Śviet33

New York Times: Uvahi da premii Aleksijevič było bolš, čym da vybaraŭ prezidenta

Prezidentam Biełarusi znoŭ vybrali Alaksandra Łukašenku. Tak pačynajucca zahałoŭki zamiežnych vydańniaŭ na temu vybaraŭ. Euronews adrazu ž paviedamlaje pra abmierkavańni źniaćcia sankcyj z krainy i niepasredna z Łukašenki, što ŭ Minsku, biezumoŭna, vitajecca.

U asnoŭnym suśvietnyja vydańni prosta kanstatujuć fakt pieraabrańnia Łukašenki, pryvodziać ličby vynikaŭ i kolkaść zamiežnych naziralnikaŭ. Niekatoryja, jak The New York Times, adznačajuć, što ŭvahi da ŭručeńnia Nobieleŭskaj premii Śviatłanie Aleksijevič było bolš, čym da sioletnich vybaraŭ. Vydańnie pryvodzić cytatu z vystupu piśmieńnicy pierad žurnalistami:

«Nichto nie sumniavajecca ŭ tym, što Łukašenka pieramoža. Pierafrazujučy Stalina, ŭsio roŭna, chto za kaho hałasuje, važna toje, chto padličvaje hałasy. Ja nie dumaju, što my možam čakać jakich-niebudź siurpryzaŭ».

Taksama vydańnie źviartajecca da pytańnia rasijskaj vajennaj bazy ŭ Biełarusi i jeŭrapiejskich sankcyj:

«Biełaruś u apošnija miesiacy pieražyvaje adnu sa svaich pieryjadyčnych adlih, što pryvodzić da novaj adkrytaści, pa mienšaj miery, biełaruskich standartaŭ. Spadar Łukašenka vyzvaliŭ palityčnych źniavolenych da vybaraŭ i źviarnuŭsia da Jeŭrapiejskaha Sajuza, kab admianić niekatoryja ekanamičnyja sankcyi».

Brytanskaja hazieta The Guardian piša pra sproby Łukašenki bałansavać pamiž Maskvoj i Brusielem: uzhadvaje jaho apošnija zajavy pra admovu ad raźmiaščeńnia rasijskich baz i pra pasiarednictva va ŭkrainskim kanflikcie i stvareńni atmaśfiery «stabilnaści i miru» na fonie vajny ŭ susiedziaŭ. Pry hetym, hazieta źviartaje ŭvahu na jaho syna Mikałaja, jak na mahčymaha pierajemnika ciapierašniaha kiraŭnika. Mienavita jon kinuŭ u skryniu dla hałasavańnia biuleteń baćki i sustrakaŭsia z prezidentam Barakam Abamaj i jaho žonkaj zamiest zaniatkaŭ.

Cikava vykazvajecca Jahienka Vilčak z polskaha štotydniovika Polityka. Jana piša: «Na vybarach ŭ Biełarusi pieramoh Łukašenka. Heta nie ździŭlaje, bo sami biełarusy nie chočuć źmienaŭ. Ja nikoli nie dumała, što prezidenckija vybary ŭ Biełarusi projduć u atmaśfiery absalutnaj pradkazalnaści i poŭnaj apatyi hramadstva. Niby ŭsie viedajuć, što vynik Łukašenki ŭ 80% nierealny, ale prymajuć heta. Bo kali nie jon, to chto? Na hety raz, navat biełaruskija ŚMI nie krytykavali jaho kankurentaŭ, zychodziačy z taho, što heta pustaja trata času. Łukašenka nie maje alternatyvy».

Na dumku žurnalistki, ludzi hałasavali za stabilnaść, a stabilnaść - heta Łukašenka. Takaja ŭpeŭnienaść, akurat vynik kanfliktu na Danbasie.

Dalej Vilčak praciahvaje, što siońnia ŭsio ŭ rukach Łukašenki. Jon spadziajecca, što zblizicca ź Jeŭrasajuzam, bo paśla vybaraŭ buduć admienienyja sankcyi.

«Ciapier miač na baku Zachadu. Tam pavinny acanić Łukašenku, bo nie było represij, navat suprać palityčnych kankurentaŭ. Biełarusy ŭžo acanili hety styl praŭleńnia, hałasujučy tak, jak treba. Hety prezidencki termin abiacaje być biez uzrušeńniaŭ, moža, navat buduć pośpiechi. Nu i dobra. Prymusova nikoha nie aščaśliviš».

U ispanskaj El Pais taksama raspaviadajecca pra toje, što vybarčaja kampanija ŭ Biełarusi prajšła cicha i niezaŭvažna ŭ paraŭnańni ź minułaj u 2010 hodzie. Žurnalist vykazvaje mierkavańnie, što kali ŭ bližejšyja dni paśla vybaraŭ nie adbudziecca masavych aryštaŭ, heta stanie dobraj nahodaj dla źniaćcia Zachadam sankcyj.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii1

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Usie naviny →
Usie naviny

Rasija ŭnačy ŭdaryła pa Kijevie: dzieviać zahinułych, niekalki dziasiatkaŭ paranienych3

U Pampiejach adnavili rośpis sklapieńniaŭ, jakich nie isnuje ŭžo dva tysiačahodździ1

Mihranty, što prarvalisia z Maroka ŭ Ispaniju, paciahnulisia nazad9

Infancina adstupiŭ: płan častkovaj pryvatyzacyi čempijanataŭ śvietu pa futbole adklikany3

U Breście sutyknulisia matacykł i mapied: zahinuli try čałavieki

Jak zrabić dron amal niabačnym? Navukoŭcy prapanavali niečakana prostaje rašeńnie9

Praryŭ marakancaŭ u Sieutu: što heta było? Ci mahła heta być tonkaja pomsta Vašynhtona Madrydu? I ci adabjecca na lehalizacyi biełarusaŭ?20

133 siłaviki na 277 čałaviek, ź jakich 26 dzieci. Stała viadoma, jak razhaniali źlot pad Rasonami15

U baby Ani ŭ Čačerskim rajonie chata kruciejšaja za muziej. A sama jana śpiavaje, vyšyvaje i bieraže tradycyi4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii1

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić