Finskija navukoŭcy praanalizavali danyja bolš jak dźviuch tysiač čałaviek i vyjavili cikavuju suviaź: tyja, chto piŭ bolš kavy, u siarednim mieli mienš tłuščavaj tkanki, bolšuju myšačnuju masu, a ich harmanalny profil mieŭ šerah asablivaściaŭ.

Kava — adzin z samych papularnych napojaŭ u śviecie, ale navukoŭcy praciahvajuć znachodzić novyja suviazi pamiž jaje ŭžyvańniem i pracesami ŭ čałaviečym arhaniźmie.
Jak piša National Geographic Polska, navukoŭcy z Univiersiteta Oŭłu ŭ Finlandyi vyrašyli pahladzieć, jak zvyčka pić kavu suadnosicca adrazu z cełym naboram pakazčykaŭ arhanizma — ad składu cieła i abmienu hlukozy da ŭzroŭniu pałavych harmonaŭ.
Dla hetaha daśledčyki praanalizavali danyja 2264 čałaviek va ŭzroście 46 hadoŭ, jakija ŭdzielničajuć u doŭhaterminovym daśledavańni Northern Finland Birth Cohort 1966.
Harmanalny ŭpłyŭ kavy
Adna z najbolš cikavych zakanamiernaściaŭ vyjaviłasia, kali navukoŭcy paraŭnali spažyvańnie kavy z harmanalnymi pakazčykami ŭdzielnikaŭ. Pryčym u mužčyn i žančyn karcina była roznaj.
U mužčyn bolšaje spažyvańnie kavy było źviazana ź lepšymi pakazčykami abmienu hlukozy i insulinu, a taksama z vyšejšym uzroŭniem ahulnaha i bijadastupnaha testasteronu.
Akramia taho, u ich byŭ vyšejšy ŭzrovień hłabulinu, jaki źviazvaje pałavyja harmony (SHBG — sex hormone-binding globulin). Hety białok pieranosić ich u kryvi i rehuluje, jakaja častka harmonaŭ, u tym liku testasteronu, zastajecca svabodnaj i dastupnaj tkankam arhanizma.
U mužčyn, jakija pili bolš kavy, adnačasova naziraŭsia nižejšy ŭzrovień svabodnaha testasteronu i nižejšy indeks svabodnych andrahienaŭ — hrupy pałavych harmonaŭ, da jakoj naležyć i testasteron.
U žančyn suviaź była mienš vyraznaj. Bolšaje spažyvańnie kavy było źviazana pieravažna z pavyšanym uzroŭniem SHBG i mienšaj kolkaściu svabodna dastupnych andrahienaŭ.
Pavodle aŭtaraŭ, hetyja asablivaści harmanalnaha profilu zachoŭvalisia navat paśla taho, jak navukoŭcy ŭličyli indeks masy cieła i faktary, źviazanyja z ładam žyćcia.

Jašče adna cikavaja suviaź
Navukoŭcy vyjavili i jašče adnu cikavuju zakanamiernaść. U mužčyn i žančyn, jakija pili bolš kavy, byŭ nižejšy ŭzrovień aminakisłot z razhalinavanymi bakavymi łancuhami (BCAA — branched-chain amino acids).
Praciahły pavyšany ŭzrovień BCAA źviazvajuć ź insulinarezistentnaściu, dyjabietam druhoha typu, sardečna-sasudzistymi zachvorvańniami, tłuščavaj chvarobaj piečani i pavyšanaj ryzykaj hipiertanii.
Aŭtary adznačajuć, što ich daśledavańnie pakazvaje statystyčnuju suviaź, ale nie dakazvaje, što mienavita kava vyklikaje hetyja źmieny. Jany padkreślivajuć, što jašče treba vyśvietlić, ci sapraŭdy za vyjaŭlenyja efiekty adkazvajuć rečyvy, jakija źmiaščajucca ŭ kavie, i kali tak, to jakija mienavita.
Dyk kolki kavy možna pić?
Dla zdarovaha darosłaha čałavieka ekśpierty zvyčajna nazyvajuć miažu kala 400 mh kafieinu na sutki. Pry hetym ličycca ŭvieś kafiein — nie tolki z kavy, ale taksama z harbaty, enierhietyčnych napojaŭ, koły dy inšych praduktaŭ.
Pieravieści hetyja 400 mh u dakładnuju kolkaść kubkaŭ składana. Utrymańnie kafieinu zaležyć ad hatunku ziernia, sposabu pryhatavańnia, pamieru porcyi i inšych faktaraŭ.
Dla ciažarnych žančyn, dziaciej i ludziej z vysokaj adčuvalnaściu da kafieinu rekamiendavanyja miežy nižejšyja.
Kamientary