Śviet33

Niamiecki žurnalist atrymaŭ 600 000 jeŭra za knihi pra Pucina

Jašče ŭ 2021 hodzie piśmieńnik kateharyčna admaŭlaŭ, što atrymlivaŭ rasijskija hrošy.

Zajpiel i Pucin. Fota: kremlin.ru

Niamiecki žurnalist, režysior-dakumientalist i piśmieńnik Chubiert Zajpiel, jaki źjaŭlajecca aŭtaram dakumientalnaha filma i dvuch bestseleraŭ pra Uładzimira Pucina, atrymaŭ sotni tysiač jeŭra ad afšoraŭ, źviazanych z rasijskim aliharcham Alaksiejem Mardašovym, pišuć «Važnyja historyi».

Rasśledavańnie — častka prajekta pad nazvaj «Tajamnicy Kipra», arhanizavanaha mižnarodnym kansorcyumam žurnalistaŭ-śledčych (ICIJ) i niamieckaj Paper Trail Media.

Viadoma, što ŭ 2018 hodzie Zajpiel padpisaŭ «sponsarskuju damovu», jakaja pavinna była prynieści jamu nie mienš za 600 000 jeŭra. Takuju sumu vydzielili na stvareńnie i papularyzacyju knihi pra palityčny klimat u Rasii. Havorka išła pra knihu «Ułada Pucina. Navošta Jeŭropie Rasija?», apublikavanaj u 2021 hodzie hamburhskim vydaviectvam Hoffmann und Campe.

U padrychtavanych dla padpisańnia dakumientach taksama stajała rukapisnaja paznaka «anałahična zaklučanaj u 2013 hodzie damovie: «Bijahrafija Pucina». U 2015 hodzie vyjšła kniha Zajpiela «Pucin. Łohika ŭłady».

Sponsaram piśmieńnika vystupała kampanija De Vere Worldwide Corporation z Brytanskich Virhinskich astravoŭ, zapisanaja na Ihara Vaskrasienskaha — adnaho z dyrektaraŭ mašynabudaŭničaha kancerna «Siłavyja mašyny», padkantrolnaha Mardašovu. Pry hetym, hrošy na vypłaty Zajpielu prychodzili ŭ De Vere Worldwide ad afšoraŭ, bienieficyjaram jakich byŭ sam Mardašoŭ.

Adna z knih pra Pucina

U razmovie z Paper Trail Media Zajpiel pryznaŭ, što knihi pra Pucina spansiravaŭ rasijski miljarder, ale padkreśliŭ, što hety fakt nie dyskredytuje jaho pracy. Pa słovach piśmieńnika, u damovie z De Vere Worldwide byŭ punkt ab tym, što ŭ jaho niama abaviazacielstvaŭ pierad sponsaram u dačynieńni da «kampazicyi i źmiestu knihi».

Akramia taho, jak adznačyŭ Zajpiel, hrošy išli tolki na padtrymku jaho knižnych prajektaŭ, ale nie jaho filma ci hramadskaj dziejnaści. Jašče ŭ 2021 hodzie piśmieńnik kateharyčna admaŭlaŭ, što atrymlivaŭ rasijskija hrošy.

Kamientary3

  • Rybka
    15.11.2023
    > Pa słovach piśmieńnika, u damovie z De Vere Worldwide byŭ punkt ab tym,
    što ŭ jaho niama abaviazacielstvaŭ pierad sponsaram u dačynieńni da
    «kampazicyi i źmiestu knihi».

    Othovorka urovnia dietskoho sadika. Kto-to na eto možiet poviestiś?
    Eto. Kakoj-to. Pozor.
  • Č
    15.11.2023
    Nu napisał i napisał. Nado było srazu v priedisłovii: po zakazu vostočnoj hopoty. A nu da tohda ž nikto b jeje nie čitał.
  • Died
    15.11.2023
    Eto davno iźviestnyj fakt, čto krieml, čieriez svoi raźličnyje oliharchičieskije ofšory i ahienturnuju sieť vlivajet sotni millionov kak na propahandu svoich narativov, formirovanija obŝiestviennoho mnienija i vyhodnosti putinskoho riežima dla Jevropy, tak i na poddieržku raźličnych partij i struktur, pričiem inohda konkurirujuŝich mieždu soboj, ot krajnie levych, do marhinalno pravych. Taktika kriemla - vliť maksimalno dienieh v raznyje napravlenija, s nadieždoj čto-čto potom vystrielit, priniesiet im polzu, vlijanije, ili diestabilizaciju v ES, kotoroj potom Moskva možiet vospolzovaťsia v svoich intieriesach, libo dla sozdanija očieriednoj kartinki dla vnutrieńnieho polzovanija «o zahnivajuŝiej Jevropie», «čto nie stoit dierhaťsia i čto-to mieniať v Rośsii», čto «nie stoit poddierživať Ukrainu» i druhije narativy kriemlevskoj propahandy. I plebs eto zachvatie, dažie zdieś v kommientarijach vyłaziat podobnyje pisulki, čto «mirovoje soobŝiestvo nie zaintieriesovano v razvale RF i raspołzanii JAO», «čto RF hotova k pieriehovoram», čto «Ukraina sama vinovata, čto na nie napała Rośsija» i td. Zdieś dva varianta- libo eto poleznyje idioty, libo propłačiennyje kak v primierie vyšie.

Ciapier čytajuć

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi5

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Sistemnaha administratara Biełaruskaj čyhunki i byłoha śpiecnazaŭca asudzili za palityku i abvieścili terarystam4

Iranskija šachiedy prylacieli ŭ Azierbajdžan — adzin upaŭ kala škoły, druhi vybuchnuŭ na terytoryi aeraporta11

Niaviesta adpraviła žanicha pierad viasiellem na psichijatryčnuju ekśpiertyzu7

«Pra stratu $78 000 ja b mocna pieražyvała». Biełaruska svoječasova admoviłasia ad kuplańnia kvatery3

«Uviečary telefanuje lekar z palikliniki i raspaviadaje vyniki analizaŭ — heta prosta šok!» Biełarusy raspaviali pra miedycynu ŭ Litvie13

Ananimy — historyi biełarusaŭ, jakim prychodzicca šyfravacca, bo režym ličyć ich dziejnaść «kryminałam»10

Prajezd u minskaj maršrutcy, što mieŭsia padaražeć da piaci rubloŭ, budzie kaštavać mieniej

Vyjšaŭ sieryjał «Małady Šerłak» ad Haja Ryčy

Minsuviazi raspaviało, dzie ŭ Biełarusi paskoryŭsia internet, a dzie pryjdziecca pačakać1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi5

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić