Śviet

U Rasii zajavili pra mahčymy pierahlad adkaznaści Stalina na Katynskija rasstreły. Pasolstva Polščy aburyłasia

Ambasada Polščy ŭ Maskvie raspaŭsiudziła ŭ aŭtorak viečaram zajavu, u jakoj vykazała «ździŭleńnie» idejaj niekatorych deputataŭ Dziaržaŭnaj dumy Rasiei pierahledzieć ciapierašniuju aficyjnuju pazycyju krainy nakont rasstrełu polskich aficeraŭ u Katyni, piša «Radyjo Svaboda».

U zajavie paviedamlajecca, što ŭ siaredzinie listapada ŭ Ćviarskoj vobłaści Rasiejskaje vajenna-histaryčnaje tavarystva arhanizavała kanferencyju, pryśviečanuju rasiejska-polskim adnosinam. Na joj, jak adznačaje polski bok, «prahučali vykazvańni, nakiravanyja na niepryznańnie adkaznaści NKVD za Katynskaje złačynstva».

U ambasadzie Polščy adznačyli, što mierapryjemstva było adobrana aficyjnymi pradstaŭnikami rasiejskaj Dziarždumy, jakija sami prymali ŭdzieł u kanferencyi i zajavili ab mahčymym anulavańni dakumenta ad 26 listapada 2010 hodu, u jakim Rasieja paćvierdziła adkaznaść SSSR i Stalina za masavaje zabojstva palakaŭ. U pryvatnaści, deputat Dziarždumy Čepa skazaŭ, što hatovy asabista vystupić ź inicyjatyvaj admianić dakument.

Polski dyplamat Łukaš Cudny, jaki padpisaŭ zajavu polskaha pasolstva, padkreśliŭ, što «treba zasiarodzicca na abaronie histaryčnaj praŭdy pra Druhuju suśvietnuju vajnu», a taksama «nahadvać pra adkaznaść NKVD» za rasstreł u Katyni.

Masavyja pachavańni achviar stalinskich represij u navakollach vioski Miednaje Ćviarskoj vobłaści byli vyjaŭlenyja ŭ žniŭni 1991 hodu. Historyki i śledčyja ŭstanavili, što siarod pachavanych ciełaŭ — pareštki bolš za 6 tysiač pałonnych polskich vajskoŭcaŭ, rasstralanych viasnoj 1940 hodu ŭ vioscy Katyń Smalenskaj vobłaści pavodle sakretnaha rašeńniu VKP (b) i Stalina. Tady za dva miesiacy byli zabityja amal 22 tysiačy palakaŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Stali viadomyja novyja detali ŭ maštabnaj spravie arhanizataraŭ kancertaŭ

Stali viadomyja novyja detali ŭ maštabnaj spravie arhanizataraŭ kancertaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

«Arabski šejch zasunuŭ dalary ŭ kišeniu». Błohier Vadimati Jermašuk ciapier pracuje achoŭnikam luksavych bucikoŭ12

Biełaruska raskazała, jak paśla zakryćcia miažy dabirałasia ŭ Polšču praz Kalininhrad5

«Mikołu Statkieviča škada jak čałavieka, ale nie jak bykaŭskaha hieroja»21

«Pralacieła šmat roznych dumak». Rybak raskazaŭ, jak da jaho ŭ efir uvarvaŭsia łoś

«Ciarpieńnie — najlepšaja zbroja pieramožanych». Konrad Adenaŭer, abo Palityki jakoha typu patrebnyja paśla dyktatury19

Maładoj mamie z Navahrudka dali 6 hadoŭ za karupcyju. Jana dakazała svaju nievinavataść — ale kali ŭžo adsiedzieła6

«Chaciełasia, kab žyćcio pastaviła mianie na miesca». Biełarus prajechaŭ bolš za 250 kiłamietraŭ pa Aŭstryi na rolikach4

Milicyja abviarhaje, što ŭ hibieli katoŭ u Minsku vinavaty skurałup3

U Minsku nieŭzabavie adkryjecca muziej piva1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stali viadomyja novyja detali ŭ maštabnaj spravie arhanizataraŭ kancertaŭ

Stali viadomyja novyja detali ŭ maštabnaj spravie arhanizataraŭ kancertaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić