Hramadstva44

Łukašenka: Nie treba pieražyvać z nahody štučnaha intelektu — čałavieka jon pakul nie zamienić

Palityk padčas razmovy pra vysokija technałohii ŭ pramysłovaści spytaŭsia ŭ kiraŭnika «Płanara» jak śpiecyjalista ŭ hetaj halinie, što jon dumaje pra raźvićcio štučnaha intelektu, piša BiełTA.

Fota: Sergey Bulkin, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

Jak rastłumačyŭ hienieralny dyrektar «Płanara» Siarhiej Avakaŭ, vyznačeńnie paniaćcia «štučny intelekt» pastajanna źmianiajecca i pierahladajecca, bo technałohii ŭ hetaj śfiery chutka raźvivajucca. Pavodle jaho słoŭ, ŠI — heta šyrokaje paniaćcie, peŭnaja sistema pryniaćcia rašeńniaŭ.

«Ja miarkuju, što tyja, chto prydumaŭ hetaje aznačeńnie, mieli na ŭvazie, što štučny intelekt zamienić čałavieka», — zaŭvažyŭ Łukašenka.

«Nie, nie zamienić», — upeŭnieny Siarhiej Avakaŭ.

Jon patłumačyŭ, što adzin z zasnavalnikaŭ techničnaj kibiernietyki Uiljam Ešbi ŭ 1950‑ia hady XX stahodździa napisaŭ knihu, u jakoj razvažaŭ pra toje, ci moža mašyna być razumniejšaj za svajho stvaralnika. «Hetaje pytańnie da hetaha času zastajecca rytaryčnym», — ličyć kiraŭnik «Płanara».

«Tak što nijaki «intelekt» nas nie zamienić», — padkreśliŭ Alaksandr Łukašenka.

Kamientary4

  • Santa Berrimor
    30.01.2026
    Siniepałoho siejčas možiet biezboleźnienno zamieniť dažie tamahoči.
  • Brabus
    30.01.2026
    Vsio pravilno, staryj. Plebsu- sčioty na kassach, žurnały učiota, a siebie i musoram - Tiesły i Miersy, ajfony i płafony.
  • Jan Kalandarski
    30.01.2026
    Kiraŭnik Płanara aściarožna kaža, što ŠI - heta ŭsiaho tolki sistema pryniaćcia rašeńniaŭ. Sistema. Pryniaćcia. Rašeńniaŭ. Tut u zale, vidać, niechta naściarožyŭsia, ale nie nadoŭha. Bo rašeńni ŭ nas i tak prymajucca biez usialakich intelektaŭ - naturalnych abo štučnych.

    Uvohule, strach pierad tym, što mašyna stanie razumniejšaj za čałavieka, u našych umovach vyhladaje navat kamplimientam mašynie. Bo kab kahości "zamianić", treba chacia b vykonvać tyja ž funkcyi: nie błytać paniaćci, nie supakojvać zamiest analizu i nie błytać budučyniu ź minułym.

    Tak što možna nie chvalavacca.
    Štučny intelekt sapraŭdy pakul nikoha nie zamienić.
    Asabliva tam, dzie adsutnaść intelektu - častka stabilnaści.

Ciapier čytajuć

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii13

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii

Usie naviny →
Usie naviny

Vajskoŭca z roty hanarovaj varty, jaki paśla pracavaŭ u achovie dyppradstaŭnictvaŭ, asudzili za palityku

Jaŭhien Smaryhin atrymaŭ ukrainskaje hramadzianstva10

Na francuzski «šenhien» ciapier možna zapisacca samastojna — niekatoryja ŭžo atrymali słoty1

Najchaładniej hetaj nočču było ŭ Jeziaryščy

Premjerka Litvy adkazała Maryi Kaleśnikavaj nakont palapšeńnia adnosin ź Biełaruśsiu28

Prezientavany rolik z Emaj Stoŭn da «Supierboŭła». Łaŭreatka «Oskara» ŭ im psichuje i łamaje noŭtbuki

Dziaŭčyncy ŭ 12 hadoŭ skazali, što jana nie rodnaja, i viarnuli ŭ prytułak. Jaje mama: «Ja nie spraviłasia»20

Pasoł Rasii zajaviŭ pra praciah pastavak nafty na Kubu, niahledziačy na pahrozy Trampa ŭvieści pošliny2

Prydumali łahatyp dla Hoda biełaruskaj žančyny13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii13

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić