«Ty pabačyš i pačuješ. Heta budzie nie bomba, a bombišča». Ranicaj 2 lipienia Pavieł Łatuška atrymaŭ list ad asoby, jakaja pastajanna atakuje jaho
Namieśnik kiraŭnicy Abjadnanaha pierachodnaha kabinieta Śviatłany Cichanoŭskaj, kiraŭnik Narodnaha antykryzisnaha ŭpraŭleńnia Pavieł Łatuška prakamientavaŭ «Biełsatu» napad na siabie, što adbyŭsia ŭ sieradu padčas uračystaha schodu ŭ Centry ŭschodniejeŭrapiejskich daśledavańniaŭ Varšaŭskaha ŭniviersiteta ŭ prysutnaści aficyjnych asobaŭ Polščy i dypłamatyčnaha korpusu.

33-hadovy biełarus Jaŭhien Kazancaŭ kinuŭ u Paŭła Łatušku śmietnicu i kryčaŭ na ŭsiu zału, što toj «zdradnik i chacieŭ spalić apazicyjanieraŭ», paŭtarajučy słovy Alaksandra Łukašenki, ahučanyja im padčas vystupu 1 lipienia.
Pavieł Łatuška pierakanany, što zdareńnie treba razhladać u bolš šyrokim kantekście.
«Za apošnija tydni ja atrymaŭ šmat pahrozaŭ zabojstva, a taksama mahčymaha vykradańnia z terytoryi Polščy. Heta byli elektronnyja listy, heta byŭ pryjezd pradstaŭnikoŭ kryminalnaha śvietu, jakija pahražali mnie, što ja budu, naprykład, vykradzieny», — apaviadaje palityk.
Zajavu Łukašenki pra toje, što Łatuška płanavaŭ spalić usich lidaraŭ apazicyi na čale sa Śviatłanaj Cichanoŭskaj 9—10 žniŭnia 2020 hoda, kiraŭnik NAU nazyvaje absalutnaj chłuśnioju i padkreślivaje, što na toj momant nie byŭ ni ŭ apazicyi, ni ŭ demakratyčnych siłach, a ŭznačalvaŭ Kupałaŭski teatr.
2 lipienia zranku Pavieł Łatuška atrymaŭ elektronny list ad asoby, jakaja rehularna jaho atakuje.
«Hetaja asoba, jak ja miarkuju, źviazanaja sa śpiecsłužbami, z KDB Biełarusi, — raskazaŭ palityk «Biełsatu». — Mnie pryjšła infarmacyja, što pačynajecca majo źniščeńnie, što ŭsio, što skazaŭ Łukašenka, najbližejšymi dniami budzie bačna. «Ty pabačyš i pačuješ. Heta budzie nie bomba, a bombišča» — tam takija słovy. I jašče dadaje, što ŭsie hetyja materyjały, jakija my pabačym, Kit Kiełah hladzieŭ padčas sustrečy z Łukašenkam».
Paśla hetaha lista namieśnik Śviatłany Cichanoŭskaj daviedaŭsia, što rasijskim śpiecsłužbam byli pieradadzienyja źviestki jahonaha pražyvańnia na terytoryi Polščy, i heta, pavodle słovaŭ palityka, paćvierdžanaja infarmacyja. Nastupnym zdareńniem staŭsia ŭłasna napad u Varšaŭskim univiersitecie.
«Padčas majho zapłanavanaha vystupu da mianie biažyć čałaviek i kidaje ŭ mianie pradmietam. Psichałahična, kaniešnie, ty rychtuješsia da ataki. Nie było nijakaha strachu, ale psichałahična ja rychtavaŭsia, što zaraz budzie ŭdar. Toj čałaviek kryčaŭ, što ja zdrajca i vinavaty ŭ tym, što chacieŭ spalić usiu biełaruskuju apazicyju. Ja razumieju, što heta čałaviek, jaki, chutčej za ŭsio, u łancužku ŭsich tych padziejaŭ, što adbyvalisia apošnimi tydniami i, u tym liku, źviazanyja z tym učorašnim vykazvańniem Łukašenki», — kaža Łatuška.
Kiraŭnik NAU spadziajecca, što śledstva vyznačyć matyvy Kazancava, a taksama ci była heta zapłanavanaja pravakacyja, ci paŭpłyvaŭ raschistany psichałahičny stan napadnika.
Palityk zaznačyŭ, što padčas jahonych sustrečaŭ sa śpiecsłužbami i ŭ Ministerstvie ŭnutranych spravaŭ Polščy jaho infarmavali pra toje, što «na siońniašni dzień davoli lohka zavierbavać našych suhramadzianaŭ, ale nie tolki, a ŭ tym liku i hramadzianaŭ inšych krainaŭ za tysiaču — dźvie tysiačy jeŭraŭ, kab učynić pravakacyju, a za troški bolšuju sumu — zabojstva».
«Tamu ja nie vyklučaŭ by situacyi, što heta, mahčyma, było arhanizavana za niejkuju sumu hrošaj. Tak mnie padałosia ź jahonych pavodzinaŭ padčas hetaj ataki na mianie», — kaža Pavieł Łatuška.
Kazancava zatrymali. Namieśnik Cichanoŭskaj zaznačyŭ, što nie razmaŭlaŭ z napadnikam i nie płanavaŭ hetaha rabić. Palityk padziakavaŭ biełarusam, jakija byli pobač ź im padčas napadu i ŭzialisia jaho achoŭvać.
«Padtrymaŭ mianie namieśnik kiraŭnika Biuro nacyjanalnaj biaśpieki Polščy. Tam byŭ ministr, ambasadar Čechii, pradstaŭnica ambasady Hruzii, kiraŭnictva ŭniviersitetu, šmat pavažnych asobaŭ, u tym liku pradstaŭniki ŭradu, prezidenta i parłamientu Polščy. Dumaju, na heta i było skiravanaje hetaje dziejańnie — pryciahnuć da jaho maksimalnuju ŭvahu», — kaža Łatuška.
«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Kamientary
A kali biez žartaŭ, to Pałyč paśla vychadu Cichanoŭskaha budzie radavać nas padobnymi nievierahodnymi historyjami jašče i jašče, bo razumieje, što ciapier uvahi da jahonaj asoby budzie mienš i mienš