Kamientary da artykuła

Ese hetaj francuzskaj fieministki varta pačytać i biełaruskim čynoŭnikam

  • Tipok Vahnierok
    16.04.2026
    Vymiraj poskorieje, Zapad, a nam s kitajcami vsie dostanietsia.
  • Cha-Cha
    16.04.2026
    Tipok Vahnierok, dyk Kitaj i Rasija abhaniajuć Jeŭropu pa chutkaści stareńnia i vymirańnia ) Afryka i Paŭdniovaja Azija pakul dajuć pryrost nasielnictva na płaniecie.
  • qwerty
    16.04.2026
    Tipok Vahnierok, čto, tiebie pro vašu roždajemosť i roždajemosť v Kitaje jeŝie nie rasskazali?))
  • Indrid Cold
    16.04.2026
    Tannaje žyllo i vysokija zarobki - i ludzi pačnuć naradžać.
    Niemahčyma adnačasova płacić ludziam minimałku, padymać ceny na kredyty i žyllo da hary, i jašče čakać što buduć naradžać. Aŭ, kapitalisty, vaźmicie kalkulatar i padličycie kolki treba pracavać maładoj siamji kab nabyć svaju kvateru ;)
  • Parva
    16.04.2026
    Indrid Cold, dažie nie śmiešno. Kak pokazyvajet praktika, čiem łučšie usłovija, tiem mieńšie rožajut. Nie važno, kak silno podniata sociałka, nie važno naskolko ułučšieny usłovija dla žienŝin, nikto jeŝie nie žostih płato pośle kotoroho jesť chotia by nadiežda na povyšienije roždajemosti. Vsiehda vsie idiet po odinakovomu ścienariju: snačała na śviežije ułučšienija, dietiej stanovitsia bolšie, potom privyčka i snova - padienije. Čiem bolšie dla žienŝiny vybor, - tiem mieńšie budiet dietiej.
  • Pieriestań kudachtať
    16.04.2026
    Indrid Cold, Ludi s boleje vysokim IQ v sriedniem imiejut mieńšie dietiej i zavodiat ich pozžie.
  • Palityčka ź psichijatryčki
    16.04.2026
    Śviatoje miesca pustym nie byvaje. Nie buduć naradžać francuzskija feministki, to ich zamieniać k čortavaj maciery dzieŭki ŭ chidžabach, tyja z hetym prablemaŭ nie majuć
  • Indrid Cold
    16.04.2026
    Palityčka ź psichijatryčki, nie zamieniać. Košty žyćcia rastuć paŭsiul, sacyjalnaja dapamoha nie paśpiavaje ich pakryvać paŭsiul. Naradžalnaść padaje paŭsiul dzie žančyny vymušanyja pracavać, navat u Afrycy.
    Prablema nie ŭ žančynach, a ŭ nierehulavanym kapitaliźmie. Źniščym płanietu kab zarabić na 1 centr bolš.
  • Jazep
    16.04.2026
    Palityčka ź psichijatryčki, dzieŭki ŭ chidžabach rožajut tožie mieńšie i mieńšie s každym hodom
  • Palityčka ź psichijatryčki
    16.04.2026
    Indrid Cold, užo zamianiajuć. Pahladzicie na invaziju mihrantaŭ u Francyju dy Brytaniju. Jany choć u šałašach hatovyja pładzicca, jak muž zachoča tak i budzie
  • Fieminizm, ŁHBT, propahanda biezdietnosti
    16.04.2026
    Eto vsio vniešnije projavlenija. A vnutriennije, sistiemnyje, hłubinnyje pričiny umieńšienija roždajemosti sovsiem druhije.
  • Łoł
    16.04.2026
    Pamiatajecie niadaŭni halivudski film Barbi ? Samy admoŭny piersanaž tam, katorym hrebavali ŭsie i navat hałoŭnaja hierainia, heta była ciažarnaja Barbi. Pry hetym ciažarnaja Barbi ničoha nie rabiła i jaje chiejcili prosta za toje, što ciažarnaja. Zatoje paviestka prasoŭvaje nam hiejaŭ i leśbijanak, myžykavatych žančyn, jak pazityŭny vobraz. Maładomu pakaleńniu z malenstva praz pop kulturu danosiać novyja skriepy. Darečy, u amierykanskich amišaŭ i chasidaŭ naradžalnaść jak była sto hadoŭ tamu, tak i zastałasia, a ich kolkaść niaŭkłonna raście z kožnym hodam. Pry hetym, u svabodnaj krainie. Mahčyma, amišy vyratajuć taki Amieryku. A voś U Jeŭropie dla amišaŭ stvaryli takija ŭmovy, što jany nie mohuć navat tut źjavicca, bo ŭ ich banalna adbiare dziaciej jakaja-niebudź francuzskaja čynoŭnica. Tamu prablema naradžalnaści znachodzicca trochu ŭ inšaj płaščyni, čym prosta materyjalnaje dabro.
  • Jany ž heta i kažuć
    17.04.2026
    Łoł, film Barbi - heta satyra. Dziŭna, što vy nie zaŭvažyli. Jany jaskrava pakazali zahannaść sučasnych trendaŭ
  • 1
    16.04.2026
    Nu admoviacca francuzskija fieministki naradžać, pačnuć vysoŭvać nierealistyčnyja patrabavańni. Tady mužčyny prosta znojduć sabie žonak z Ukrainy ci Taiłanda, jakija buduć bolš adpaviadać ich ujaŭleńniam. Zakony rynku niaŭmolnyja, i ultymatumy niejkija tut nie pracujuć.
  • Fieminist
    16.04.2026
    1, zakon rynku ci zadavalnieńnie instynktaŭ lubym koštam? A dzie duchoŭnaść i kłopat ab uzvyšanym?
  • Hy-hy
    16.04.2026
    Važna padtrymlivać maci materyjalna... Ale?

    Voś, tyja tryljony što byli nakiravanyja na Aziju i Afryku apošnija 60-70 hod, biezvarotny raskradzienyja i raśpiłavanyja. pavinny byli iści na sacyjalnaje raźvićcio ŭłasnych krain. I tady by ŭsio było dobra.

    Palityk, jaki heta prapanuje, budzie zaklajmiony jak supier-Hitler usioj lavackaj miedyja-chieŭraj. Ale kali jon pieramoža, budzie damino pa śviecie.
  • Aśpirant hiendiernych isśledovanij Bochumskoho univiersitieta, kvir-pansieksuał
    16.04.2026
    Vot pusť cishiendiernyje mužčiny sami i rožajut i vośpityvajut, jeśli im tak nado. A poka nie budiet sozdana mužskaja matka i jaičniki - rievolucionnyj tierror patriarchatu.
  • Parva
    16.04.2026
    Aśpirant hiendiernych isśledovanij Bochumskoho univiersitieta, kvir-pansieksuał, nie rožajtie. Možno podumať potriebnosť v dietiach - eto isklučitielno mužskaja problema. Sudia po niku, vy i nie smožietie.
  • Nie ispuhajetie
    16.04.2026
    Słušať biespolezno, potomu čto protivoriečit faktam v mirie. Musulmanskije žienŝiny Vostoka rožajut mnoho i nie prietiendujut na ravienstvo s mužčinami. A tam, hdie ravienstvo i pobieda fieminizma , strany zapada i nie tolko, tam sokraŝienije roždajemosti i dažie sokraŝienije nasielenija. Diełajem pravilnyje vyvody i nie słušajem fieministok. Nie chotitie rožať, byť žienami? Zavieziom dievušiek s vostoka.
  • Fieminist
    16.04.2026
    Cikavy artykuł. A ci možna pierakład vydańnia pačytać u elektronnaj formie?

    Hučyć jak čarhovy paprok u bok mužčynskaj identyčnaści.
    Ale ci stanoviacca chłopčyki mužčynami niejkim naturalnym niepaźbiežnym šlacham?
    Dumaju - nie. Kab zrabić z chłopčyka mužčynu treba metanakiravanaje doŭhaje vychavańnie svaim prykładam. A chto budzie vychoŭvać u vypadku kali mužčyny samaachviarna zahinuli?
    Paradoks.

    Što da prablemy naradžalnaści - jana nie novaja. U 30-ja hady da našaj ery Aktavijan Aŭhust u Rymskaj Impieryi taksama dumaŭ jak adnavić naradžalnaść paśla pieryjadu hramadzianskich vojn. Pryniaŭ zakon što kali žančyna naradžaje troch dziaciej - to jana stanovicca całkam niezaležnaj ad muža i ŭ vypadku kanflikta - dziaržava na jaje baku. Heta nie vyrašyła ŭsich prablem. Hramadskva składanaja reč. Ale “šlach adoleje toj chto idzie”. A chto tam idzie?
  • Ale
    16.04.2026
    Adnak siońnia prablema ź fieminizmam čaćviortaj chvali takaja, što jon užo nie za pravy žančyn, jakija jany majuć, a pierad usim suprać mužčyn i biełaj cyvilizacyi dy za roznyja łhbtk. Roznyja Bazar, Malukovy i Sidorskija tamu prykład.
  • Zvyčajny Čałaviek
    16.04.2026
    Naradžalnaść - heta nie pra fieminizm. Naradžalnaść - heta pra ŭstojlivaść sistemy sacyjalnych harantyj. Kali fieministki hatovyja admovicca ad piensij i ad miedycynskaha zabieśpiačeńnia ŭ staraści to prablemy niama nijakaj ad słova zusim.
  • Vital
    16.04.2026
    Čarhovaje nieamarksisckaje ništo.
    I čamu fiłosafKA? Fiłasafinia ž!
  • Marta
    16.04.2026
    I vot što intieriesno,rožať nie chotiat,a obščieje nasielenije płaniety rastiot v hieomietričieskoj prohrieśsi i užie pierievaliło za 8 milliardov!Lidirujut Indija i Kitaj.Tak v čiom problema?A možiet biełym ...prosto na makiaž nie chvotajet?))))...

    [Zredahavana]
  • Transchumanist
    16.04.2026
    Navošta niekaha prymušać? Heta nie naš mietad. Mužčyny-navukoŭcy ŭžo pracujuć nad stvareńniem štučnaj vahiny. Chutka pytańnie budzie vyrašana i kožny žadajučy zmoža stvarać sabie dyzajnierskich naščadkaŭ z najlepšymi hienami na ŭłasny hust.
  • Jany ž heta i kažuć
    17.04.2026
    Transchumanist, navukoŭcy ŭžo hod 20 abiacajuć štučnuju jałavičynu i stejk z prabirki, ale zahłuchła ŭsio
  • Štotiana viarzie?
    17.04.2026
    “Francuzskaja fiłosafka ličyć: čym bolšaja niaroŭnaść u hramadstvie, čym bolšy cisk na žančynu, tym mienš jana budzie chacieć vybirać maciarynstva”

    Eeeee. Dyk usio ž naadvarot. U biaspraŭnych žančyn u chidžabach najbolš dziaciej. U prasunutych levych zmaharak za pravy z krain pieramohšaha fieminizmu 0 dziaciej.
  • Ester
    16.04.2026
    Ščyra kažučy, niejki nabor stereatypaŭ u hetaj fiłosaŭki. Nie naradžajuć, bo majuć kantracepcyju i vysoki ŭzrovień žyćcia, jaki nie chočuć paharšać, nu i dostup da adukacyi, pracy. Zabiarycie dostup da adukacyi i kantracepcyi i naradžalnaść vyraście
  • Uvaha
    16.04.2026
    Badenter praciahvała škołu Bavuar. Cikava, ci taksama jak Bavuar i Sartr była zakachanaja ŭ kamunizm i SSSR.
  • Charlemagne
    16.04.2026
    Prablema padzieńnia naradžalnaści vostra adčuvajecca ŭ Jeŭropie.

    Tamu šmatlikija fieministki levyja i mocna rekłamujuć biaździetnaść, abo rasava miašanyja pary. Fieminizm - pahroza jeŭrapiejskaj cyvilizacyi pad "pryhožymi" łozunhami, jak u vypadku kamunizmu.

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić