Danija moža adkazać amierykancam za Hrenłandyju asimietryčnym udaram. I heta budzie adčuvalna dla elit
Choć Danija i nie moža pachvalicca pieršaj armijaj u śviecie i mahutnym fłotam dla abarony Hrenłandyi, ale kraina maje niekalki niepryjemnych siurpryzaŭ dla ZŠA, adzin ź jakich moža istotna paŭpłyvać na fihury bahatych amierykancaŭ.

Padčas pieršaha terminu na pasadzie prezidenta ZŠA Donald Tramp nieadnarazova vykazvaŭ ideju adnosna kupli Hrenłandyi. Tady hetyja zajavy ŭsprymalisia jak žart, ale ciapier, kali Tramp paŭtaraje svaje zakliki i supravadžaje ich pahrozami na adras Danii i niekalkich inšych sajuznych krain, situacyja vyhladaje bolš surjoznaj.
Adnak Danija, niahledziačy na maleńkuju armiju i niesuvymiernuju z ZŠA ekanomiku, daloka nie takaja biezabaronnaja ŭ hetaj situacyi. Kraina maje niekalki mahutnych ekanamičnych i palityčnych instrumientaŭ, zdolnych prymusić ZŠA zadumacca, piša vydańnie Foreign Policy.
Pa-pieršaje, u Danii znachodzicca kampanija Maersk — druhaja ŭ śviecie pa mahutnaści sudnachodnaja linija, jakaja śpiecyjalizujecca na kantejniernych pieravozkach. Bolš za 14% usiaho suśvietnaha fłotu kantejnieravozaŭ naležyć dackaj Maersk, i ŭ 2023 hodzie kampanija pieraviezła kala 24 miljonaŭ kantejnieraŭ na svaich 672 sudnach. Kali ŭłady Danii zahadajuć Maersk spynić pieravozki ŭ ZŠA, heta moža pryvieści da surjoznych łahistyčnych prablem dla amierykanskaha biznesu i spažyŭcoŭ. Taki krok staŭ by balučym udaram dla ekanomiki ZŠA.
Druhi mahutny ryčah Danii — heta farmaceŭtyčny hihant Novo Nordisk, vytvorca siemahłutydu, asnoŭnaha inhredyjentu miehapapularnych u ZŠA preparataŭ dla pachudzieńnia i lačeńnia dyjabietu Ozempic i Wegovy, jakimi karystajucca miljony zamožnych amierykancaŭ, siarod jakich mnohija pradstaŭniki palityčnych, kulturnych, intelektualnych elit.
Hetyja preparaty zrabili revalucyju ŭ miedycynie ZŠA, i popyt na ich imkliva raście. Kolkaść receptaŭ na Ozempic u Amierycy padskočyła na 400% za pieryjad z 2021 pa 2023 hod, dasiahnuŭšy 2,6 miljona ŭ kancy 2023 hoda. Bolš za paŭmiljona amierykancaŭ prymali Wegovy u mai 2023 hoda.
Pakul što vytvorčaść siemahłutydu amal całkam zasiarodžanaja ŭ Danii, i navat niahledziačy na sproby amierykanskich kampanij stvaryć alternatyvu, sapraŭdny Ozempic vyrabić u ZŠA pakul nie ŭdałosia.
Dacki farmaceŭtyčny hihant Novo Nordisk zarablaje vielizarnyja hrošy na rynku ZŠA, i, kab zadavolić popyt, kampanija inviestavała $4,1 miljarda ŭ budaŭnictva novaha pradpryjemstva ŭ Paŭnočnaj Karalinie, jaki vyrablaje siemahłutyd. Ale kali płany ZŠA pa Hrenłandyi zojduć zanadta daloka, dacki ŭrad moža zahadać Novo Nordisk całkam spynić biznes u ZŠA i abmiežavać tudy svaje pastaŭki.
Dziejańni Danii ŭ adkaz mohuć stać surjoznym udaram dla Złučanych Štataŭ, asabliva ŭličvajučy, što jak Maersk, tak i Novo Nordisk majuć važnaje stratehičnaje značeńnie dla amierykanskaj ekanomiki. Heta moža pieratvaryć namiery Trampa pa Hrenłandyi ŭ niebiaśpiečnuju avanturu, jakaja stvoryć dla jaho bolš prablem, čym vyhady, padahulniaje Foreign Policy.
Ciapier čytajuć
U Šejmana znajšli jašče adnu mahčymuju kachanku i syna. Sakratarka biez vyšejšaj adukacyi za ličanyja hady stała ŭłaśnicaj raskošnych damoŭ i handlovaha centra
U Šejmana znajšli jašče adnu mahčymuju kachanku i syna. Sakratarka biez vyšejšaj adukacyi za ličanyja hady stała ŭłaśnicaj raskošnych damoŭ i handlovaha centra
«Pastavili pałatki, raźviali vohniščy». MUS paćvierdziła zatrymańnie 350 čałaviek pad Rasonami. Znajšli i arhumient: «Mnohija ŭ hołym vyhladzie pierad małaletnimi»
«Pastavili pałatki, raźviali vohniščy». MUS paćvierdziła zatrymańnie 350 čałaviek pad Rasonami. Znajšli i arhumient: «Mnohija ŭ hołym vyhladzie pierad małaletnimi»
«Što, hrochnuć dziaciej Cichanoŭskaj, kab źviarnuli ŭvahu na maju prablemu?» Jak tupy kamientar aktyvista Dzianisa Daškieviča stvaryŭ jamu prablemy ŭ Polščy
«Što, hrochnuć dziaciej Cichanoŭskaj, kab źviarnuli ŭvahu na maju prablemu?» Jak tupy kamientar aktyvista Dzianisa Daškieviča stvaryŭ jamu prablemy ŭ Polščy
«Vykopvała nievialikija jamki, źbirała mutnuju daždžavuju vadu i piła jaje». Piensijanierka, jakaja dva tydni błukała pa lesie, raskazała, jak joj udałosia vyžyć
Kamientary