Hramadstva66

Najaŭnaść u biełarusaŭ «karty palaka» ciapier nie buduć paznačać na vizie

Praz represii suprać biełarusaŭ z «kartaj palaka» Polšča ŭniesła źmieny pry vydačy viz. Dahetul biełarusy z hetym statusam atrymlivali vizu ź ličbaj 18 na vizavym stykiery, što palahčała ich identyfikacyju. Ale ciapier heta źmienicca, piša Rp.pl.

Paśla ŭniasieńnia źmienaŭ zamiest numara 18 va ŭładalnikaŭ «karty palaka» buduć stavić numar 23. Takija ž vizy vydajucca, u pryvatnaści, udzielnikam prahramy Poland Business Harbour, ich siamiejnikam, a taksama turystam ź niavyznačanymi metami.

Źmieny buduć dziejničać na novyja zajaŭki, a taksama na tyja, jakija ŭžo padadzienyja, ale pakul nie razhledžanyja.

Kamientary6

  • novym-da, starym -niet
    20.11.2023
    U tiech kto užie połučał nomier nie projdiot, cientry vizovie davno ślili info.Komu nado. Inačie by nie rabotali v ahrostanie.
  • MajorH HeeeeBeeeee
    20.11.2023
    Žal, 😢 , tak było udobno oviec sčitať
  • TCS
    20.11.2023
    Biełarusam navohuł naležyć spraścić vizy dziela taho kab narod mieŭ mahčymaści čaściej być u Jeŭropie i žadaŭ takoha žyćcia Biełarusi. Kab pieramieny ŭ Biełarusi stali mahčymymi, treba zmahacca za biełaruskija rozumy. Treba spryjać tamu, kab hramadstva, niahledziačy na tatalnyja represii i prapahandu, mieła mahčymaść raźvivacca ŭ inšym ad režymu kirunku. Jak heta było raniej, kali biełarusy byli siarod lidaraŭ pa kolkaści atrymanych jeŭrapiejskich viz na dušu nasielnictva. Kali možna było biez abmiežavańniaŭ jeździć u ES adpačyvać, vučycca i pracavać. Supracoŭnictva z hramadzianskaj supolnaściu akazvała pazityŭny ŭpłyŭ na śviadomaść ludziej. Mienavita tamu, što hramadstva raźvivałasia ŭ pravilnym kirunku, a režym Łukašenki stajaŭ na miescy, i zdaryŭsia 2020 hod. Ludzi bačyli inšaje žyćcio i bolš nie chacieli iści tudy, kudy krainu viadzie Łukašenka. Zrazumieła, što ni pačatak narmalnaj vydačy viz, ni źniaćcie abmiežavańniaŭ u pravach dla hramadzian Biełarusi, ni adnaŭleńnie čyhunačnych šlachoŭ znosin nie zrynuć na nastupny dzień režym Łukašenki. Ale spryjalnaje staŭleńnie i pavaha da biełarusaŭ dapamoža zachavańniu imi samaŭśviedamleńnia: my adzin ź jeŭrapiejskich narodaŭ, choć našu dziaržavu ciapier i kantraluje rukami łukašystaŭ Maskva. Usio heta nieabchodna dla taho, kab u momant, kali adkryjecca nastupnaje akienca mahčymaściej, biełaruskaje hramadstva zrabiła krok nasustrač Jeŭropie, bo jana ŭvieś čas išła nasustrač biełaruskamu hramadstvu i padtrymlivała jaho, a nie karała za toje, što robić ułada, jakuju nie vybirali.

Ciapier čytajuć

Pad novyja sankcyi ES trapili biełaruskija banki. Što źmienicca na praktycy?13

Pad novyja sankcyi ES trapili biełaruskija banki. Što źmienicca na praktycy?

Usie naviny →
Usie naviny

Łoś nočču zajšoŭ u cech pradpryjemstva pad Mahilovam, pafotkaŭsia i syšoŭ6

Premjer Litvy pra kantrabandnyja pavietranyja šary: Pieramoŭ ź Biełaruśsiu nie budzie11

«Jašče adna dyviersija ŭ Jeŭropie na naftapierapracoŭčym zavodzie». Dla čaho hety novy fejk prapahandy?3

«IT-bum, jak u nas da 2020». Džun nie znajšoŭ pracu ŭ Minsku, a ŭ Taškiencie z rukami adarvali4

«Basta ŭžo paklikaŭ na łejbł». Chłopiec z Hrodna za miesiac staŭ repieram, jakoha abmiarkoŭvaje ŭsia postsavieckaja prastora8

Zavod «Haryzont» i dočki rasijskich bankaŭ trapili pad sankcyi Jeŭrasajuza

Dźvie trahiedyi ŭ adnoj siamji. Rodnaja babula i susiedzi pra źnikłuju ŭ Mjanmie Vieru Kraŭcovu i niaščaście, što zdaryłasia čatyry hady tamu8

Miadźviedzieŭ pra Trampa: Havarki miratvorac ciapier paŭnavartasna staŭ na ściežku vajny z Rasijaj18

U Minsku skłali rejtynh samych darahich i tannych vulic. Roźnica ŭ canie značnaja4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pad novyja sankcyi ES trapili biełaruskija banki. Što źmienicca na praktycy?13

Pad novyja sankcyi ES trapili biełaruskija banki. Što źmienicca na praktycy?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić