Hramadstva77

Siamja ź Biełarusi na svajoj mašynie prajechała kala 10 tysiač kiłamietraŭ dziela Ehiejskaha mora

Biełaruś — Turcyja: kala 10 tysiač kiłamietraŭ «tudy i nazad» na aŭtamabili. Mienavita takuju adlehłaść pieraadoleli maładziečancy Alesia i Valeryj Vachmianiny hetym letam, piša Kraj.by.

Adnak padobnaje padarožža dla siamji nie pieršaje. Bolš za piać hadoŭ jany vybirajuć aŭto jak srodak papaŭnieńnia jarkich uražańniaŭ.

— Hałoŭnaje — heta dobra absłužyć svoj aŭtamabil, — dzielicca maładziečanka. — To bok prajści poŭnaje TA: tarmaznyja kałodki, aliva — usio pavinna być novaje. Znajomyja našaj siamji i antyfryz, i tarmaznuju vadkaść mianiajuć. Takim čynam, pałomka ŭ darozie aŭtamabila zvodzicca da minimumu. U nas jość niehatyŭny dośvied — padarožža ž nie pieršaje. Tamu ŭ hetym hodzie, płanujučy pajezdku, my pastaralisia ŭsio ŭličyć.

Alesia padkreślivaje, što šlach u Turcyju ź Biełarusi praz Rasiju i Hruziju byŭ niaprosty: z mnostvam trasaŭ, sierpancinaŭ i daroh zusim roznaj jakaści. Raniej zdarałasia padarožničać ciahnikom i samalotam, ale zrazumieli — takija sposaby pieramiaščeńnia nie dla nas.

— Vielmi lubim darohu: jana sama pa sabie ŭžo padarožža, — raspaviadaje Alesia. — Vybirajem aŭtamabil, tamu što jon «nie pryviazvaje» nas da raskładu transpartu, uvohule da času — adčuvajecca poŭnaja svaboda. Žyllo zahadzia nie branirujem: pryjazdžajem u haradok ci viosačku, ahladajem i damaŭlajemsia na miescy.

Cikavimsia ŭ surazmoŭcy, jakija dakumienty treba padrychtavać i ŭziać u darohu.

— Nam, biełarusam, u Turcyju vizy nie treba — tolki pašpart terminam nie bolš za 10 hadoŭ, — dzielicca maładziečanka. — Biezumoŭna, paśviedčańnie kiroŭcy. Pa žadańni možna aformić strachoŭku zdaroŭja. Darečy, my zaŭsiody jaje afarmlajem. Na aŭtamabil — STS (paśviedčańnie ab rehistracyi transpartnaha srodku), strachoŭka (sigorta). Tureckaja strachoŭka patrebnaja abaviazkova — bieź jaje vas nie prapuściać praź miažu.

Pavodle słoŭ Alesi, u čacie Telegram-kanała Hruzija — Turcyja «ŭ zamacavanym» ich pradajuć. Ale mohuć być pytańni z apłataj biełaruskaj i rasijskaj kartaj. Pradajuć strachoŭki i ŭ šapikach pobač ź miažoj, tamu kupić možna i tam. A voś hrošy na miažy lepš nie mianiać — kurs vielmi niavyhadny.

— Hruzinskaja strachoŭka dla prachodžańnia miažy nie abaviazkovaja, ale jaje moža paprasić pakazać palicyja, — raić maładziečanka. — Taksama jaje spytajuć pry vyjeździe z Hruzii — i kali polisa nie budzie, to atrymajecie štraf. Plus na mašynu patrebna davieranaść ź pierakładam na anhlijskuju movu, u ideale — na tureckuju (kali aŭtamabil nie vaš). Nijakija dakumienty, kali mašyna ŭ lizinhu, nie patrebnyja — nidzie i nikoha ich najaŭnaść nie cikavić.

Raspaviała Alesia i pra niuansy prachodžańnia miažy:

— Z rasijskaha boku padjechali da akienca, prajšli pašpartny kantrol. Naša aŭto pravieryli — i my pajechali dalej. Na miažy Hruzii pasažyry prachodziać praz terminał asobna ad vadziciela z mašynaj. Takaja ž situacyja i na turecka-hruzinskaj miažy. Pasažyry zvyčajna prachodziać chutka: štamp u pašpart — i pajšli čakać aŭto. U hety raz ja navat azirnucca nie paśpieła — usio prajšło tak chutka.

— Padarožničajučy na mašynie, možna niaśpiešna lubavacca cudoŭnymi krajavidami, rabić šmat prypynkaŭ dla atmaśfiernych zdymkaŭ, a jašče heta vydatnaja mahčymaść paznać «znutry» i inšuju krainu, i jaje žycharoŭ, — upeŭnienaja Alesia.

— Naprykład, padčas minułaj pajezdki my trapili ŭ drobnaje DTZ. Jak akazałasia, žychary Turcyi vielmi pryjaznyja! Jany ŭ vioskach, haradach i na darozie zusim nie takija, jak u hateli «ŭsio ŭklučana». Jość z čym paraŭnać — roźnica vielizarnaja.

Cikavimsia, chto ź siamji padarožnikaŭ pravodzić za rulom bolš času.

— Vadzicielskaje paśviedčańnie tolki ŭ Valeryja, — adkazvaje Alesia. — Darečy, muž zdaŭ na pravy, kali jamu było 30 hadoŭ. Naša samaje doŭhaje padarožža ŭpieršyniu było z Maładziečna ŭ Brest. Toj šlach padaŭsia nam nierealna doŭhim! Zaraz, uspaminajučy, my prosta śmiajemsia!

Alesia padzialiłasia, što hetym razam takoje doŭhaje padarožža ŭ paraŭnańni z papiarednimi akazałasia dla pary bolš prostym i zrazumiełym. I ciapier jany z radaściu dzielacca svaim dośviedam ź inšymi — vykładvajuć na YouTube-kanale paznavalnyja videa.

— Ty žyvieš mienavita tym žyćciom, na jakoje ŭ ciabie chapiła śmiełaści! — emacyjna padsumoŭvaje Alesia.

Kamientary7

  • Žvir
    18.07.2025
    Kłasna ! My ŭ adzin hod 30 tys. u padarožžach namatali. I heta tolki pa Jeŭropie, + Biełaruś jašče.
  • X5
    18.07.2025
    I nie briezhlivo im po raškie putiešiestvovať?
  • Imia
    18.07.2025
    Na aŭtamabil — STS (paśviedčańnie ab rehistracyi transpartnaha srodku),

    Jon rasiejec? Pieršy raz baču, kab biełarus vykarystoŭvaŭ «STS». A ŭ Google bačna, što heta svpraŭdy rasiejskaja nazva,

Ciapier čytajuć

Hieroja telefonnych źlivaŭ pałkoŭnika Kisiala, jaki zaklikaŭ kalečyć demanstrantaŭ, raptoŭna apuścili na rajonny ŭzrovień12

Hieroja telefonnych źlivaŭ pałkoŭnika Kisiala, jaki zaklikaŭ kalečyć demanstrantaŭ, raptoŭna apuścili na rajonny ŭzrovień

Usie naviny →
Usie naviny

«Pieraklička kožnyja try hadziny». U «Novaj Baravoj» baćki adstajali vializnuju čarhu la ścien škoły3

ZŠA zabili kiraŭnika najbujniejšaj vieniesuelskaj bandy

Dziaŭčyna stvaraje miłyja VIDEA ź biełaruskich haradoŭ u styli hulni The Sims

Zbornuju Anhlii abakrali na čempijanacie śvietu pa futbole5

Ukrainski baksior Usik sustreŭsia z Trampam u Biełym domie2

Zbornaja ZŠA z bujnym likam pieramahła Parahvaj1

Novy trend — nie rasčesvacca. Voś što treba pra jaho viedać18

Kanada i Bośnija zhulali pieršy matč na čempijanacie śvietu ŭničyju

U Minsku adkryjuć «muzyčnuju łaŭku» pamiaci Uładzimira Mulavina

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Hieroja telefonnych źlivaŭ pałkoŭnika Kisiala, jaki zaklikaŭ kalečyć demanstrantaŭ, raptoŭna apuścili na rajonny ŭzrovień12

Hieroja telefonnych źlivaŭ pałkoŭnika Kisiala, jaki zaklikaŭ kalečyć demanstrantaŭ, raptoŭna apuścili na rajonny ŭzrovień

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić