u miesiac, a staršaja — ad €6,5 tys. Alesia zhadžajecca: heta vielmi hodnyja hrošy, jakija składana zarabić na sušy.

— Nam časta kažuć: «O-o-o, ty atrymlivaješ taki dobry zarobak». Ale treba razumieć, što vy śpicie doma, a my — nie. A jašče my ŭvieś čas dychajem kandycyjanierami. I ŭ nas nie byvaje vychodnych. Štodnia my znachodzimsia na pracy.

Dadatkova da asnoŭnaj zarpłaty ekipaž moža atrymlivać «čajavyja» — heta zvyčajnaja praktyka dla čartarnych jacht, jakija sudnaŭładalnik zdaje ŭ arendu. Hości prychodziać na tydzień ci na dva i ŭ kancy pakidajuć kala 10% ad rachunku, jaki piersanał zvyčajna dzielić paroŭnu.

— Zvyčajna heta čajavyja pa $ 2 tys. na kožnaha. Samaja bujnaja suma ŭ mianie była € 5 tys. Tady hości adpačyvali 23 dni, a my pracavali z ranicy da nočy. Časam i na pryvatnaj jachcie sudnaŭładalnik moža pakinuć na čaj, i heta narmalna. Voś jon dva miesiacy pabyŭ z vami i ŭ apošni dzień zachacieŭ usim adździačyć. A časam hości, naadvarot, prydumlajuć nahodu, kab čajavyja nie pakidać. Adnojčy na ​​čartary klijenty zajavili, naprykład, što my zamianili im šampanskaje, chacia my zaŭsiody adkryvajem butelki pry haściach.

Alesia nie chavaje: praca na jachtach za hetyja čatyry hady dazvoliła joj zarabić na niabiednuju budučyniu. Jana ŭžo nabyła niekalki kvater u roznych haradach i zdaje ich u arendu. Pry žadańni mahła b zaviaršyć karjeru, ale pakul nie hatova pazbaŭlać siabie mora.

— Ja ŭžo nastolki pryvykła da svajho žyćcia na jachcie, što navat nie razumieju, čym budu zajmacca na bierazie. Ranicaj pračynaješsia, padnimaješsia na adnu pałubu ŭvierch – i ty na pracy. Mnie ŭsio zrazumieła, blizka, znajoma. Jašče mnie vielmi padabajecca, što, pracujučy na ​​iachcie, ty pačynaješ razumieć myśleńnie paśpiachovych ludziej. Ja sa zvyčajnaj siamji. U žyćci ja b nikoli nie pierasiekłasia z tymi ludźmi, ź jakimi maju znosiny ciapier. A heta vielmi cikava — toje, jak jany siabie pavodziać, što jaduć, jak majuć znosiny, jak dumajuć. Pobač z hetymi ludźmi ty realna raścieš, heta inšy ŭzrovień.

Jak ža ŭładkavacca na pryvatnuju jachtu, kab, majučy znosiny ź miljanierami, zarabić na kvateru? Na hetaje pytańnie Alesia adkazvaje ŭnikliva. Kaža, što heta zakrytaja śfiera, traplajuć na takuju ​​pracu čaściej «pa znajomstvie».

— Možna pasprabavać prajści sumoŭje i samastojna, ale spatrebicca pašpart maraka — bieź jaho sapraŭdy nie voźmuć. Samy prosty sposab jaho zrabić — heta pajści spačatku na kruizny łajnier (tam zvyčajna biaruć ad $ 2 tys. «ahienckich» za pracaŭładkavańnie i dapamahajuć z dakumientami). Zapłacić, papracavać, zrabić Simiensbuk – i ŭžo potym sprabavać patrapić u kruinhavuju kampaniju.

Niejkich zvyšpatrabavańniaŭ da ściuardesaŭ na jachtach nie pradjaŭlajuć. Pryjarytet addajecca dziaŭčatam ad 22 da 33 hadoŭ z maksimalna naturalnaj źniešnaściu (biez tatu, pirsinhu i inšych upryhožvalnictvaŭ). Kampaktnaść vitajecca: čym nižej i mienš dziaŭčyna, tym zručniej joj samoj budzie zajmacca ŭborkaj kajut. I viadoma, kab mieć znosiny z zamiežnikami, patrabujecca viedańnie anhielskaj — na siarednim uzroŭni i vyšej.

«Nijakaha asabistaha žyćcia — ja z hetym źmiryłasia»

U pracy ŭ mory jość vielizarny minus — adsutnaść jakoha-niebudź asabistaha žyćcia. Časam na jachty prychodziać siamiejnyja dziaŭčaty, ale jany nie vytrymlivajuć doŭhaj razłuki z mužam i dziećmi.

— Stvarać adnosiny na pracy taksama nie atrymlivajecca. Siarod ekipažu ŭ asnoŭnym usie žanatyja mužčyny, a leźci ŭ čužuju siamju nielha. Kab z kimści paznajomicca »na sušy», taksama patrebna niejkaja stabilnaść. Mnie zdajecca, tut treba vybirać: albo praca, albo asabistaje žyćcio.

— A vy kolki jašče płanujecie pracavać?

— Pakul ja nie znajdu svoj los, — uśmichajecca Alesia. - Ja navat pra dzicia pakul nie dumaju, choć mnie chutka 30 hadoŭ. Ja znachodžusia ŭ takim stanoviščy, što baču vielmi mała dziaciej i mam z kalaskami. Kali vychodžu ŭ horad, ja baču chutčej za ŭsio bieskłapotnych ludziej na plažy abo ŭ «rołs-rojsach». Tamu ja nie ŭjaŭlaju siabie ź dziećmi. Musić, mnie treba jašče hadoŭ piać addać moru, kab spakojna syści.

Pry hetym Alesia pryznajecca, što ŭ rodnym Mazyry joj dychajecca lahčej, čym u Dubai. Tut i klimat lepšy, i ludzi praściejšyja, heta značyć, što jana zaznajkaj siabie nie ličyć.

— U mianie adpačynak zvyčajna 45 dzion — z 4 studzienia pa 17 lutaha. I ja ź vializnym zadavalnieńniem pravodžu jaho ŭ Biełarusi. Tut u mianie mama, siabroŭki, kuma. Možna pakatacca na łyžach, na snoŭbordzie, na kvadracykłach, pajści ŭ restaran… Mnie tut dobra i kamfortna. A ŭ Dubai što? Horača, usio štučnaje, ludzi štučnyja, kuča eskortu, pafas… Musić, prostaje žyćcio mnie padabajecca bolš.

Ale pracu pry hetym ja šanuju za emocyi. Voś zrabiła dobruju ŭborku — mnie robiać kamplimient, dajuć ekipažu dobry čaj — ja adčuvaju radaść. A jašče, viadoma, pryjemna bačyć pryhožyja miescy, sustrakać zachady sonca i śvitanki ŭ adkrytym mory, bačyć delfinaŭ i kasatak. Kožny dzień ty adčuvaješ emocyi, i heta vialiki plus.

Kamientary5

  • K
    29.01.2024
    A što u jaje z hubami, heta ad smaktańnia "karaleŭskaj siamji"?
  • Rečaisnaść
    29.01.2024
    Naściuardesiła, zrazumieła
  • Samalet
    29.01.2024
    Samalety prymaje? Ale. Ziemla ziemla idu na pasadku

Ciapier čytajuć

Biełarus staŭ Hierojem Ukrainy. «Jaho mužčynski pačatak byŭ vielmi mocny»5

Biełarus staŭ Hierojem Ukrainy. «Jaho mužčynski pačatak byŭ vielmi mocny»

Usie naviny →
Usie naviny

Piać hadoŭ tamu aryštavali Paŭła Sieviarynca1

Eduarda Małafiejeva nie zaprasili na adkryćcio Nacyjanalnaha stadyjona6

Tramp: Ukraina sama spravakavała rasijskija ŭdary40

Charkaŭ trapiŭ pad masiravanuju ataku: 40 vybuchaŭ, pažary, jość zahinułyja i paranienyja

U Žytkavickim rajonie žančyna zaraziła VIČ 83-hadovaha staroha7

Paźniak: I režym Łukašenki, i psieŭdaapazicyja — heta adno i toje ž148

Jarmošyna: Ja nie pajdu ŭ hramadskuju łaźniu, prosta tamu što bajusia26

Rasija nie zmoža adnavić straty dalniaj avijacyi paśla ŭkrainskaj apieracyi «Pavucińnie»2

Startap rabiŭ vyhlad, što jon raspracavaŭ štučny intelekt. Nasamreč, jon naniaŭ 700 prahramistaŭ i jany stvarali pradukty ŭručnuju3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarus staŭ Hierojem Ukrainy. «Jaho mužčynski pačatak byŭ vielmi mocny»5

Biełarus staŭ Hierojem Ukrainy. «Jaho mužčynski pačatak byŭ vielmi mocny»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić