Kino44

Zorka «Šerłaka» źziaje ŭ čornaj kamiedyi — budzie šmat brytanskaha humaru i ramantyka naadvarot

Kali vy sumavali pa dobraj kamiedyi, nadyšoŭ vaš čas. U biełaruski prakat vychodzić stužka «Sužency Roŭz» (The Roses), i heta kino, jakoje nie pakinie abyjakavym.

Kadr ź filma. Fota: Searchlight Pictures

My sustrakajem Tea i Ajvi Roŭz, kali ich šlub užo razvalvajecca. U sprobie zachavać adnosiny sužency iduć da psichołaha, dzie načysta pravalvajuć, zdajecca, prostaje zadańnie — napisać dziesiać dobrych rečaŭ adno pra adnaho. Źbiantežanaja terapieŭtka vyrašaje, što hety šlub asudžany na razryŭ, čym vyklikaje rohat u svaich klijentaŭ.

Dalej nam usio ž raskazvajuć historyju z samaha pačatku. Tea i Ajvi — brytancy, jany znajomiacca ŭ restaranie, dzie Ajvi pracuje kucharam, a Tea sustrakajecca z kalehami-architektarami. Aboje zachraśli ŭ rucinie i tamu vyrašajucca razam źjechać za akijan, kab pačać novaje žyćcio.

Praź dziesiać hadoŭ sužency Roŭz žyvuć z dvuma dziećmi ŭ Kalifornii. Źniešnie ŭsio dobra: jon, architektar, prajektuje ambicyjny budynak dla miascovaha muzieja, jana realizuje svaje kucharskija mary ŭ restarančyku, padoranym joj mužam, i na siamiejnaj kuchni. Ale toj budynak razvalvajecca na častki, kali horad nakryvaje štorm, i Ajvi biare na siabie rolu karmicielki siamji.

Toje, što zdaryłasia potym, zavodzić ich šlub u tupik.

Fota: kadr z trejlera

«Sužency Roŭz» — rymiejk trahikamiedyi 1989 hoda «Vajna sužencaŭ Roŭz» z tahačasnymi zorkami Majkłam Duhłasam i Deni de Vita. Stužka, zasnavanaja na adnajmiennym ramanie Uorena Adlera, nie mieła ŭ siabie ničoha brytanskaha i raspaviadała pra amierykanskuju siamju, što prachodzić praź ciažki razvod. Sužency Roŭz vahajucca pamiž žadańniami razyścisia, pamirycca i zabić adno adnaho. Niečakana akazvajecca, što takija akaličnaści mohuć stać fonam dla cudoŭnaj čornaj kamiedyi.

U novych «Sužencach Roŭz» taksama źnialisia zorki. Havorka, pierš za ŭsio, pra Bieniedykta Kambierbetča (Tea Roŭz), jakoha vy mahli bačyć u kultavym sieryjale 2010-ch «Šerłak», a taksama ŭ sieryi prajektaŭ pra doktara Strendža. Kampaniju jamu skłała mienš viadomaja ŭ ruskamoŭnaj prastory brytanka Alivija Koŭłman (Ajvi Roŭz), uładalnica «Oskara» 2019 hoda za rolu ŭ «Favarytcy» i zorka sieryjała «Karona» pra žyćcio brytanskaj karaleŭskaj siamji.

Fota: kadr ź filma

I kali Koŭłman doŭhi čas ličyłasia mienavita kamičnaj aktrysaj, Kambierbetča chutčej viedali pa dramatyčnych rolach — zhadajcie chacia b jaho cudoŭnuju pracu ŭ stužcy 2014 hoda «Hulnia ŭ imitacyju», dzie Kambierbetč hienijalna syhraŭ matematyka Ałana Ćjurynha sa składanym losam. Ale ŭ «Sužencach Roŭz» jon nie mienš dakładny i pierakanaŭčy za svaju bolš daśviedčanuju ŭ kamiedyjach partniorku.

Heta stužka pra brytancaŭ u ZŠA, i ŭ joj nie abyšłosia biez žartaŭ pra sutyknieńnie kultur. U adnym z epizodaŭ Tea i Ajvi sustrakajucca z amierykanskimi siabrami ŭ ciry. U ZŠA dazvolena vałodać zbrojaj, i amierykanskija hieroi z uśmieškaj razmachvajuć zbrojaj, u toj čas jak brytancam strašna da jaje dakranucca. Škada, što na fonie brytancaŭ amierykanskija akciory vyhladajuć mienš pierakanaŭča.

Krytyki pastavilisia da stužki z aściarožnym aptymizmam: naprykład, na resursie IMDB «Sužency Roŭz» majuć rejtynh u 7 bałaŭ z 10. Ale šmat chto adznačaje, što praca Kambierbetča i Koŭłman užo vartaja taho, kab nie prajści mima. Dy i scenar mocny — za jaho ŭziaŭsia aŭstralijec Toni Maknamara, aŭtar scenaryja da «Niebarakaŭ» (Poor Things), filma z Emaj Stoŭn, jaki byŭ siarod asnoŭnych kandydataŭ na «Oskar» u 2024-m.

U jaho atrymałasia nie prosta čornaja kamiedyja, ale ŭ peŭnym sensie i ramantyčnaja stužka naadvarot. Kali zvyčajnyja filmy pra kachańnie raskazvajuć, jak dva čałavieki znachodziać adno adnaho, to «Sužency Roŭz» — historyja pra toje, jak niekali zakachanyja znachodziać u sabie, pa słovach Tea Roŭza, pieryjadyčnuju nianaviść adno da adnaho, a potym i vyrašajuć spravicca ź joj radykalnym čynam. 

Mahčyma, heta nie tak hlancava i aptymistyčna, jak u kłasičnych ramantyčnych kamiedyjach, ale zatoje žyćciova i daścipna. Heta razumnaje i trapnaje kino, chacia i z trochi zaciahnutaj pieršaj častkaj. U im nie budzie vialikich siurpryzaŭ i kinošnych chitrykaŭ, heta historyja siamji, dzie mnohija paznajuć samich siabie. I dobra, što i dla takich nieidealnych historyj znachodzicca miesca ŭ prakacie.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary4

  • Ŭ
    01.09.2025
    Dannyj sieriał — odin iz samych słabych, čto vyšieł v etom hodu. Pustaja trata tałanta dvuch niepłochich aktiorov v hłavnych rolach, poskolku mieždu nimi sovieršienno nie było chimii. Film nie śmiešnoj, s dovolno pošłymi šutkami, iźlišnie otkroviennoj ścienoj sieksa, kučiej niecienzurnoj brani (dažie v adries dietiej), nieskolkimi słovami na bukvu «S», kurienijem marichuany, raśpitijem śpirtnoho i nasilijem. Musor.
  • Ŭ
    01.09.2025
    Ž, tri nazovu schodu. Da i ostalnyje sieḿ, jeśli niemnoho podumať.
  • Ž
    01.09.2025
    Ŭ, heta, kali siabie samoha padmanvać, a kali realna, biez samapadmanu - nichto 10 dobrych rečaŭ pra svaju žonku nie nabiare.
    Dziesiać błahich rečaŭ taksama nichto nie naźbiraje, bo zanadta.
    Idyjockaja prapanova, vyklučna dla kina...

Ciapier čytajuć

«Ciapier mnie čužaja sama kancepcyja ŭžyć niešta, čaho ty nie viedaješ». Vialikaja hutarka ź Ivanam Šyłam pra biznes, zarablańnie z dapamohaj ŠI, žančyn i botaks15

«Ciapier mnie čužaja sama kancepcyja ŭžyć niešta, čaho ty nie viedaješ». Vialikaja hutarka ź Ivanam Šyłam pra biznes, zarablańnie z dapamohaj ŠI, žančyn i botaks

Usie naviny →
Usie naviny

U Minsku mužčyna ŭ nižniaj bialiźnie visieŭ za bałkonam na dziaviatym paviersie VIDEA11

Rasija ŭpieršyniu za dziesiacihodździe zastałasia biez vajskovych karabloŭ u Mižziemnym mory8

Na Minščynie pabudavali zahadkavuju kaplicu. Što pra jaje viadoma?2

U biełaruskich kramach źjavilisia ajčynnyja brokali i kvietkavaja kapusta

Čamu indyjskija leki zabili 9 biełarusaŭ? Mahčyma, čynoŭniki ekanomiać, a daktary bajacca pakarańniaŭ26

Robat pabiŭ suśvietny rekord Usejna Bołta ŭ biehu na 100 mietraŭ5

31 žniŭnia paniadziełak, ale Kamaroŭka budzie pracavać

Dvoje dziaciej u Minskaj vobłaści paciarpieli praz padzieńnie dreŭ

Sud u ZŠA admianiŭ abmiežavańni na imihracyjnyja vizy dla biełarusaŭ1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ciapier mnie čužaja sama kancepcyja ŭžyć niešta, čaho ty nie viedaješ». Vialikaja hutarka ź Ivanam Šyłam pra biznes, zarablańnie z dapamohaj ŠI, žančyn i botaks15

«Ciapier mnie čužaja sama kancepcyja ŭžyć niešta, čaho ty nie viedaješ». Vialikaja hutarka ź Ivanam Šyłam pra biznes, zarablańnie z dapamohaj ŠI, žančyn i botaks

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić