Śviet

Žurnalisty-łaŭreaty Nobieleŭskaj premii miru: što jany pisali pra Biełaruś

8 kastryčnika Nobieleŭski kamitet nazvaŭ łaŭreataŭ premii miru za 2021 hod. Uznaharodu atrymali žurnalisty — filipinka Maryja Resa i rasijanin Dźmitryj Murataŭ.

Nobieleŭski centr u Osła. Fota depositphotos.com

Na premiju pretendavali 234 čałavieki i 95 arhanizacyj, siarod favarytaŭ byli Śviatłana Cichanoŭskaja, Suśvietnaja arhanizacyja achovy zdaroŭja, Alaksiej Navalny, Hreta Tunbierh. U paraŭnańni ź imi kandydatury Resy i Muratava nie tak pryvablivali ŭvahu. Ale jany taho vartyja. Da taho ž vydańni hetych žurnalistaŭ u svoj čas nie prajšli mima padziej u Biełarusi. My pahladzieli, što Resa i Murataŭ pisali pra Biełaruś.

Resa: aśviatleńnie biełaruskich pratestaŭ i analityka

Maryja Resa — 58-hadovaja reparciorka ź Filipin. U 2012 hodzie jana zasnavała miedyjaresurs Rappler.com, jakim kiruje i ciapier. Sajt Resy nabyŭ viadomaść praz analityčnyja teksty i składanyja rasśledavańni, ciapier staronka resursu na Facebook maje 4,5 miljona padpisčykaŭ. Heta adno ź niešmatlikich filipinskich miedyja, što aktyŭna krytykujuć režym kiraŭnika krainy Radryha Duterte.

Maryja Resa. Fota news.harvard.edu

Resa šmat razoŭ akazvałasia abvinavačanaj u sudzie, i, jak kaža žurnalistka, abvinavačvańni majuć pad saboj palityčnuju padaploku. Filipinskija ŭłady śćviardžajuć, što ŭsie abvinavačvańni ŭ bok žurnalistki zakonnyja.

Zdajecca, Filipiny i Biełaruś — krainy, što zusim dalokija adna ad adnoj. Ale ž heta nie pieraškadžała Rappler aśviatlać biełaruskija pratesty i navat analizavać ich.

Tak, 21 žniŭnia minułaha hoda na resursie spadaryni Resy vyjšaŭ tekst pad nazvaj «Narodnaja ŭłada ŭ Biełarusi: čamu jana moža navučyć filipincaŭ?». Tekst adsyłaje da sieryi pratestaŭ u 1986 hodzie na Filipinach, što vyklikali adchileńnie ad ŭłady aŭtarytarnaha lidara Fierdynanda Markasa.

Aŭtar Rappler znachodzić šmat padabienstvaŭ pamiž Łukašenkam i filipinskimi palitykami. Jak i Markas, Łukašenka kiruje krainaj bolš za dva dziesiacihodździ.

Supiernicaj Markasa na apošnich u jaho karjery vybarach stała žančyna siaredniaha ŭzrostu, Karason Akina, žonka viadomaha filipinskaha apazicyjaniera Bienińja Akina (uspomnicie historyju Cichanoŭskich), što byŭ zabity za 2,5 hoda da vybaraŭ.

Ułasna ciapierašnija biełaruskija pratesty i filipinskuju Revalucyju narodnaj ułady taksama šmat u čym možna paraŭnać, jak pisaŭ Rappler. Siarod padabienstvaŭ — isnavańnie ŭ krainie antylibieralnych instytucyj, ekanamičny spad i nastupstvy vybaraŭ, što paŭpłyvali na chod pratestaŭ.

Ekśpiertka, što paraŭnoŭvała dla vydańnia biełaruskija i filipinskija padziei, ličyć, što biełarusam jość u čym navučycca ŭ filipinskich revalucyjanieraŭ. Pa-pieršaje, pratest pavinny być bieśpierapynnym i ŭstojlivym, kab na jaho źviarnuli ŭvahu Rasija i/ci NATA. I pa-druhoje, ruch za demakratyzacyju ŭ hramadstvie taksama pavinny być ustojlivym.

Murataŭ: intervju ź lidarami apazicyi, repartažy i list salidarnaści

U 1993 hodzie Dźmitryj Murataŭ staŭ adnym z zasnavalnikam «Novaj haziety» — na siońnia adnaho ź niešmatlikich niezaležnych vydańniaŭ, što jašče dastupnyja ŭ Rasii. «NH» rehularna pravodzić rasśledavańni pa mierkavanych vypadkach karupcyi i inšych złoŭžyvańniaŭ z boku čynoŭnikaŭ, a taksama raspaviadaje pra ludziej, što paciarpieli praz parušeńni svaich pravoŭ z boku rasijskich uładaŭ.

Dźmitryj Murataŭ. Fota commons.wikimedia.org

Zhodna z Kamitetam pa abaronie žurnalistaŭ, šeść reparcioraŭ «Novaj haziety», u tym liku i Hanna Palitkoŭskaja, byli zabityja za svaju pracu. Samo vydańnie taksama padviarhajecca pahrozam i cisku, u tym liku za raspovied pra parušeńni pravoŭ čałavieka ŭ Čačni.

Vydańnie Muratava choć i źjaŭlajecca rasijskim, ale pryśviačaje šmat uvahi padziejam u Biełarusi. «Novaja hazieta» rabiła intervju sa Śviatłanaj Cichanoŭskaj i Maryjaj Kaleśnikavaj, aśviatlała načnyja pratesty žniŭnia minułaha hoda i razhon pratestaŭ na vulicy Arłoŭskaj u Minsku ŭ kastryčniku minułaha hoda, kali AMAP adkryŭ ahoń pavierch hałoŭ pratestoŭcaŭ. U 2021 hodzie «NH» raspaviadali pra masavyja letnija vobšuki i pra prymusovuju pasadku samalota z aktyvistam Ramanam Pratasievičam, jaki paśla taho byŭ aryštavany.

Sam Dźmitryj Murataŭ jašče ŭ vieraśni 2020 hoda vykazaŭ padtrymku biełarusam. Zrabiŭ jon heta praz padpisańnie adkrytaha lista rasijskaj intelihiencyi pra situacyju ŭ Biełarusi — darečy, sam hety list byŭ apublikavany na płatformie «Novaj haziety». Padpisanty zvarotu vykazali salidarnaść ź biełaruskim narodam i zaniepakojenaść hvałtam z boku dziejnych uładaŭ Biełarusi.

Jašče adna detal: u svaim liście padpisanty źviartali ŭvahu rasijskich uładaŭ na toje, što padtrymka Łukašenki z boku Rasii moža drenna adbicca na ŭzajemaadnosinach dźviuch krain. Na ich dumku, zadača Rasii jak partniora Biełarusi — spryjać vyzvaleńniu ŭsich źniavolenych biełaruskich pratestoŭcaŭ i spynieńniu hvałtu, a taksama pavažać palityčnyja pravy biełaruskich hramadzian.

Čytajcie taksama: «Časta pytajuć: «Čamu vy ŭžo nie zdaściesia?» Ja adkazvaju: «Prosta nie majem prava». Hutarym sa Śviatłanaj Cichanoŭskaj napiaredadni Nobiela

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Łukašenka mnie skazaŭ: «Chočaš — možaš adkazać nam, udaryć pa Mazyry, pa zavodzie» — Zialenski29

«Łukašenka mnie skazaŭ: «Chočaš — možaš adkazać nam, udaryć pa Mazyry, pa zavodzie» — Zialenski

Usie naviny →
Usie naviny

Jak ukrainskaje zbožža źnikaje z akupavanych terytoryj i jakuju rolu ŭ schiemie hraje Biełaruś. Raskazvaje «Biełpoł»1

Były palitviazień Siarhiej Ivancoŭ: Ja pračynaŭsia ad hrukatańnia ŭłasnych kaściej 

Śpiecpradstaŭnik Pucina pra finał Alimpijady: Zbornaja ZŠA pieramahła svoj budučy 52‑i štat. Adzin z apošnich chakiejnych matčaŭ pamiž ZŠA i Kanadaj6

Maryna Adamovič: Načalnik turemnaj balnicy skazaŭ, što kali ja chaču, to mahu zabrać Mikołu dadomu7

«Ciapier jany hramadzianie Rasii». Što kaža baćka, jaki źvioz dziaciej biełaruski ŭ Łuhansk2

Čałaviekam, jakoha zastrelili la rezidencyi Trampa ŭ Fłarydzie, akazaŭsia chłopiec, jaki zachaplaŭsia malavańniem paloŭ dla holfa3

U Minsku stajała hihanckaja čarha pa biaspłatnyja bliny4

Biełaruska adnačasova mieła dva hramadzianstvy — ale daviedałasia pra heta tolki ŭ 21 hod. Jak tak vyjšła?10

U Biełarusi stali dziejničać limity na mabilny internet

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Łukašenka mnie skazaŭ: «Chočaš — možaš adkazać nam, udaryć pa Mazyry, pa zavodzie» — Zialenski29

«Łukašenka mnie skazaŭ: «Chočaš — možaš adkazać nam, udaryć pa Mazyry, pa zavodzie» — Zialenski

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić