Hramadstva1515

Viačorka raskazaŭ, u jakich krainach Cichanoŭskuju sustrakali z łukašenkaŭskim ściaham

Jak takoje mahło zdarycca?

Daradca Śviatłany Cichanoŭskaj Franak Viačorka ŭ efiry jutub-kanału «Obyčnoje utro» raskazaŭ pra vypadki sustrečy lidara demakratyčnych siłaŭ Biełarusi ŭ niekatorych krainach z čyrvona-zialonym ściaham.

Adnoj z takich krain była Rumynija. Jak raskazaŭ Viačorka, pryjom adbyvaŭsia ŭ parłamiencie krainy. Palityk zaŭvažaje, što apošni raz delehacyja Biełarusi ŭ Rumynii była ŭ druhoj pałovie 1990-ch hadoŭ.

«Jany pastavili łukašenkaŭski ściažok. I da taho ž hety ściažok byŭ nie apošniaj viersijaj z novym arnamientam, a pa ŭzory, zaćvierdžanym refierendumam 1995 hoda. Jany navat nie zrazumieli, u čym prablema».

Franak Viačorka Františiek Viečiorko Franak Viačorka
Franak Viačorka padčas efiru. Skryn videa utro / YouTube

Akramia Rumynii, padobny vypadak adbyŭsia jašče ŭ adnoj krainie. Ale Viačorka nie staŭ jaje nazyvać.

«Sustreča adbyłasia niadaŭna na vielmi vysokim uzroŭni. Ale jany chutka zrazumieli prablemu i pieradrukavali. Zrabili bieł-čyrvona-bieły ściažok», —

raskazaŭ palityk i adznačyŭ, što Ofis Śviatłany Cichanoŭskaj pracuje ŭ niekatorych krainach nad tym, kab bieł-čyrvona-bieły ściah dazvolili vykarystoŭvać.

«Tut jość prablemy ź Vienskaj kanviencyjaj ab dypłamatyčnych adnosinach. Mnohija krainy bajacca ryzykavać. Kali buduć užyvać bieł-čyrvona-bieły ściažok jak dziaržaŭny, to takim čynam parušacca mižnarodnyja damovy. Bo jość jašče adna «dziaržava Łukašenki», jakaja ličyć svaim inšy ściažok», —

tłumačyć Viačorka i vykazvaje nadzieju, što na parłamienckim uzroŭni ź niekatorymi krainami heta pytańnie budzie vyrašana.

Jon nahadvaje, što bieł-čyrvona-bieły ściažok vykarystoŭvaŭ parłamient Łatvii, a taksama Estonija i Polšča. Ale Ofis choča lehitymizavać «bieł-čyrvona-biełuju Biełaruś» u krainach Zachodniaj Jeŭropy, bo heta taksama pakaža roźnicu pamiž «łukašenkaŭskaj» i «našaj» Biełaruśsiu».

Kamientary15

  • Bort №1
    13.05.2024
    Niešta daŭno Prezidenta-elekta nie čutno... U jaje ŭsio narmalna choć tam na Malcie? Vielmi niepakojacca vybarščyki.
  • So zdanij HUBOPiK i KHB sorvali KZ fłahi
    13.05.2024
    Łukašienkovskije kasno-zielenyje fłahi biełarusy ottorhli. Možno posmotrieť, kak so zdanij HUBOPiK i vojennoj kontrraźviedki KHB sorvali KZ fłahi.
  • Architiektor Miendisabal
    13.05.2024
    Pietia,chunta nie možiet v principie imieť nikakich "off dielehacij", raźvie čto dla takoj žie fašistkoj chunty
    No i Tichanovskaja nie imiejet nikakich połnomočij sovieršať kakije-to oficialnyje vizity potomu čto ona samozvanaja "lidarka". Tut ona chuntie podstať

Ciapier čytajuć

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii1

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Usie naviny →
Usie naviny

Rasija ŭnačy ŭdaryła pa Kijevie: dzieviać zahinułych, niekalki dziasiatkaŭ paranienych3

U Pampiejach adnavili rośpis sklapieńniaŭ, jakich nie isnuje ŭžo dva tysiačahodździ1

Mihranty, što prarvalisia z Maroka ŭ Ispaniju, paciahnulisia nazad9

Infancina adstupiŭ: płan častkovaj pryvatyzacyi čempijanataŭ śvietu pa futbole adklikany3

U Breście sutyknulisia matacykł i mapied: zahinuli try čałavieki

Jak zrabić dron amal niabačnym? Navukoŭcy prapanavali niečakana prostaje rašeńnie9

Praryŭ marakancaŭ u Sieutu: što heta było? Ci mahła heta być tonkaja pomsta Vašynhtona Madrydu? I ci adabjecca na lehalizacyi biełarusaŭ?20

133 siłaviki na 277 čałaviek, ź jakich 26 dzieci. Stała viadoma, jak razhaniali źlot pad Rasonami15

U baby Ani ŭ Čačerskim rajonie chata kruciejšaja za muziej. A sama jana śpiavaje, vyšyvaje i bieraže tradycyi4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii1

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić