Zdaroŭje

Kolki treba spać, kab źbierahčy mozh ad demiencyi

Navukoŭcy vyličyli praciahłaść snu, pry jakoj šansy pažyłych ludziej atrymać demiencyju buduć samymi nizkimi.

Fota depositphotos.com

Prytrymlivacca załatoj siaredziny — pryncyp, što dapamahaje ŭ samych roznych śfierach žyćcia. Jak vyśvietlili vučonyja, jon pracuje i ŭ dačynieńni da kolkaści snu i da taho, jak jana ŭpłyvaje na pracu mozhu.

Kab zrabić takija vysnovy, navukoŭcy ź miedycynskaha fakulteta ŭniviersiteta Vašynhtona ŭ amierykanskim Sent-Łuisie pramanitoryli son sta pažyłych ludziej. Ich taksama pravieryli na najaŭnaść uzrostavaha źnižeńnia intelektu i simptomy rańnich stadyj chvaroby Alchiejmiera, piša CNN.

Vyśvietliłasia, što tolki tyja z udzielnikaŭ daśledavańnia, chto spaŭ nie zanadta mała i nie zanadta šmat, zachavali dobryja pakazčyki funkcyjanavańnia mozhu.

Kali čałaviek spaŭ mienš za 5,5 hadziny ci bolš za prykładna 7,5 hadziny, jon demanstravaŭ horšyja pakazčyki intelektu, čym tyja, čyj son układvaŭsia ŭ hety pramiežak. Raniej było viadoma, što na intelekt drenna ŭpłyvaje niedachop snu, tamu pieršaja ličba nie stała siurpryzam dla daśledčykaŭ.

Ale čamu ž vialikaja kolkaść snu taksama nie harantuje dobruju pracu mozhu? Navukoŭcy vykazvajuć zdahadku, što dla mozhu važnaja nie tolki kolkaść snu, ale i jaho dobraja jakaść. Tamu navat kali vy śpicie šmat, ale vaš son paviarchoŭny, heta moža vyklikać prablemy sa zdaroŭjem.

Ličycca, što paŭnavartasny načny son pavinien składacca z 4-6 cykłaŭ snu, pryčym kožny z cykłaŭ, adpaviedna, składajecca z čatyroch stadyj. Adzin cykł snu zajmaje prykładna 90 chvilin, tamu, kab prajści adpaviednuju kolkaść cykłaŭ snu, bolšaści ludziej treba spać 7-8 hadzin. Pažadana, kab pry hetym son byŭ jakasnym i bieśpieraškodnym.

Ale kali ludzi starejuć, im robicca ŭsio bolš ciažka zasynać i spać usiu noč biez abudžeńniaŭ. Na heta časta ŭpłyvaje najaŭnaść chraničnych chvarob i pryjom lekaŭ: vyražanyja simptomy i pabočnyja efiekty lekaŭ mohuć pieraškadžać spakojnamu snu. Heta, u svaju čarhu, moža adčuvalna paŭpłyvać na jakaść važnaj fazy hłybokaha snu i, adpaviedna, na pracu mozhu.

Doŭha zasynajecie pa načach? Voś što možna z hetym zrabić — karysnyja parady

Amierykanskija navukoŭcy raspracavali vakcynu suprać reŭmatoidnaha artrytu

10 najlepšych naturalnych antybijotykaŭ: što heta za raśliny i jak jany dziejničajuć?

Kamientary

Aryštavany dyrektar Pałaca Respubliki, adzin z arhanizataraŭ Marafona adzinstva9

Aryštavany dyrektar Pałaca Respubliki, adzin z arhanizataraŭ Marafona adzinstva

Usie naviny →
Usie naviny

Amierykanski avijabłohier: Litaralna kožny biełarus, z kim ja razmaŭlaŭ pra palityku, kazaŭ, što Łukašenka — absalutny varjat21

Alenu Bohdan viarnuli z Rasii i pastavili na raniejšuju top-pasadu ŭ Minzdaroŭja3

Dva dni śpioki, a potym krychu pachaładaje

«Heta paklop!» Miełanija Tramp źbirajecca ŭ sud suprać Chantera Bajdena ź iskam na $1 młrd

Samuju darahuju kvateru ŭ Minsku ŭ lipieni pradali za 630 tysiač dalaraŭ

Hrozieŭ raskazaŭ, što adroźnivaje zachodnija śpiecsłužby ad rasijskich7

U Rastovie-na-Donie adbyŭsia vybuch. U žyły dom moh trapić dron

«My pavinny być hatovyja»: Naŭsieda zajaviŭ pra mahčymaść udziełu Litvy ŭ abaronie Ukrainy9

U EHU možna pastupić u mahistraturu na pierśpiektyŭnuju jeŭrapiejskuju śpiecyjalnaść. Raskazvajem jak

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Aryštavany dyrektar Pałaca Respubliki, adzin z arhanizataraŭ Marafona adzinstva9

Aryštavany dyrektar Pałaca Respubliki, adzin z arhanizataraŭ Marafona adzinstva

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić