Kultura

Teatralnaja chvala salidarnaści. Jakija śpiektakli pra represii ŭ Biełarusi źjavilisia ŭ śviecie i dzie ich možna pahladzieć?

Padziei, što adbylisia ŭ Biełarusi paśla vybaraŭ-2020 hoda adrazu nazvali vartymi siužetaŭ knih i kino. I pieršaja porcyja ich užo stvoranaja. U tym liku i pieršyja śpiektakli. Raskazvajem pra častku ź ich: na jakich teatralnych placoŭkach prahučali (ci chutka pačnuć hučać) historyi pra biełarusaŭ.

200 pakazaŭ u 30 krainach śvietu

Adnym z samych pładavitych aŭtaraŭ u płanie reakcyj na paślavybarčyja padziei apynuŭsia dramaturh, scenaryst Andrej Kurejčyk. Nad pieršaj pjesaj «Pakryŭdžanyja. Biełaruś(sija)» jon pačaŭ pracavać amal adrazu paśla vybaraŭ-2020. Tekst apisvaje pieršy miesiac pratestaŭ.

Siarod hałoŭnych hierojaŭ — Alaksandr Łukašenka i jaho syn Mikałaj, Śviatłana Cichanoŭskaja, Maryja Kaleśnikava, Alaksandr Tarajkoŭski i inšyja. Užo 25 śniežnia 2020 hoda pjesu pastavili ŭ Kijevie. Paśla hetaha prajekt byŭ pakazany bolš 200 razoŭ u 30 krainach śvietu — atrymałasia maštabnaja teatralnaja salidarnaść.

U novaj pjesie «Hałasy novaj Biełarusi» Kurejčyk skancentravaŭsia na historyjach palitviaźniaŭ. Asnoŭnymi hierojami stali Maryja Kaleśnikava, Mikałaj Statkievič, Ihar Łosik, asudžanyja i zatrymanyja pa hučnych spravach «studentaŭ», «Pres-kłuba», «Tutbaja», ajcišniki, biźniesoŭcy, piensijaniery, paety i šmat chto inšy — usiaho bolš za 20 historyj pra ludziej, što trapili pad katok represij.

Fota z premjery «Hałasoŭ Novaj Biełarusi». Fejsbuk Andreja Kurejčyka.

«Hetyja dvaccać historyj daviałosia adbirać bolš čym z 700. Ale i heta kropla ŭ mory. My viedajem, što ich dziasiatki tysiač. Jak i z «Pakryŭdžanymi.Biełaruś» my spadziajomsia padniać chvalu salidarnaści z palitviaźniami u teatrach roznych krain», — kaža aŭtar.

Fota z premjery «Hałasoŭ Novaj Biełarusi». Fejsbuk Andreja Kurejčyka.

Premjera śpiektakla pa pjesie ŭžo prajšła u polskim Teatry imia Madžejeŭskaj u Lehnicy.

Mižnarodny prajekt pad kiraŭnictvam Ivana Vyrypajeva

Jašče adzin prajekt naŭprost ciapier rychtujecca ŭ Varšavie ŭ Novym teatry. I ŭznačalvaje jaho Ivan Vyrypajeŭ — viadomy dramaturh, scenaryst i režysior rodam z Rasii.

«Dla nas heta mahčymaść dać hołas tym, chto zaraz znachodzicca ŭ žudasnych umovach», — kamientuje režysior.

U śpiektakli zadziejničanyja biełaruskija akciory: naprykład, Palina Dabravolskaja (niadaŭna jana taksama vypuściła svoj debiutny muzyčny albom pad brendam CHORNABROVA), Pavieł Haradnicki (udzielnik Svabodnaha teatra, muzyka hurta «Raźbitaje serca pacana»), Ihar Šuhalejeŭ.

Jašče adzin zorny ŭdzielnik prajekta — akcior ź Biełastoččyny Bartaš Bialenia, viadomy pa roli kryminalnika Daniela ŭ filmie «Cieła Božaje». 

Vynikovy śpiektakl kamandy budzie hruntavacca na tekstach ź biełaruskich sudoŭ, na listach palitviaźniaŭ, intervju paciarpiełych. Jak raspaviała «Našaj Nivie» pradziusierka Maryna Dašuk, płanujecca, što premjera adbudziecca ŭ kancy śniežnia biahučaha hoda.

Litva i Rasija

U śniežni minułaha hoda śpiektakl «Dychajem razam» pra biełaruskija paślavybarčyja padziei pakazali ŭ Ruskim dramatyčnym teatry Litvy. Asnovaj dla jaho stali pieražyvańni i ŭspaminy biełaruskich akcioraŭ i režysioraŭ (Anastasii Špakoŭskaj, Alaksandra Małčanava i inšych), pryjechaŭšych u Litvu. Ich dośvied i tranślujecca ŭ dramie, što atrymałasia ŭ vyniku.

Fota: www.rusudrama.lt

U Rasii ž padniać biełaruskuju temu ŭzialisia ŭ Teatry.doc. Praŭda, pieršy vierbacimny pakaz «Susiedzi» z historyjami paciarpiełych ad siłavikoŭ u Maskvie byŭ sarvany. Padčas čytańniaŭ na scenie źjaviŭsia palicyjant i paprasiŭ hledačoŭ vyjści na vulicu z-za paviedamleńnia pra minavańnie.

 

«Gloomy sunday» Svabodnaha teatra

Svoj śpiektakl pra padziei 9 žniŭnia pad nazvaj «Gloomy sunday» stvaraje Svabodny teatr. Trupa była vymušanaja pakinuć Biełaruś i repietuje, jak i mnohija niezaležnyja akciory i režysiory za miežami krainy. Asnova dla budučaha śpiektakla šmat u čym zasnavanaja na ŭłasnym dośviedzie akcioraŭ. Režysioram vystupaje Mikałaj Chalezin. 

«Pakul usio na etapie eskizaŭ, i my ŭ fazie pieramovaŭ z roznymi strukturami — razhladajem varyjanty kapradukcyi ź niejkim z bujnych suśvietnych teatraŭ. My ŭ składanaj finansavaj situacyi praz patrebu rełakacyi trupy», — padzialiŭsia z «Našaj Nivaj» Mikałaj Chalezin.

Fota z repietycyi «Radyjo Svabody».

Akramia vyšejpieraličanaha, było napisana vielmi šmat pjes, jakija ŭžo byli ŭziatyja ŭ raspracoŭku ci čakajuć svajoho času. Naprykład, piśmieńnik Alaksandr Filipienka napisaŭ pjesu «Cichary» pra sud nad lekaram, jaki ŭ 2020 hodzie admaŭlajecca lačyć amapaŭca. Na žal, u Biełarusi pakul usie hetyja aktualnyja tvory afłajn pahladzieć niemahčyma.

Kamientary

Polšča pryznała Alaksandra Mašenskaha niepažadanaj asobaj27

Polšča pryznała Alaksandra Mašenskaha niepažadanaj asobaj

Usie naviny →
Usie naviny

Maštabny zboj u troch biełaruskich bankach: z rachunkaŭ źnikajuć hrošy9

Pad Minskam mašyna źbiła łasia — zahinuli dva čałavieki, paciarpieŭ viadomy komik2

U Rasii chłopiec na «Leksusie» efiektna vylataŭ na nabiarežnuju dziela pryhožaha videa. Zahinuŭ sam i dźvie siabroŭki15

«Vitajem na radzimie». Biełarus raspavioŭ pra zatrymańnie na miažy za łajk i sapsavany adpačynak10

U Italii znajšli cieła 18-hadovaj ukrainskaj studentki. U dzień śmierci joj admovili ŭ praciahu stažyroŭki

Načalnik suviazi 8-j armii zahinuŭ u vyniku ŭdaru ŭkrainskimi rakietami

Tolki adzin vypusknik zdavaŭ centralizavany ekzamien pa hetym pradmiecie3

Natalla Piatkievič praciahvaje vyhulvać amierykanski harderob16

Kinołah raskazała pra prosty test na vychavanaść sabaki1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Polšča pryznała Alaksandra Mašenskaha niepažadanaj asobaj27

Polšča pryznała Alaksandra Mašenskaha niepažadanaj asobaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić