Artykuł - prykład JAKASNAJ žurnalistyki. Ale kamunistaŭ nie lublu.
Aha
06.07.2024
Kub, voś heta pa-vašamu jakasny parahraf, dzie niezrazumieła, kamu jakija repliki naležać?
"Siadzieli na ŭračystym viečary BDU ź Ivanam Čyhrynavym. Zakranuli temu, što rabujuć kvatery. Ja kažu: «Pistalet treba mieć». Ivan adkazvaje: «Nie chaču pistaleta… Jašče zastrelišsia». Skałanuła mianie. Niaŭžo čałaviek dumaje pra taki kaniec? U mianie voś jon, pistalet, pad rukoj, u šufladzie stała. Ale ŭ mianie nikoli nie źjaviłasia hetaja strašnaja dumka — ni ŭ jakija chviliny rospačy, hora, bolu»."
Takoje adčuvańnie, što aŭtaru samomu ŭłom vyčytvać napisanaje. A redaktaraŭ daŭno zvolnili
Najpierš nie hałasi!
30.01.2026
Kub, nacyjanał-kamunizm uziaŭ estafietu ad nacdemaŭ i pieradaŭ jaje nacdemam. Kali my havorym Biełaruś pieradusim, to musim i pryznać što Šamiakin, Tank, Kulašoŭ, Pančanka, Vialuhin, Zakońnikaŭ, Šuškievič, Buraŭkin i Šyrma i šmat-šmat inšych viadomych i nam nieviadomych pieradusim našyja. Našyja, jakija va ŭmovach kamunizmu niazłomna zastalisia našymi pieradusim. Pačytajcie niazhrabny vierš Karatkieviča "Raźviedčyk", napisany im dzieści ŭ 60-ch. Nia prosta tak ŭ Karatkieviča napisaŭsia hety vierš ŭ hetyja hady. Jość pra što zadumacca. Dy za adzin raman "Handlarka i paet" ja hatovy daravać Šamiakinu usie "sopli z cukram". Nu i kaniešnie "Padzieńnie" - pra pierabudovačnuju volnicu i dekradacyju idejnych kamunistych va ŭsie ciažkija.
Nacdem
06.07.2024
Zaškalvaje ad kamuny na NN
Žvir
06.07.2024
Da zachavańnia nacyi i biełaruskaj niezaležnaści Ivan Šamiakin mieŭ niepasrednaje dačynieńnie. U knizie Šamiakina "Korni i vetvi" (rasiejskamoūnaj, kali nie pamyliajusia) josc` cikavaje vykazvaņnie pra nacyju i značeņnie nacyi. Adzin abzac, alie jon patlumačyū mnie pra aūtara značna boļš, čym hety biaskoncy artykul...
Serge
06.07.2024
Dziakuj, cikava. Darečy, u fotaarchivie majho taty Eduarda Tryhuboviča znajšlisia i niehatyvy z Šamiakinym ź viasny 1969-ha hodu: https://flic.kr/s/aHsmamx6RG
●
06.07.2024
Škadujtia, alež poŭnaje łajno hety post . Nia zdoleŭ daž . Nu jak skažitia jak mahčima " pierieimienovať Mašierov v Mašierovych, a Mazurov — v Mazurovych." Typovy diela taho času chałuj ułady . Jaho " biełaruskaść " - srodak dabyćcia lepšaha matejalnaha stanovišča dziela siabie i svajoj siamji. Tamu jon za jaje i čaplaŭsia . Kali by jaho stavić u uzovień s ruskamoŭnymi chałujami ŭłady jen prajhraŭ by kaniešnie. Jaho trymali jak miascovuju tutyjšuju małpu , tamu i karmili dosyť .
Sovriemieńnik
06.07.2024
Vierił v kommunizm, kohda v to vriemia davno nie vierili. Durak čto li ili prikorytnik ?
Acab
07.07.2024
Takija klasyki savieckaje litaratury ŭsie
Izia
30.01.2026
Sovriemieńnik, za vieru v komunizm komuniaki sytno kormili
Ocienivať po diełam i słovam
07.07.2024
Acab, A Hiennadij Buravkin za radi kaŕjery poemu pro Lenina napisał. Moł miertvyj Lenin dumaje pra Biełaruś. Udostoiłsia počiestiej, nahrad, priemij, vysokoj dołžnosti priedstavitiela BSSR v OON. Hłava biełtieleradiokampanii. Vot čto prosłavlenije vłasti dajot. Potom pravda jeho zadvinuli. Tak on pośle BSSR stał kritikovať tu vłasť, kotoruju rańšie prosłavlał. Moł zahubili movu, rusificirovał biełorusov, nie zabudiem, nie prostim. I strašno obižałsia, kohda jemu napominali jak Lenin dumaje pra Biełaruś. Do sich por dla niekotorych uvažajemyj poet.
Achchacha
07.07.2024
Ocienivať po diełam i słovam, i ciabie, buracinu hubiernskuju, rusifikavaŭ?
Aj
30.01.2026
Ocienivať po diełam i słovam, vot imienno. No stało modno vyiskivať połožitielnyje čierty v kommuniackich prisłužnikach. To ot mašierova umilajutsia, privirajut pro jeho nievierojatnuju śmiełosť pieried kriemladiami. To s buravkinym nosiliś, a on vieroj i pravdoj słužił sovietam, i radosť-to kakaja - słužił na biełaruskoj movie. Tiepieŕ pro chodulnych piśmieńnikov sozdajut mify
Ocienivať po faktam
07.07.2024
Achchacha, Ja nie hubiernskij, nie prorośsijskij, rodiłsia v Minskie v 1961- om i on užie tohda był russkojazyčnym. A vot kohda tvoj Minsk był biełaruskamounym? Otviet pravilnyj: nikohda. Nikohda Minsk nie był tolko mounym. V niem sosuŝiestvovali až 4 jazyka: russkij, biełorusskij, polskij, idiš. Uči istoriju, ponajechavšij
Fakt
09.07.2024
Ocienivať po faktam, što ž ty tolki pa rasiejski ŭmieješ, zdradnik?
Žvir
09.07.2024
Ocienivať po faktam, nia praūda. Paslia vajny Miensk zapoūnila viaskovaje nasieļnictva, asabliva moladz, jakoj byū dadzieny dazvol na vyjezd z vioski ū 1949-1950-m. I mienavita hetyja liudzi skladali boļšasc nasieļnictva Miensku na pačatku 1960-ch. Miensk hamaniū movaj i trasiankaj. Rasiejskaja nie daminavala, ja viedaju pra heta ad niepasrednych sviedak. Heta nie aznačaje, što rasiejskaj movy nie bylo čuvac`, byla i jana, alie nie ū pieravazie.
Habrejskaja zboļšaha hučala ū rajonie vulicy Zacharava, jakaja amaļ calkam byla zasieliena habrejami, im čamusci davali žytlo pieršačarhova, heta ūžo 1952-1955 hady. A pieryfieryjnyja na toj čas rajony, rajony pryvatnaj zabudovy, byli spres bielaruskamoūnymi. Poļskaj u horadzie ūvohulie nie bylo. Chto i viedaū poļskuju - nia nadta jaje demanstravali...
Situacyja rezka pahoršylasia z pačatku 1970-ch., i heta adbylosia pry tytaničnych vysilkach kamuničaj antybielaruskaj ulady. Pracavac` u hetym kirunku aktyūna pačali ū 1960-ja, i zaūvažnyja vyniki atrymali ciaham 10 hadoū. Paslia čaho - tak, horad pačaū pieraūtvaracca ū calkam rasiejskamoūny. Vam josc` nahoda dlia radasci, zabojcy bielaruskaj movy mohuc` pic` šampanskaje, zlačynstva ūdalosia.
Čyja u.łada taho i mova
10.07.2024
Fakt, A po rasiejski ja, potomu čto rodiłsia v russkojazyčnom Minskie, russkojazyčnyje roditieli, dietsad, škoła, zavod, armija, vuz. Vot takije dieła. A vot vziali by vaši paplečnikiuładu u sakaviku 18- ho, tak vłasť była by vaša i ja razmaulau na movie. A jeŝio łučšie jeśli by v 1863- m Kalinovskij pieramoh impieriju. Nu, eto ja tak šuču. V obŝiem, kohda voźmiotie vłasť, tohda s movaj da mnie i zachodcie. A poka kak jesť, źviniajtie.
Achchacha
30.01.2026
Ja ž tak i napisaŭ: typovaja hubiernskaja łohika. Maŭlaŭ, vy, biełarusy, vaźmicie ŭładu, i tady my pad vas padładzimsia. A pakul budziem žyć, jak Maskva z Łukašenkam chočuć.
Łuchta i samapadman, viadoma ž, ale bolšaść tak i isnuje z hetym ŭ hałavie.
Miod pra klasykaŭ-partyjcaŭ
07.07.2024
Maryja Fiłataŭna była takim ža praktyčnym čałaviekam, jak i sam Šamiakin
Jana pajechała z mužam na źjezd KPSS u Maskvu i, pakul jon padymaŭ mandat u zale, zatavarvałasia ŭ śpiecmahazinie dla deputataŭ — u SSSRy byŭ deficyt usiaho — i adpraŭlała nabytki ŭ Minsk pasyłkami — u rukach ža nie pavałačeš.
Ciažki los namenklaturnaje žonki
07.07.2024
ŭ haścinicy sumavała Maša. Praŭda, nievialiki zaniatak u jaje byŭ, pryjemny. U haścinicy byŭ arhanizavany dla delehataŭ handal suvienirami i praduktami. Tavary pieravažna impartnyja. Pradukty, jakija tam pradavalisia, admiennyja. I ŭsio biez nacenak, u najpryhažejšaj suvienirnaj tary.
Aŭtarytet sakratara partarhanizacyi
07.07.2024
Ja padryvajusia fizyčnaj pracaj(((
Nadvoje
07.07.2024
I čto s takim naśledijem diełať? Vrodie i na movie pisał, no riealno vsie prievratiłoś v čiemodan biez ručki. V Novoj Biełarusi, takoj skarb imieť opasno. Možiet tak słučiťsia, čto niekotoryje nie vydieržat rieform i obratiatsia vśpiať, k naślediju podobnych pisatielej.
Takije dieła
07.07.2024
Nadvoje, Ničieho nie diełať. Jeho čitať nie budut.
Riezus
01.02.2026
Nadvoje, radujsia, čto choť jesť takoj čiemodan. A to užie 2026 hod, a iz biełorusskoj piśmiennaj kultury, kak i 50 let, nazad tolko Kołas, Kupała da Bohdanovič s Koratkievičiem. Nu i eti passažiry iz staťji pro naftalinovyje vriemiena . Ach da, kryvavyj režym, Łukašienko i moskali snova vinovaty, čto ničieho nie pišietsia na movie.
Žvir
07.07.2024
Takije dieła, buduc` čytac`, i z sapraūdnaj cikavasciu buduc`, bo ū jahonych tvorach plast našaj historyi. Saūki čytac` nia buduc`, dyk jany i tak ničoha nie cytajuc`, a novyja pakalieņni viernucca da tvorčasci bielaruskich aūtaraū savieckaha času.
Ocienivať po faktam
07.07.2024
Žvir, Nie viernucca. Vot ty dažie kirilicu ustanoviť niesposobien.
Žvir
07.07.2024
Ocienivať po faktam, viernucca. Užo viarnulisia, bo ja čytaju...
Piečalna sud́ba emihrantov
07.07.2024
Žvir , A ty kto? Emihrant. To jesť vnie Biełarusi. Buduŝieje nie za toboju. Tvoje buduŝieje - aśsimilacija.
Žvir
07.07.2024
Piečalna sud́ba emihrantov, ty ūžo asymiliavany, i nie ū emihracyi, "piečaļnyj". :)
To bok, nie paziraj cieraz plot, u čužy harod.
Piečalna sud́ba
08.07.2024
Žvir, Ja to v Biełarusi so svoim aśsimilirovannych narodom. A ty na čužbinie. I tožie budieš aśsimilirovan. Tak čto nie vypiendrivajsia.
Žvir
08.07.2024
Piečalna sud́ba, pra toje, što budzie sa mnoju - viedaje toļki Boh, alie nijak nia ty. A vos` što ūžo adbylosia z taboju - viadoma ūsim i sakreta nie ūjaūliaje.
To bok, padbiary smerki i pryčyni ziapu, "arakul", tvajo pustoje pliavuzhaņnie nikoha nie cikavic`. :)
Indiejec
10.07.2024
[Red. vydalena]
Indiejec
10.07.2024
[Red. vydalena]
babrujčanin
30.01.2026
Dobry ludzki artykuł ab cikavym čałaviekie..
Zachodnik
30.01.2026
Niejak z ahidaj čytajecca amal lubyja sproby adbialić kryvavy čyrvony kamunizm. I tut havorka navat nie pra Šamiakina i sam artykuł.
Ale zrazumieła, u nas inakš stavilisia da ruskich i kamunizmu čym uschodniki.
Imia
30.01.2026
Zachodnik, ci isnujuć prykłady ź viadomymi asobami?
babrujčanin
30.01.2026
Zachodnik ))) Ni stvarajcie " mity" małpujecie susiedziej " zachodnik uschodnik paŭnočnik" ))) Pa usioj Biełarusi ni adroźnivajecca staŭleńnie da čyrvonych=karyčnievych Na zachadzie Biełarusi i zaraz pačuješ ad ..nidalahladnych " maje babula dziadula pry palakach .." cudoŭna žyli ...i
bssraŭskija
30.01.2026
Imia, naprykład adzin z błohieraŭ architektaraŭ, jakoha dumki ci zapisy tut čas ad času publikujuć. Chacia kab tolki jon.
Ivan Šamiakin: pravavierny kamunist i biełaruski patryjot da mozhu kaściej. Ałkahol, idejnaść, pasyłki z Maskvy: jak heta mahło spałučacca?
"Siadzieli na ŭračystym viečary BDU ź Ivanam Čyhrynavym. Zakranuli temu, što rabujuć kvatery. Ja kažu: «Pistalet treba mieć». Ivan adkazvaje: «Nie chaču pistaleta… Jašče zastrelišsia». Skałanuła mianie. Niaŭžo čałaviek dumaje pra taki kaniec? U mianie voś jon, pistalet, pad rukoj, u šufladzie stała. Ale ŭ mianie nikoli nie źjaviłasia hetaja strašnaja dumka — ni ŭ jakija chviliny rospačy, hora, bolu»."
Takoje adčuvańnie, što aŭtaru samomu ŭłom vyčytvać napisanaje. A redaktaraŭ daŭno zvolnili
Kali my havorym Biełaruś pieradusim, to musim i pryznać što Šamiakin, Tank, Kulašoŭ, Pančanka, Vialuhin, Zakońnikaŭ, Šuškievič, Buraŭkin i Šyrma i šmat-šmat inšych viadomych i nam nieviadomych pieradusim našyja. Našyja, jakija va ŭmovach kamunizmu niazłomna zastalisia našymi pieradusim.
Pačytajcie niazhrabny vierš Karatkieviča "Raźviedčyk", napisany im dzieści ŭ 60-ch. Nia prosta tak ŭ Karatkieviča napisaŭsia hety vierš ŭ hetyja hady. Jość pra što zadumacca.
Dy za adzin raman "Handlarka i paet" ja hatovy daravać Šamiakinu usie "sopli z cukram". Nu i kaniešnie "Padzieńnie" - pra pierabudovačnuju volnicu i dekradacyju idejnych kamunistych va ŭsie ciažkija.
U knizie Šamiakina "Korni i vetvi" (rasiejskamoūnaj, kali nie pamyliajusia) josc` cikavaje vykazvaņnie pra nacyju i značeņnie nacyi. Adzin abzac, alie jon patlumačyū mnie pra aūtara značna boļš, čym hety biaskoncy artykul...
https://flic.kr/s/aHsmamx6RG
Nia zdoleŭ daž . Nu jak skažitia jak mahčima " pierieimienovať Mašierov v Mašierovych, a Mazurov — v Mazurovych." Typovy diela taho času chałuj ułady . Jaho " biełaruskaść " - srodak dabyćcia lepšaha matejalnaha stanovišča dziela siabie i svajoj siamji. Tamu jon za jaje i čaplaŭsia . Kali by jaho stavić u uzovień s ruskamoŭnymi chałujami ŭłady jen prajhraŭ by kaniešnie. Jaho trymali jak miascovuju tutyjšuju małpu , tamu i karmili dosyť .
Habrejskaja zboļšaha hučala ū rajonie vulicy Zacharava, jakaja amaļ calkam byla zasieliena habrejami, im čamusci davali žytlo pieršačarhova, heta ūžo 1952-1955 hady. A pieryfieryjnyja na toj čas rajony, rajony pryvatnaj zabudovy, byli spres bielaruskamoūnymi. Poļskaj u horadzie ūvohulie nie bylo. Chto i viedaū poļskuju - nia nadta jaje demanstravali...
Situacyja rezka pahoršylasia z pačatku 1970-ch., i heta adbylosia pry tytaničnych vysilkach kamuničaj antybielaruskaj ulady. Pracavac` u hetym kirunku aktyūna pačali ū 1960-ja, i zaūvažnyja vyniki atrymali ciaham 10 hadoū. Paslia čaho - tak, horad pačaū pieraūtvaracca ū calkam rasiejskamoūny. Vam josc` nahoda dlia radasci, zabojcy bielaruskaj movy mohuc` pic` šampanskaje, zlačynstva ūdalosia.
Łuchta i samapadman, viadoma ž, ale bolšaść tak i isnuje z hetym ŭ hałavie.
Jana pajechała z mužam na źjezd KPSS u Maskvu i, pakul jon padymaŭ mandat u zale, zatavarvałasia ŭ śpiecmahazinie dla deputataŭ — u SSSRy byŭ deficyt usiaho — i adpraŭlała nabytki ŭ Minsk pasyłkami — u rukach ža nie pavałačeš.
Ach da, kryvavyj režym, Łukašienko i moskali snova vinovaty, čto ničieho nie pišietsia na movie.
To bok, nie paziraj cieraz plot, u čužy harod.
To bok, padbiary smerki i pryčyni ziapu, "arakul", tvajo pustoje pliavuzhaņnie nikoha nie cikavic`. :)
Ale zrazumieła, u nas inakš stavilisia da ruskich i kamunizmu čym uschodniki.
))) Ni stvarajcie " mity" małpujecie susiedziej " zachodnik uschodnik paŭnočnik" )))
Pa usioj Biełarusi ni adroźnivajecca staŭleńnie da čyrvonych=karyčnievych
Na zachadzie Biełarusi i zaraz pačuješ ad ..nidalahladnych " maje babula dziadula pry palakach .." cudoŭna žyli ...i