Niderłandy pakul nie vyrašyli, kamu viartać zołata skifaŭ — Ukrainie abo Krymu
U dadzieny momant častka kalekcyi skifskaha zołata znachodzicca na vystavie «Krym: zołata i sakrety Čornaha mora» u Amsterdamie. U niadzielu ŭ ŚMI źjaviłasia infarmacyja, što kalekcyja moža nie viarnucca ŭ Krym, kali Niderłandy nakirujuć ekspanaty ministerstvu kultury Ukrainy.
Vystava «Krym: zołata i sakrety Čornaha mora» była adkrytaja ŭ archieałahičnym muziei Ałłard Pirsana ŭ Amsterdamie ŭ pačatku lutaha. Na joj sabranyja archieałahičnyja znachodki ź piaci krymskich muziejaŭ, siarod ekspanataŭ: artefakty z zołata, cerymanijalny šlem i kaštoŭnyja kamiani. Da hetaha vystava prachodziła ŭ niamieckim Bonie.
U niadzielu ŭ ŚMI źjaviłasia infarmacyja, što kalekcyja moža nie viarnucca ŭ Krym, kali Niderłandy, naprykład, nakirujuć ekspanaty ministerstvu kultury Ukrainy.
Ekspanaty vystavy zastanucca ŭ Niderłandach pa mienšaj miery da kanca žniŭnia, kali zavieršycca vystava. Zatym jany buduć viernutyja z ulikam pravoŭ ułasnaści. Dadatkovyja rekamiendacyi byli taksama atrymanyja ad ministerstva zamiežnych spraŭ Niderłandaŭ, adznačajuć arhanizatary vystavy.
Ŭkrainskaje ministerstva kultury ličyć, što ekspanaty vystavy buduć viernutyja Ukrainie.
«Ekspazicyja vierniecca va Ukrainu, tamu što dakumienty byli vydadzienyja ŭkrainskim bokam. Hetyja kaštoŭnaści naležać Ukrainie», — skazali ŭ pres-słužbie ministerstva. Surazmoŭca nie zmoh skazać, ci zastaniecca ekspazicyja va Ukrainie abo budzie viernutaja ŭ Krym. — «Dalej budziem hladzieć. Zaraz ciažka skazać», — adznačyli ŭ pres-słužbie.
Raniej u čaćvier śpiecyjalny pradstaŭnik prezidenta RF pa mižnarodnym kulturnym supracoŭnictvie Michaił Švydkoj zajaviŭ, što skifskaje zołata z krymskich muziejaŭ, jakoje ciapier znachodzicca na vystavie ŭ Amsterdamie, pavinna viarnucca ŭ Krym.
Što ŭjaŭlajuć saboj suchpajki ŭ biełaruskim vojsku i za što ich krytykujuć i chvalać?11
Babaryka zajaviŭ pra viartańnie ŭ palityku i nazvaŭ vinavataha ŭ tym, što źmieny nie adbylisia ŭ 2020-m126126
Učora — u łukašenkaŭskaj turmie, siońnia — u Kijevie dapamahaje ŭkraincam vyžyć. Były palitviazień i svajak Cichanoŭskaj staŭ vałancioram u Punkcie niazłomnaści44
U Zalašanach ušanavali pamiać biełarusaŭ, zabitych na Padlaššy ŭ 1946 hodzie66
Chočacie žyć doŭha — šukajcie rajon z narmalnymi drevami. Navukoŭcy vyśvietlili, što drevy ratujuć ad infarktaŭ, a hazony mohuć navat naškodzić zdaroŭju22
Chočacie žyć doŭha — šukajcie rajon z narmalnymi drevami. Navukoŭcy vyśvietlili, što drevy ratujuć ad infarktaŭ, a hazony mohuć navat naškodzić zdaroŭju2
Smalenčuki pryhadvajuć svaje admietnyja słoŭcy. U ich ruskaj movie kudy bolš biełaruskaha, čym u ruskaj movie ŭ Biełarusi55
Smalenčuki pryhadvajuć svaje admietnyja słoŭcy. U ich ruskaj movie kudy bolš biełaruskaha, čym u ruskaj movie ŭ Biełarusi5
Prapahandystka Lebiedzieva pachvaliłasia ekskluzivam z Maryupalskaha teatra, jaki Rasija adbudavała z nula, kab schavać ślady vajennaha złačynstva2
Što ŭjaŭlajuć saboj suchpajki ŭ biełaruskim vojsku i za što ich krytykujuć i chvalać?1
Naradžajecca mienš dziaciej, bo prablemaj stała začać. Voś što vyjavili apošnija daśledavańni, asabliva mužčynskaha zdaroŭja2
Biełaruś stała hałoŭnym pastaŭščykom ryby ŭ Rasiju2
Učora — u łukašenkaŭskaj turmie, siońnia — u Kijevie dapamahaje ŭkraincam vyžyć. Były palitviazień i svajak Cichanoŭskaj staŭ vałancioram u Punkcie niazłomnaści4
U Zalašanach ušanavali pamiać biełarusaŭ, zabitych na Padlaššy ŭ 1946 hodzie6
Chočacie žyć doŭha — šukajcie rajon z narmalnymi drevami. Navukoŭcy vyśvietlili, što drevy ratujuć ad infarktaŭ, a hazony mohuć navat naškodzić zdaroŭju2
Kamientary