Zdaroŭje

Amierykanskija navukoŭcy raspracavali vakcynu suprać reŭmatoidnaha artrytu

Amierykanskija navukoŭcy raspracavali ekśpierymientalnuju vakcynu suprać reŭmatoidnaha artrytu — balučaha aŭtaimunnaha zachvorvańnia, jakoje na dadzieny momant nie paddajecca lačeńniu. Artykuł z apisańniem apublikavany ŭ časopisie Proceedings of the National Academy of Sciences.

Reŭmatoidny artryt uźnikaje, kali ŭłasnaja imunnaja sistema arhanizma atakuje i razburaje zdarovyja tkanki, u pieršuju čarhu sustavy kiściaŭ, zapiaściaŭ, halonkastupniovych sustavaŭ i kaleniaŭ.

«Niahledziačy na vysokuju raspaŭsiudžanaść, lekaŭ ad hetaha zachvorvańnia niama, i my nie da kanca viedajem, što jaho vyklikaje. Zrešty, heta słušna amal dla ŭsich aŭtaimunnych zachvorvańniaŭ, što abciažarvaje ich lačeńnie abo prafiłaktyku», — pryvodziacca ŭ pres-relizie Univiersiteta Taleda ŭ štacie Ahaja słovy kiraŭnika daśledavańnia doktara Rytu Čakravarci (Ritu Chakravarti), dacenta kaledža miedycyny i navuk ab žyćci.

Čakravarci na praciahu mnohich hadoŭ vyvučała białok pad nazvaj 14-3-3 dzieta i jaho rolu ŭ imunnych patałohijach, uklučajučy anieŭryzmy aorty, a taksama interlejkin-17-cytakin, źviazany z aŭtaimunnymi zachvorvańniami. Daśledčyki vyjavili, što vydaleńnie białku 14-3-3 dzieta z dapamohaj technałohii redahavańnia hienaŭ vyklikaje raźvićcio ciažkaha artrytu ŭ łabaratornych žyvioł.

Hruntujučysia na zdahadcy ab tym, što białok 14-3-3 dzieta abaraniaje ad reŭmatoidnaha artrytu, navukoŭcy raspracavali vakcynu na asnovie ačyščanaha białku, vyhadavanaha ŭ bakteryjalnaj kletcy. U nastupnych ekśpierymientach na žyviołach aŭtary dakazali, što vakcyna spryjaje mocnamu, nieadkładnamu i praciahłamu adkazu z boku pryrodžanaj imunnaj sistemy arhanizma, što zabiaśpiečvaje abaronu ad chvaroby.

«Na naša vialikaje ździŭleńnie, reŭmatoidny artryt całkam źnik u žyvioł, jakija atrymali vakcynu, — kaža Čakravarci. — Kali my zmožam paśpiachova davieści hetuju vakcynu da kliničnych vyprabavańniaŭ, heta budzie revalucyjna».

Akramia padaŭleńnia raźvićcia artrytu, vakcyna taksama značna palepšyła jakaść kostak, što praduhledžvaje dadatkovyja doŭhaterminovyja pieravahi paśla imunizacyi.

U ciapierašni čas reŭmatoidny artryt lečać u asnoŭnym kortykasteroidami, imunadepresantami šyrokaha śpiektru dziejańnia abo bolš novymi bijałahičnymi preparatami, jakija nakiravany na kankretny zapalenčy praces. Choć hetyja terapieŭtyčnyja srodki palahčajuć bol i zapavolvajuć prahresavańnie zachvorvańnia, jany taksama robiać pacyjentaŭ bolš uraźlivymi dla infiekcyj, da taho ž jany časta vielmi darahija.

«U nas zusim inšy padychod. Stratehija na asnovie vakcyny, jak my spadziajomsia, moža nie tolki lačyć, ale i praduchilać reŭmatoidny artryt. Patencyjał tut vielizarny», — adznačaje navukoviec.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki37

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki

Usie naviny →
Usie naviny

«Ja była jak pad hipnozam». Realnyja historyi minčukoŭ, jakich machlary prymusili pradać kvatery — adna sumnaja, druhaja amal ščaślivaja1

Siońnia nočču było da minus 27,6°C

U źlitych fajłach Epštejna ŭspłyła jašče adna biełaruska, madel i žonka futbalista — raskazvajem, što pra jaje viadoma17

«U vas jość lubimaja pieśnia?» Znajomciesia z Maksatam — samym viadomym stryt-videohrafam Minska1

Čempijon Polščy pa boksie, što raptoŭna viarnuŭsia ŭ Biełaruś, patłumačyŭ niečakanaje viartańnie10

Cichanoŭski vystupiŭ u Kanhresie ZŠA31

Cana na zołata znoŭ bolš za 5000 dalaraŭ za uncyju1

Byłoha muža Džył Bajden zatrymali za zabojstva ciapierašniaj žonki

Viaskoviec z-pad Babrujska imitavaŭ svaju śmierć, kab nie płacić pazyki, a paśla zahinuŭ na vajnie za Rasiju4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki37

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić